Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
09. 04. 2020, 14:45

O umývaní nôh

Tohtoročná Veľká noc je pre nás výborná príležitosť znova si uvedomiť a prežiť jej najhlbšiu podstatu. Sme pozvaní (v úcte a rešpekte voči autoritám i voči sebe navzájom) sláviť ju ako Ježiš, teda doma s rodinou. Týchto pár myšlienok pochádza z knihy Cesta veľkonočným tajomstvom od kardinála Jozefa Ratzingera, neskoršieho pápeža Benedikta XVI.
O umývaní nôh

Židovská Pascha bola a je sviatkom rodiny, teda neslávi sa v chráme, ale po domoch, v rodinách. Dom a rodina je v židovskom chápaní viac menej to isté. Je to životný priestor, v ktorom sa človek cití bezpečne. Hlavou domu a rodiny je otec, ktorý nesie najväčšiu zodpovednosť za život, pokoj, ochranu svojho domu - svojej rodiny. Pascha je pre židovský ľud každoročným návratom z chaosu do poriadku, ktorý stanovil Boh. Pripomenutie si veľkých vecí, ktoré Boh vykonal pres svoj ľud je pdostatou tohto návratu z chaosu sveta do domu pokoja a bezpečia. 

Aj Ježis slávil Paschu v dome so svojou rodinou, podľa predpisov daných jeho Otcom. Apoštoli boli jeho novou rodinou, preto poslednú Paschu slávil s nimi v Jeruzaleme. Jeho rodinou sme však aj my všetci, ktorí putujeme cestou života s Ním. Naša kresťanská Veľká noc je pre nás rovnako ako pre našich starších bratov vo viere príležitosť urobiť si poriadok v našom chaose. Veľká noc je čas návratu do domu Otca. 

Veľká noc je sviatkom rodiny. Rodiny, ktorá je priestorom pokoja, bezpečia a ochrany. Prežívajme rodinu ako priestor modlitby, živý dom, v ktorom človek rastie a kde sú chaos a prázdnota prekonané vzájomnou láskou jej členov. Jednotlivá rodina však potrebuje byť súčasťou väčšej rodiny, ktorá ju presahuje, rodiny Cirkvi, rodiny Ježiša Krista, ktorá nás učí lepšie poznávať a chápať tú našu, konkrétnu rodinu. 

Pascha sa slávila a slávi doma v rodine. Aj my budeme tohtoročnú Veľkú noc sláviť doma, vo svojich jednotlivých rodinách. A zároveň budeme duchovne spojení s celou veľkou rodinou Božích detí v pristore domu nášho Otca. Je to veľké tajomstvo, ktoré nás môže naplniť pokojom a pocitm bezpečia, že Otec, ktorí miluje všetky svoje deti, sa neustále s láskou o každého z nás stará. 

Zelený štvrtok má v sebe jeden špeciálny obraz tejto Božej starostlivosti, ktorým je umývanie nôh. Boh berie na seba službu otroka, aby nás urobil schopnými s Ním komunikovať. Človek je pozvaný nechať sa preniknúť v akte lásky, ktorá človeka očisťuje a oslobodzuje. Ak je to tak, potom jedinou podmienkou spásy je naše "ÁNO" Božej láske. Nechať si umyť nohy Ježišom, nechať sa Ním oslobodiť a uviesť k stolu. Byť kresťanom znamená jedným slovom veriť Ježišovi, prijať jeho službu, prijať jeho pozvanie k stolu. 

A potom nasleduje druhý krok: umývať si nohy navzájom. Lásku najlepšie prijímame tým, že jej umožníme v nás pôsobiť. Ak som milovaný, aj sám milujem. Na prvom mieste Boha, ktorý je náš milujúci Otec, a potom všetkých bratov a sestry, s ktorými zdieľam svoj život. V rodinách, v komunitách, v spoločenstvách, v štáte... Toto je veľmi dôležité: abstraktná láska nikdy nebude mať vo svete silu, ak nebude mať svoje korene zasadené v konkrétnych komunitách, postavených na vzájomnej láske bratov a sestier. Civilizácia lásky sa buduje len vychádzajúc z malých buniek. 

Učme sa denne prijímať Božiu lásku a prejavovať si ju vzájomnou láskavou službou. 

Pane, umy naše nohy, aby naša láska nevyhasla. 

Odporúčame

Blog
Mesto versus vidiek? Kde sú inteligentnejší ľudia?

Mesto versus vidiek? Kde sú inteligentnejší ľudia?

Existuje mnoho kategórií, do ktorých sú ľudia triedení. Jednou z nich je pohľad na mesto a vidiek z hľadiska inteligencie ich obyvateľstva. Priznám sa, že tento text vznikol v reakcii na nižšie uvedený názor, ktorý som nemohol nechať len tak bez povšimnutia. Citujem: