Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
09. 04. 2020, 17:27

Bol Zelený štvrtok v utorok?

Keď v rokoch 1947 až 1958 objavili v jaskyniach pri Mŕtvom mori spisy, ktoré nazývame Rukopisy Mŕtveho mora či Kumránske zvitky, stali sa predmetom podrobného štúdia najvýznamnejších vedeckých kapacít. Kumránske zvitky sú esénskeho pôvodu a umožňujú nám spoznať život náboženskej komunity z okolia Kumránu. Dôsledky výskumov vnášajú aj nové svetlo do chronológie Veľkého týždňa.
Bol Zelený štvrtok v utorok?

Na základe výskumov Kumránskych zvitkov a Damaských spisov sa vedci zhodli v názore, že nemalá časť Židov sa riadila osobitným kalendárom. Náboženské sviatky slávili v inom čase ako ostatní Židia, a tak sa od nich odlišovali aj v praxi liturgického života.

 

Dva kalendáre

Pre určenie presnej chronológie Veľkého týždňa z toho vyplýva významná skutočnosť: za čias Ježiša Krista existovali v židovskom národe dva liturgické kalendáre. Prvý kalendár bol slnečný a držali sa ho náboženské komunity oddané starobylej tradícii. Mal dvanásť mesiacov po tridsať dní, pričom každý rok sa začínal stredou a na stredu aj pripadala Veľká noc. Druhý, novší kalendár, bol úradný. Bol to lunárny kalendár a Židia ho prijali od susedných národov. Podľa tohto kalendára Veľká noc pripadala vždy na sobotu.

 

Keď chceme určiť chronológiu Veľkého týždňa, musíme si uvedomiť, že evanjeliá synoptikov (Matúš, Marek, Lukáš) sa sprvu hlásali ústne a že súčasníci synoptikov dobre vedeli o existencii dvoch liturgických kalendárov. V tomto židovskom či židovsko-kresťanskom prostredí pred dobytím Jeruzalema v 72. roku po Kristovi znamenala Veľká noc, ktorú slávil Kristus, Veľkú noc podľa starobylého slnečného kalendára.

 

Evanjelium podľa Jána vzniklo až neskôr – dvadsať až tridsať rokov po diaspóre. Podľa neho „Kristova“ Veľká noc pripadla na 15. deň mesiaca nisan podľa lunárneho kalendára.

 

Spočiatku sa slávil utorok

Určiť presnú chronológiu Veľkého týždňa nám pomôžu aj najstaršie kresťanské spisy Didaché a Didaskalia. Podľa Didaché, ktoré pochádza z konca 1. storočia po Kristovi, sa treba postiť každú stredu a piatok. Prečo práve v stredu a v piatok nám objasňuje Didaskalia, ktorá vznikla koncom 2. alebo začiatkom tretieho storočia po Kristovi. V tomto spise sa píše: Budete sa postiť za Židov v stredu (...), lebo v stredu (...) ma zatkli. Noc, ktorá nasleduje po utorku, patrí strede. V utorok večer som s vami jedol veľkonočného baránka a v noci ma zajali. Aj v piatok sa za nich postite, lebo toho dňa ma ukrižovali.

 

Tu si načim uvedomiť, že podľa židovského chápania utorok večer zodpovedá začiatku stredy, keďže u Židov sa každý deň začínal večerom po západe slnka, čo platí dodnes.

 

Keď porovnáme výsledky výskumov Kumránskych zvitkov Didaché a Didaskaliou, vychádza nám, že Posledná večera sa konala v utorok večer.

 

Je veľa raných kresťanských autorov (sv. Irenej, sv. Justín, Apollinaris Hierapolský...), ktorí píšu, že Posledná večera sa konala v utorok večer. Ústup od tejto tradície a datovanie Poslednej večere na štvrtok večer nastal s najväčšou pravdepodobnosťou v polovici 4. storočia po Kristovi, lebo sv. Epifanios Cyperský, ktorý sa narodil pravdepodobne v roku 315, pokladal za veľmi dôležité uviesť, že Kristus určite nejedol veľkonočného baránka vo štvrtok, ale v utorok. Napísal to preto, lebo v tom čase si už mnohí mysleli, že Posledná večera sa konala vo štvrtok. Sv. Epifanios tak chcel súčasníkov upozorniť na chybné datovanie Poslednej večere.

 

Problém dvoch svitaní

Tieto výsledky v ničom neprotirečia evanjeliám, ktoré neuvádzajú nijaké presné datovanie, ale práve naopak – umožňujú zosúladiť časový problém Ježišovho výsluchu.

 

Po zatknutí Ježiša v Getsemanskej záhrade ho ešte v tú istú noc „priviedli najskôr k Annášovi“ (Jn 18,13), odkiaľ ho „Annáš zviazaného poslal k veľkňazovi Kajfášovi“ (Jn 18,24). Potom, „keď sa rozodnilo, zišli sa starší ľudu, veľkňazi a zákonníci, priviedli ho pred svoju radu“ (Lk 22,66). V Evanjeliu podľa Matúša však čítame: „Keď sa rozodnilo, veľkňazi a starší ľudu sa uzniesli, že Ježiša vydajú na smrť. Preto ho spútaného odviedli a odovzdali vladárovi Pilátovi“ (Mt 27,1-2; porov. Mk 15,1). Toto sa však udialo po výsluchu pred veľradou (porov. Mt 26,57-68).

 

Tieto, na prvý pohľad protirečivé nejasnosti o dvoch svitaniach, ktoré spomína Lukáš (privedenie pred radu) a Matúš (privedenie pred Piláta) odstraňuje presné datovanie Poslednej večere.

 

Téza francúzskej historičky Annie Jaubertovej, ktorá datuje Poslednú večeru na utorok večer, sa opiera o evanjeliá, ranokresťanské spisy, výskumy Kumránskych zvitkov a o nariadenia mišny (písomná podoba farizejského práva, ktorá vznikla na konci 2. storočia). Umožňuje dať rozličným udalostiam spojeným s Kristovým utrpením prijateľný a rozumný časový rozmer.

 

Chronológia Veľkého týždňa

Keby Posledná večera bola vo štvrtok večer, vynára sa tu otázka, ako mohli Ježiša v priebehu jednej noci a dopoludnia zatknúť, podrobiť výsluchu pred Annášom, neskôr pred Kajfášom, odviesť k Pilátovi, potom k Herodesovi, opäť poslať k Pilátovi, medzi tým ho vystaviť urážlivým scénam a bitkám, aby napokon po bičovaní vyniesol na Golgotu kríž, a tam bol popravený.

 

Ježišovo zatknutie v noci z utorka na stredu, to znamená datovanie Poslednej večere na utorok večer, však dáva všetkým udalostiam rozumný časový priebeh.

 

Utorok večer

Po Poslednej večeri a po modlitbe v Getsemanskej záhrade zatkli Ježiša (Porov. Mt 26,47-56; Mk 14,43-52; Lk 22,47-53) a odviedli k Annášovi (Jn 18,12-13). Ešte v tú istú noc ho odviedli ku Kajfášovi (Jn 18,24).

Streda

Ráno Krista predviedli pred veľradu, kde sa konala prvá časť procesu (porov. Mt 26,59; Mk 14.53; Lk 22,66). Po tomto procese Ježiša bili a vysmievali sa mu (porov. Mt 26,67-68).

Štvrtok

Ráno Krista uznali vinným a hodného trestu smrti, preto ho vydali Pilátovi (porov. Mt 27,1-2; Mk 15,1; Jn 18,28), ktorý ho po prvom výsluchu (porov. Mt 27,11-14; Mk 15,2-5; Lk 23,2-5; Jn 18,29-38) poslal k Herodesovi (porov. Lk 23,7). Herodes po neúspešnom výsluchu nechal Krista zosmiešniť a poslal ho späť k Pilátovi (porov. Lk 23,8-11).

Piatok

V piatkové ráno Krista vypočúval Pilát, ktorý ho na základe nástojčivej žiadosti ľudu odsúdil na smrť na kríži (porov. Mt 27,15-26; Mk 15,6-15; Lk 23,13-25; Jn 18,28 – 19,16), na ktorom ešte v ten istý deň Kristus umrel.

 

Viera na tom nestojí

Proti tejto chronológii Veľkého týždňa sa postavili autori, ktorí však svoje tvrdenia zakladajú na spochybňovaní historicity evanjelií ale si ich upravujú „na svoj obraz a podobu“, čo je však od seriózneho vedeckého výskumu na hony vzdialené.

 

V každom prípade si treba uvedomiť jednu dôležitú skutočnosť: naša viera v Ježiša Krista nespočíva na presnom datovaní Poslednej večere; to len napomáha historickým dôkazom o autenticite Pána Ježiša. Výskum o určení presného dňa Poslednej večere hovorí „len“ o tom, že „Biblia má predsa pravdu“...

Odporúčame

Blog
Hebdomada sancta

Hebdomada sancta

Hebdomada sancta či hebdomada maior. Svätý či Veľký týždeň. Najvýznamnejší týždeň nielen cirkevného roka, ale aj dejín človeka. Týždeň, v ktorom nahrádza rýchlo sa rozpadávajúci mýtus o akomsi židovskom Sokratovi, učiteľovi prazvláštnej sociálnej náuky a ešte paradoxnejšej etiky a morálky, tajomstvo absolútnej Božej milosrdnej lásky. Týždeň, v ktorom jedinečným spôsobom zaniká staré a rodí sa nové. Týždeň, v ktorom bola porazená smrť. A predsa...

Blog
O umývaní nôh

O umývaní nôh

Tohtoročná Veľká noc je pre nás výborná príležitosť znova si uvedomiť a prežiť jej najhlbšiu podstatu. Sme pozvaní (v úcte a rešpekte voči autoritám i voči sebe navzájom) sláviť ju ako Ježiš, teda doma s rodinou. Týchto pár myšlienok pochádza z knihy Cesta veľkonočným tajomstvom od kardinála Jozefa Ratzingera, neskoršieho pápeža Benedikta XVI.

Blog
Mesto versus vidiek? Kde sú inteligentnejší ľudia?

Mesto versus vidiek? Kde sú inteligentnejší ľudia?

Existuje mnoho kategórií, do ktorých sú ľudia triedení. Jednou z nich je pohľad na mesto a vidiek z hľadiska inteligencie ich obyvateľstva. Priznám sa, že tento text vznikol v reakcii na nižšie uvedený názor, ktorý som nemohol nechať len tak bez povšimnutia. Citujem: