Celosvetová kríza šírenia pandémie COV19 nastavilo globálnemu spoločenstvu veľmi ostré zrkadlo. Krajinám, vládam i jednotlivcom. Odvaha, obetavosť, odhodlanie, nezištná pomoc bežných ľudí, zdravotníkov i politikov. V krajnej situácií mnohí príjemne prekvapili, čerpali z vnútornej sily o ktorej nevedeli. Tieto príbehy napĺňajú posolstvo nádeje, víťazstva života nad smrťou Veľkej noci skutočným obsahom.

No hmatateľne sa ukázalo aj to temné, zákerné, a prízemné v nás. Priam hmatateľná bola krutosť keď Denník N zverejnil na sociálnej sieti stručnú informáciu, že britského premiéra Borisa Johnsona museli akútne hospitalizovať. Zvyčajne veselý a hrmotný predseda vlády sa ešte desať dní dozadu prihovoril občanom Spojeného kráľovstva, že sa nakazil vírusom COV-19. Po týždni domácej liečby sa mu však stav zhoršil, keď začal mať problémy s dýchaním, preto ho previezli na jednotku intenzívnej starostlivosti.

Johnson musel počas šírenia pandémie meniť stratégiu. Na počiatku na základe stanoviska vedeckých a medicínskych expertov presadzoval nadobudnutie kolektívnej imunity pri maximálnej izolácií seniorov. Premiér sa  bál dopadov karantény na hospodárstvo krajiny a ako celoživotný zástanca osobných slobôd, odporca zákazov a príkazov voči svojim občanom (v UK sa dôraz na individuálne slobody ťahá od vydania Magny Charty v roku 1215).  Následne však Imperial College of London (ICL) prišiel s modelom, ktorý počítal s 250-500 tis. úmrtí na COV-19, pokiaľ vláda bude raziť stratégiu zamorenia. Johnson sa napokon  podvolil a spustil sériu reštrikčných opatrení, podobne ako na kontinentálnej Európe.

Pravda je taká, že nikto dnes nevie rozsah a dosah vírusu, ani najlepší recept ako chrániť zdravie občanov a zároveň minimalizovať hospodárske škody. Až na konci tejto krízy tak budeme vedieť, do akej miery bola prvotná stratégia vlády Jeho Veličenstva škodlivá.

Konzervatívny premiér za svoje rozhodnutie zožal kritiku doma i v zahraničí. Najmä však na Slovensku, keďže na pomyselnej osi opatrení „voľnosť pohybu a kolektívna imunita“ vs. „obmedzený pohyb a izolácia“ sa Británia a Slovensko nachádzali na opačných stranách spektra. Už vtedy sa v komentároch na sociálnych sieťach objavovali nevyberané útoky na Johnsona ako na nebezpečného blázna ktorý riskuje zdravie svojich obyvateľov. Nespravodlivá, ale vzhľadom na strach o zdravie pochopiteľná odozva.

Vráťme sa však k správe, ktorú Denník N pravdepodobne prevzal od zahraničných médií alebo agentúr. Informácia o zhoršenom zdravotnom stave britského premiéra vyvolala veľký ohlas v komentároch pod článkom. Autor tohto blogu sa dobrovoľne priznáva, že je dlhodobo obrnený zdravím cynickým nadhľadom.. Z toho, čo som si však mal možnosť prečítať, mi došlo fyzicky zle...Rád sa podelím s niektorými „vtipnými“ a „prajnými“ reakciami slušných spoluobčanov:

„Žne čo zasial...keď je hlava sprostá, trpí celé telo.“

„Ach vidíte strpáčik, je to smutné, ale veľa ľudí mu to prialo.“

„A čo nie je kdesi v zelovoci u Inda a nebuduje anglickú posh imunitu?“

„Karma? Či ako sa tomu hovorí?“

„Vsak pohoda, kolektívna imunita, nie?“

„Co zasial teraz zne...kolektívna imunita. L Este by to chcelo k nemu vedľa na posteľ aj Trumpa – ten tiez spolu s Powellom brutálne manipulujú verejnosť a burzu L“

„Stay positive – HAHAHAHA!!!“

A tak ďalej, a tak podobne. Pochopiteľne internet má svoje spodné, temné vody. Vďaka svojej anonymite je často útočiskom nevyrovnaných, frustrovaných a zlostných ľudí. Keď by ste si však klikli na profily  jednotlivých účastníkov tohto vlákna, išlo vo väčšine prípadov o (podľa profilovej fotky, osobných informácií atď.) vzdelaných, vyspelých a pozitívnych ľudí. Teda niekde sa stala chyba. Kde sa teda toľká zlosť berie? Nedostatok pokory? Výchovy? Znudenosť? Všetko len plané psychologizovanie... Tak či onak, aj pre človeka s hrošou kožou bola frekvencia a hĺbka zlomyseľných a pomstychtivých reakcií šokom, ktorý zbavuje ilúzií o „ľuďoch dobrej vôle“.

Či už je niekto veriaci, agnostik, alebo ateista mal by mať pomyselnú červenú čiaru, ktorú neprekročí. Nejde len o morálny imperatív. Existuje ťažko hmatateľná, prirodzená bázeň pred strašným zlorečením a rúhaním....

Našťastie sa však v celej diskusií objavil ojedinelý hlas ľudskosti, normality a súcitu. Istá pani Iveta, skoro ako jediná napísala: „Aká zloba srší z vašich komentárov. Veľmi smutné:“ Spadol mi kameň zo srdca. Krátkym postrehom pani Iveta obetavo zobrala na seba hriechy svojich spoludiskutérov a obnovila vieru v človeka a nádej v jeho večné spasenie (či už v spirituálnej alebo ľudskej rovine).

Každopádne, dúfajme (modlime sa) že aj nenávistní diskutéri sa napokon dopracujú k 12. veršu Matúšovho Evanjelia:  „Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. Lebo to je Zákon i Proroci“. 

Boris Johnson sa medzičasom uzdravuje, začína sa podobať sám na seba. Optimistický,  žoviálny a milujúci život. Jeho prejavy k národu vyžarovali optimizmus, odvahu a empatiu, niečo, čomu by sa mohli priučiť aj niektorí, ehm.., stredoeurópski lídri...

Prajme mu teda skoré uzdravenie! My v duchu tajomstva dnešného sviatku, si želajme jeho naplnenie! Víťazstvo prajnosti nad zlomyseľnosťou, nádeje nad zúfalstvom, života nad smrťou!

Pokojné sviatky všetkým ľudom (nielen) dobrej vôle želá jemnocitný cynik!