Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
10. apríl 2020

„Ach vidíte strapáčik! Je to smutné ale veľa ľudí mu to prialo!“

Pandémia COV-19 v nás odkryla nielen to dobré, ale aj temné a zákerné. V desivej diskusiií na sociálnej sieti sa väčšina ľudí tešila zo zdravotných problémov Borisa Johnsona. Autora blogu vyprovokovala k veľkonočnej úvahe...
„Ach vidíte strapáčik! Je to smutné ale veľa ľudí mu to prialo!“

Celosvetová kríza šírenia pandémie COV19 nastavilo globálnemu spoločenstvu veľmi ostré zrkadlo. Krajinám, vládam i jednotlivcom. Odvaha, obetavosť, odhodlanie, nezištná pomoc bežných ľudí, zdravotníkov i politikov. V krajnej situácií mnohí príjemne prekvapili, čerpali z vnútornej sily o ktorej nevedeli. Tieto príbehy napĺňajú posolstvo nádeje, víťazstva života nad smrťou Veľkej noci skutočným obsahom.

No hmatateľne sa ukázalo aj to temné, zákerné, a prízemné v nás. Priam hmatateľná bola krutosť keď Denník N zverejnil na sociálnej sieti stručnú informáciu, že britského premiéra Borisa Johnsona museli akútne hospitalizovať. Zvyčajne veselý a hrmotný predseda vlády sa ešte desať dní dozadu prihovoril občanom Spojeného kráľovstva, že sa nakazil vírusom COV-19. Po týždni domácej liečby sa mu však stav zhoršil, keď začal mať problémy s dýchaním, preto ho previezli na jednotku intenzívnej starostlivosti.

Johnson musel počas šírenia pandémie meniť stratégiu. Na počiatku na základe stanoviska vedeckých a medicínskych expertov presadzoval nadobudnutie kolektívnej imunity pri maximálnej izolácií seniorov. Premiér sa  bál dopadov karantény na hospodárstvo krajiny a ako celoživotný zástanca osobných slobôd, odporca zákazov a príkazov voči svojim občanom (v UK sa dôraz na individuálne slobody ťahá od vydania Magny Charty v roku 1215).  Následne však Imperial College of London (ICL) prišiel s modelom, ktorý počítal s 250-500 tis. úmrtí na COV-19, pokiaľ vláda bude raziť stratégiu zamorenia. Johnson sa napokon  podvolil a spustil sériu reštrikčných opatrení, podobne ako na kontinentálnej Európe.

Pravda je taká, že nikto dnes nevie rozsah a dosah vírusu, ani najlepší recept ako chrániť zdravie občanov a zároveň minimalizovať hospodárske škody. Až na konci tejto krízy tak budeme vedieť, do akej miery bola prvotná stratégia vlády Jeho Veličenstva škodlivá.

Konzervatívny premiér za svoje rozhodnutie zožal kritiku doma i v zahraničí. Najmä však na Slovensku, keďže na pomyselnej osi opatrení „voľnosť pohybu a kolektívna imunita“ vs. „obmedzený pohyb a izolácia“ sa Británia a Slovensko nachádzali na opačných stranách spektra. Už vtedy sa v komentároch na sociálnych sieťach objavovali nevyberané útoky na Johnsona ako na nebezpečného blázna ktorý riskuje zdravie svojich obyvateľov. Nespravodlivá, ale vzhľadom na strach o zdravie pochopiteľná odozva.

Vráťme sa však k správe, ktorú Denník N pravdepodobne prevzal od zahraničných médií alebo agentúr. Informácia o zhoršenom zdravotnom stave britského premiéra vyvolala veľký ohlas v komentároch pod článkom. Autor tohto blogu sa dobrovoľne priznáva, že je dlhodobo obrnený zdravím cynickým nadhľadom.. Z toho, čo som si však mal možnosť prečítať, mi došlo fyzicky zle...Rád sa podelím s niektorými „vtipnými“ a „prajnými“ reakciami slušných spoluobčanov:

„Žne čo zasial...keď je hlava sprostá, trpí celé telo.“

„Ach vidíte strpáčik, je to smutné, ale veľa ľudí mu to prialo.“

„A čo nie je kdesi v zelovoci u Inda a nebuduje anglickú posh imunitu?“

„Karma? Či ako sa tomu hovorí?“

„Vsak pohoda, kolektívna imunita, nie?“

Inzercia

„Co zasial teraz zne...kolektívna imunita. L Este by to chcelo k nemu vedľa na posteľ aj Trumpa – ten tiez spolu s Powellom brutálne manipulujú verejnosť a burzu L

„Stay positive – HAHAHAHA!!!“

A tak ďalej, a tak podobne. Pochopiteľne internet má svoje spodné, temné vody. Vďaka svojej anonymite je často útočiskom nevyrovnaných, frustrovaných a zlostných ľudí. Keď by ste si však klikli na profily  jednotlivých účastníkov tohto vlákna, išlo vo väčšine prípadov o (podľa profilovej fotky, osobných informácií atď.) vzdelaných, vyspelých a pozitívnych ľudí. Teda niekde sa stala chyba. Kde sa teda toľká zlosť berie? Nedostatok pokory? Výchovy? Znudenosť? Všetko len plané psychologizovanie... Tak či onak, aj pre človeka s hrošou kožou bola frekvencia a hĺbka zlomyseľných a pomstychtivých reakcií šokom, ktorý zbavuje ilúzií o „ľuďoch dobrej vôle“.

Či už je niekto veriaci, agnostik, alebo ateista mal by mať pomyselnú červenú čiaru, ktorú neprekročí. Nejde len o morálny imperatív. Existuje ťažko hmatateľná, prirodzená bázeň pred strašným zlorečením a rúhaním....

Našťastie sa však v celej diskusií objavil ojedinelý hlas ľudskosti, normality a súcitu. Istá pani Iveta, skoro ako jediná napísala: „Aká zloba srší z vašich komentárov. Veľmi smutné:“ Spadol mi kameň zo srdca. Krátkym postrehom pani Iveta obetavo zobrala na seba hriechy svojich spoludiskutérov a obnovila vieru v človeka a nádej v jeho večné spasenie (či už v spirituálnej alebo ľudskej rovine).

Každopádne, dúfajme (modlime sa) že aj nenávistní diskutéri sa napokon dopracujú k 12. veršu Matúšovho Evanjelia:  „Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. Lebo to je Zákon i Proroci“. 

Boris Johnson sa medzičasom uzdravuje, začína sa podobať sám na seba. Optimistický,  žoviálny a milujúci život. Jeho prejavy k národu vyžarovali optimizmus, odvahu a empatiu, niečo, čomu by sa mohli priučiť aj niektorí, ehm.., stredoeurópski lídri...

Prajme mu teda skoré uzdravenie! My v duchu tajomstva dnešného sviatku, si želajme jeho naplnenie! Víťazstvo prajnosti nad zlomyseľnosťou, nádeje nad zúfalstvom, života nad smrťou!

Pokojné sviatky všetkým ľudom (nielen) dobrej vôle želá jemnocitný cynik!

historik, externe prednášajúci na Pedagogickej fakulte UK poslanec petržalskej samosprávy, homo politicus...

Odporúčame

Blog
Bol Ježiš na kríži šťastný? (Úvaha na Veľký piatok)

Bol Ježiš na kríži šťastný? (Úvaha na Veľký piatok)

Deti ma tento rok primäli k tomu, aby som išiel na hlbinu a ponúkol niečo z bohatstva úvah Cirkvi nad tajomstvom Ježišovho vedomia v jeho utrpení. Túto tému mi pomohol prehĺbiť francúzsky karmelitán François-Marie Léthel, ktorý je odborník na tému „Ježišovej agónie“. Včera som si v noci opäť čítal jeho teologickú sondu do hlbín Ježišovej duše v jeho „hodine“. Pán kaplán vo včerajšej homílii otvoril tému Ježišovho smrteľného zápasu v getsemanskej záhrade. Ale boli to tento rok deti, ktoré ma priviedli k tejto úvahe a ktoré ma neprestanú nikdy prekvapovať. Deti vo svojej jednoduchosti chápu neuveriteľne hlboké veci. Kladú si odvážne otázky. 6-ročný Ondrejko ma posadil svojou otázkou na zadok: „Ako mohol byť Pán Ježiš na kríži opustený a sám, keď je Najsvätejšia Trojica?“ 5-ročný Filipko sa pri rozhovore s mamičkou o Ježišovom utrpení opýtal: "A on sa tešil?" Teologická tradícia sa nevyhýbala otázke, ako mohol Ježiš žiť v hlbokom spojení s Otcom, ktorý je prameňom radosti a blaženosti, a súčasne prežívať agóniu až po výkrik opustenosti. To, že tieto dve zdanlivo nezmieriteľné dimenzie stoja vedľa seba, je v skutočnosti zakotvené v nevyspytateľnej hĺbke hypostatickej jednoty.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.