Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
08. apríl 2020

Hebdomada sancta

Hebdomada sancta či hebdomada maior. Svätý či Veľký týždeň. Najvýznamnejší týždeň nielen cirkevného roka, ale aj dejín človeka. Týždeň, v ktorom nahrádza rýchlo sa rozpadávajúci mýtus o akomsi židovskom Sokratovi, učiteľovi prazvláštnej sociálnej náuky a ešte paradoxnejšej etiky a morálky, tajomstvo absolútnej Božej milosrdnej lásky. Týždeň, v ktorom jedinečným spôsobom zaniká staré a rodí sa nové. Týždeň, v ktorom bola porazená smrť. A predsa...
Hebdomada sancta

A predsa oná decembrová noc, keď sa „v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán“ (Lk 2, 11), je oslavovanejšia ako posvätné triduum, trojdnie – vyvrcholenie najväčšieho týždňa od stvorenia sveta. Je plná reklám, blahoželaní, ozdôb, darov, ilúzií, že sme si bližšie... Túto noc sme, nahovárajúc si teplo a svetlo domova popretkávaného nostalgiou detstva, zmenili na folklór a sladkastú ideu rodiny. Vianoce sme sami v sebe zbavili tajomstva, za rozžiareným betlehemom sme prestali vidieť hlbinu, a tak noc narodenia Božieho Syna zostala bez vertikály, bez transcendentna. A takto ožobráčená noc bez tajomstva je dokonale prijateľná pre súčasnú postkresťanskú spoločnosť.

 

Áno, Vianoce na rozdiel od udalostí Svätého týždňa zbližujú. Zbavené transcendentna sa dokonca stavajú spoločnou hodnotou. Pre súčasný svet „Vianoce znamenajú narodenie človeka, a čo môže byť prirodzenejšie?“ pýta sa s dávkou irónie Vittorio Messori. No Svätý týždeň vrcholí vzkriesením – a čo môže byť nezvyčajnejšie, neprijateľnejšie, ba až pohoršujúcejšie či bláznivejšie? Čo môže väčšmi rozdeľovať?

 

Hebdomada sancta. Týždeň plný tajomstiev zavŕšený troma dňami, čo sa začali umývaním nôh, najpokorujúcejšou službou, akú v Izraeli nebolo možno žiadať ani od obrezaného otroka, len od pohanského sluhu. No práve vo Večeradle sa Boží Syn stáva doslova servus servorum Dei, sluha sluhov Božích. Ponúka službu, ktorá sa vo vzťahu k druhým väčšmi páči súčasnému svetu ako mnohým kresťanom vo vzťahu k sebe. A nožnice rozdelenia sa začínajú roztvárať...

 

Vzápätí prichádza ustanovenie Eucharistie. Transsubstanciácia, ktorá mení „celú podstatu chleba na podstatu tela Krista a celú podstatu vína na podstatu jeho krvi“ (Tridentský koncil). A toto treba robiť na jeho pamiatku (porov. Lk 19, 22). V plnom význame, nie ako symbol. Ba čo viac – „kto je moje telo a pije moju krv má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň“ (Jn 6, 54). Bez viery a prijatia tajomstva nepredstaviteľná vec. Veď „ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!“ (Jn 6, 52). Kto so zdravým rozumom to pochopí? To už nie je gýčový oslík pri jasliach. „Toto vás pohoršuje?“ (Jn 6, 61) pýta sa Ježiš aj, či najmä súčasného sveta.

 

A potom Getsemanská záhrada, zajatie, súd, zosmiešňovanie, mučenie, via crucis, krížová cesta, a smrť na kríži. Krvavý príbeh, ktorý sme ešte ako-tak ochotní akceptovať, ale bez transcendentného významu jeho pozadia, rozhodne nie je zjednocujúca udalosť. Nie nadarmo básnik Giosuè Carducci vyčíta Ježišovi, že „smútkom nakazuje vzduch“. Nie je to práve „muž bolesti“, čo nám kazí sviatky jari?

 

A trojdnie vrcholí. „Celý vesmír je užasnutý a napätý,“ hovorí starý breviár. A do tohto ticha zrazu trikrát zaznie: „Kristus, svetlo sveta.“ A „zem, zaplavená toľkým jasom,

Inzercia

lebo svetlo večného Kráľa vymanilo ťa z moci temnôt“ sa môže „zaradovať“. Zvony sa rozviažu, opäť znie slávnostné Gloria. Ježiš Kristus vstal z mŕtvych!

 

Uznajte – môže byť niečo neprijateľnejšie? „Ako počuli o vzkriesení z mŕtvych, niektorí sa posmievali, iní hovorili: ,Vypočujeme ťa o tom inokedy.´“ (Sk 17, 32).

 

Strastnaja sedmica, Strastný týždeň. Príbeh, ktorý sa stal Bohu. Ale aj nám. Až tu, na jeho konci, sa začína euanghélion, radostná zvesť.

 

Hebdomada sancta, Svätý týždeň. Týždeň spásy človeka. Mal by nás spájať, mal by nás napĺňať radosťou.

 

Radosťou, ktorú treba opäť objaviť.

Odporúčame

Blog
Bola Ježišova posledná večera židovským sederom?

Bola Ježišova posledná večera židovským sederom?

V tomto roku pripadá začiatok židovského sviatku Pesach – Veľkej Noci na dnešný deň 8. apríla. Po súmraku sa slávi židovská sederová večera. Názov seder znamená poriadok, keďže jej priebeh má svoje presné pravidlá. Slávil však Ježiš so svojimi apoštolmi poslednú večeru na spôsob židovskej veľkonočnej večere?