Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
08. apríl 2020

Bola Ježišova posledná večera židovským sederom?

V tomto roku pripadá začiatok židovského sviatku Pesach – Veľkej Noci na dnešný deň 8. apríla. Po súmraku sa slávi židovská sederová večera. Názov seder znamená poriadok, keďže jej priebeh má svoje presné pravidlá. Slávil však Ježiš so svojimi apoštolmi poslednú večeru na spôsob židovskej veľkonočnej večere?
Bola Ježišova posledná večera židovským sederom?

Všetci štyria evanjelisti sa zhodujú v tom, že Ježiš zomrel v piatok a večer pred svojou smrťou mal so svojimi apoštolmi rozlúčkovú večeru. Podľa synoptikov (Evanjelium podľa Marka, Matúša a Lukáša) Ježiš ju slávil podľa predpisov židovskej veľkonočnej večere (porov. Mk 14, 12 – 14). Pozorný čitateľ pri čítaní Svätého písma si všimne, že Evanjelium podľa Jána predstavuje veci odlišným spôsobom. V okamihu, keď Ježiš stojí pred Pilátom, Židia ešte nejedli veľkonočného baránka: „Od Kajfáša viedli Ježiša do vládnej budovy. Bolo už ráno. Ale oni do vládnej budovy nevošli, aby sa nepoškvrnili a mohli jesť veľkonočného baránka“ (Jn 18, 28). Podľa štvrtého evanjelistu táto Ježišova večera nemala charakter židovskej veľkonočnej večere.

Jánova línia

Osobne sa prikláňam k tomu, že z historického hľadiska je potrebné sledovať Jánovu líniu. Ježiš neslávil Poslednú večeru na „židovský spôsob“, lebo v jeho obeti na kríži prichádza nový kult – nová liturgia, ktorá nie je pokračovaním židovstva. To znamená išlo o požehnanie chleba a vína tzv. „kiduš“, ale bez jedenia baránka. Z historického hľadiska je otázne, či bolo možné, aby sa proces s Ježišom pred Pilátom konal na veľkonočné sviatky. V Mk 14, 1 - 2 čítame: „Bolo dva dni pred Veľkou nocou a sviatkami Nekvasených chlebov. Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako ho podvodne chytiť a zabiť. Ale hovorili: „Nie vo sviatok, aby sa ľud nevzbúril.”“  Znamená to, že ani židovskí predstavení nechceli porušiť posvätnosť veľkonočných sviatkov. 

Evanjelista Ján si dáva veľký pozor, aby Ježišovu večeru nezobrazil ako židovskú veľkonočnú večeru. Zdieľať

Evanjelista Ján si dáva veľký pozor, aby Ježišovu večeru nezobrazil ako židovskú veľkonočnú večeru. Proces s Ježišom prebieha ešte pred veľkonočnou večerou, keď Židia jedli baránka. Ježiš vedel, že jeho smrť je blízko a že so svojimi učeníkmi už nestihne sláviť veľkonočnú večeru. Preto pozval svojich učeníkov na osobitnú večeru, ktorou ustanovil novú Paschu. Nad chlebom a vínom povedal slová premenenia. Týmto obradom Ježiš poukázal na vnútorný súvis tohto nového stolovania so svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Najstaršie svedectvo, ktorým sú Pavlove listy, tento apoštol predstavuje Krista ako obetovaného veľkonočného Baránka (porov 1 Kor 5, 7), čo súhlasí s Jánovou prezentáciou celej udalosti. 

Línia synoptikov

Ak by sme predsa prijali názor synoptikov, podľa ktorých Ježiš svojuposlednú večeru slávil na spôsob židovskej veľkonočnej večere, mohla mať pravdepodobne tento priebeh. Prvým krokom bola príprava veľkonočného baránka. Podľa Lk 22, 7 - 13 Pán Ježiš touto úlohou poveril dvoch svojich apoštolov Petra a Jána. Ich úlohou bolo kúpiť jednoročného bezchybného baránka, potom ho priviesť do chrámu. Jeden z nich baránka zabil. Jeho krv zachytili kňazi. Potom stiahli kožu, pričom im mohli pomôcť leviti. Baránka potom rozrezali, vybrali tuk, ktorý odovzdali kňazom. Baránok mal zostať celý, tzn. kosti sa nelámali. Baránky sa zabíjali popoludní  niekedy od 14:30 do 17:00, určite najneskôr do súmraku. Mäso odniesli k domu, kde bola pripravená miestnosť. Úlohou učeníkov bolo upiecť baránka a preniesť do hornej miestnosti domu. Stolovanie viedol otec rodiny, alebo hlava spoločenstva. V prípade evanjelií to bol Ježiš Kristus. 

V súčasnosti nemáme dostatok informácií z Ježišovej doby na to, aby sme zrekonštruovali presný priebeh sederu, ako sa zvykne nazývať židovská veľkonočná večera. Mnohé dnes zaužívné pvky pochádzajú z neskoršieho obdobia. Avšak v starozákonnej Knihe Exodus 15, 8 máme zachytené tri dôležité prvky tejto večere, ktoré boli zachované aj v Ježišovej dobe: upečený baránok, nekvasený chlieb, horké byliny. Na základe príkazu v Ex 12, 26 – 28 bola súčasťou večere aj haggada, tzn. prerozprávanie príbehu o vyslobodení Izraelitov z egyptského otroctva. 

V súčasnosti nemáme dostatok informácií z Ježišovej doby na to, aby sme zrekonštruovali presný priebeh sederu, ako sa zvykne nazývať židovská veľkonočná večera. Zdieľať

Nová zmluva

Najstarším spisom Nového zákona, ktorý obsahuje slová ustanovenia Eucharistie, je Prvý list Korinťanom11, 23 - 26. Pavol ho napísal niekedy okolo roku 54 po Kr. v Efeze. Apoštol v úvode k Pánovým slovám uvádza, že odovzdal to, čo sám prijal. Úmyslom je ukázať, že reťaz tradície, ktorá odovzdáva slová ustanovenia pochádza bez prerušenia až od samotného Ježiša. Apoštol Pavol uvádza Kristove slová: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi“ Je to odkaz na slová proroka Jeremiáša o novej zmluve: „Hľa, prichádzajú dni, hovorí Pán, keď uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu!... Svoj zákon dám do ich vnútra a napíšem ho do ich srdca. A budem im Bohom a oni budú mojím ľudom.“ (Jer 31, 31. 33) Chlieb a víno sú teda znakmi novej zmluvy medzi Bohom a ľuďmi, ktorú Ježiš uzatvoril prostredníctvom svojej smrti.

Ježišove slová pri poslednej večeri a potom jeho smrť na kríži hovoria o tom, že Ježišovo bytie nebolo pre seba, ale pre druhých. Zdieľať

Keď čítame Markovo evanjelium (a s ním aj Matúšovo), tam sa hovorí o krvi novej zmluvy, čím odkazuje na text vz Knihy Exodus 24, 8: „Tu Mojžiš vzal krv, pokropil ňou ľud a povedal: "Hľa, toto je krv zmluvy, ktorú Pán uzavrel s vami na základe všetkých týchto slov!””“ Krv zvierat nemohla zadosťučiniť za hriechy človeka ani spojiť Boha a človeka. Ježišova krv znamená, že dáva seba samého za ľudstvo. Účasťou na Kristovom tele a krvi nás Kristus vťahuje do tejto svojej poslušnosti Otcovi. Slová „Toto robte na moju pamiatku“ – neznamenajú opakovať židovskú večeru. Svätá omša nie je „posedenie pri stole“, ale sprítomnenie obety Ježišovho života za nás. Ježišove slová pri poslednej večeri a potom jeho smrť na kríži hovoria o tom, že Ježišovo bytie nebolo pre seba, ale pre druhých.

Inzercia

Odporúčame

Blog
Svätý týždeň v Svätom meste

Svätý týždeň v Svätom meste

Svätá zem – toto piate evanjelium – ako ju nazval svätý pápež Pavol VI. pri svojej návšteve v januári 1964, priťahuje predovšetkým možnosťou prechádzať po miestach, ktoré sú spojené s osobou Ježiša Krista. S tým súvisia aj niektoré zvláštnosti slávenia veľkonočných sviatkov.