Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
05. apríl 2020

Koronu si draho zaplatíme

Koronavírus je veľkou príležitosťou pre zomknutie rodín, pre hrdinské činy ako pomôcť druhým, pre nové formy štúdia alebo práce z domu. Napriek tomu vírus COVID-19 pravdepodobne siahne do našich peňaženiek viac ako by sme pôvodne očakávali.
Koronu si draho zaplatíme

Samosprávy budú „vysychať“

Odhady hovoria, že samosprávy (mestá, obce, kraje) dostanú v tomu roku o 7% menej z podielových daní, ktoré sú priamo napojené na prepad príjmov štátneho rozpočtu. Podielové dane sú najdôležitejším príjmom samospráv. Pre príklad, mesto s 30.000 obyvateľmi má ročný výnos dane z príjmov približne 12.000.000 Eur. Na tento rok sa očakáva, že dostane o 800.000 Eur menej. Tieto peniaze by stačili na pokrytie celoročného fungovania Mestskej polície.

Riešenie?

Ak štát nepomôže, tak samosprávy budú nútené znížiť výdavky alebo zvýšiť miestne dane. V každom prípade doplatia na to obyvatelia.

Ako sa ku korone stavia zahraničie

Zo zahraničia k nám prichádzajú informácie o veľkom náraste nezamestnaných. Tieto informácie treba čítať v kontexte zákonov, ktoré v daných krajinách fungujú. Napríklad v Nemecku sa počas ekonomickej stagnácie snažia udržať kvalitných zamestnancov pomocou tzv. „kurzarbeit“, v Taliansku majú nástroj s názvom „cassa integrazione“ a v Nórsku je to „permittering“. V podstate ide o to, že počas ekonomickej krízy štát prevezme zodpovednosť za platenie nákladov za zamestnancov tým, že priamo štát platí určitú výšku mzdy týchto zamestnancov. Následne sú títo ľudia evidovaní cez sociálny systém a preto sa v štatistikách objavujú ako nezamestnaní. Na Slovensku takýto nástroj zatiaľ nemáme, ale v KDH jeho rýchle zavedenie podporujeme. Uvedomujeme si, že stabilita príjmov cez udržanie si pracovných miest je pre ekonomiku kľúčová. Bez konkrétnej pomoci budú naši zamestnávatelia nútení prepúšťať, ale štát ich zatiaľ nezachráni ako v hore uvedených krajinách.

Pomoc po slovensky

Nemal by som byť prísny na vládu, ale oproti tej predošlej som zmenu v prístupe k malým a stredným podnikateľom nepostrehol. Veľa krát z prostredia vlády prichádzajú chaotické informácie, ktoré sa vzájomne vylučujú. Napríklad pred 25. marcom, dňom kedy podnikatelia platia DPH za mesiac február, kolovala medzi ekonómami informácia z prostredia vlády o tom, že sa DPH za február nebude platiť, z dôvodu pomoci podnikateľom. Ale v ten deň pán premiér povedal, že DPH, ktorá sa vyberie za február, sa použije na pokrytie nemocenských dávok a podobných opatrení... Taktiež kolovala informácia o tom, že v rámci pomoci podnikateľom sa nebudú platiť odvody. Následne táto informácia bola dementovaná s tým, že vláda podporí každého zamestnávateľa ktorému padli príjmy o 20, 40, 60, 80%. Pre ešte lepšiu ilustráciu „zaručených“ informácií uvediem vyhlásenie, ktorým minister školstva chcel vydávať obedy v školách, potom upresnil, že ich budú dovážať a následne p. premiér ohlási návrh „blackoutu“.

Prišlo mi trochu zvláštne, keď bola slávnostne oznámená druhá pomoc podnikateľom a ľuďom. Teda, že úvery sa nemusia platiť až do doby 9 mesiacov, ale úroky ste povinný splácať. Pre pripodobnenie, ak ste si niečo kupovali za 1.500 Eur, tak formou tejto „super“ pomoci Vás to bude stáť v skutočnosti až 1.600 €.

Inzercia

Pomoc zamestnávateľom síce sľúbili, ale žiadne konkrétne informácie nie sú. Žiadne metodické usmernenia, žiadna istota na koho sa avizovaná pomoc vzťahuje. Mnohým zamestnávateľom boli rozhodnutím vlády zatvorené prevádzky, ale reálna pomoc z jej strany je zatiaľ v nedohľadne. Navyše zmätočné vládne informácie medzi obyvateľmi skôr vytvárajú neistotu a zasievajú strach a paniku. 

Ako som písal vyššie, možno som príliš prísny a nová vláda sa ešte musí naučiť lepšie komunikovať, ale považoval som ich za profesionálov a teraz majú vynikajúcu príležitosť takými sa ukázať. Žiaľ, v oblasti podpory udržania pracovných miest a komunikácie s občanmi je to zatiaľ veľmi slabé.

Dobrá správa na záver

Už dlhšie sa hovorí o tom, že pracovný týždeň by mal byť 4-dňový. Koronavírus nás primäl k tomu, aby sa veľká časť spoločností začala nad tým skutočne zamýšľať. Zrazu zisťujeme, že prácu, ktorú vykonávame na pracovisku 7,5 hodiny, dokážeme doma urobiť za tri-štyri hodiny.

Takisto štúdium, ktoré denne zaberie žiakom priemerne 4,5 (pri šiestich vyučovacích hodinách) sa dá stihnúť za 2 až 3 hodiny.

Prečo? Aj preto, že na pracovisku sme často rozptyľovaní a vyrušovaní kolegami, naopak doma sa snažíme viac sústrediť, rýchlo dokončiť prácu a odmenou pre nás bude voľno. V škole deti veľa času „zabijú“ prestávkami, nesústredením sa na hodinách počas skúšania druhých, alebo niekedy aj neskorším príchodom učiteľov. Na pracovisku, ale aj v škole máme veľké prestoje. Ak by sa ľudia uspokojili s tým, že štyri dni budú v práci resp. v škole a piaty budú pracovať resp. študovať z domu, myslím, že štvordňový pracovný týždeň sa čoskoro stane realitou. Je len škoda, že sa to nebude týkať všetkých profesií.

 

Najlepšia správa však prichádza už na budúcu sobotu. Veď viete aká :-)

Odporúčame

Blog
Korona – príležitosť ukázať sa ako charakter, ale aj ako lúzer

Korona – príležitosť ukázať sa ako charakter, ale aj ako lúzer

Minulú nedeľu sme boli na sv. omši v Čechách. Ale len cez TV Noe a bola perfektná. Slávil ju olomoucký otec arcibiskup. Hovoril o tom, že mnohí sa v tomto období pýtajú: „Prečo musím zostať doma? Prečo práve teraz? Prečo práve ja?“ Ale správna otázka znie: „Čo mi týmto obdobím chce Pán Ježiš povedať?“

Blog
Priateľ, ktorého hľadáš

Priateľ, ktorého hľadáš

Človeka až príjemne hreje na duši, keď v piatok večer počuje ten hlasný potlesk. V oknách buráca dav, aby vyjadril vďaku všetkým, ktorí pre spoločné dobro zostávajú vonku. Dnes by som však chcela do potlesku zahrnúť aj nás , ktorí sme doma. Lebo povedzme si na rovinu. Život medzi štyrmi stenami takisto nie je najjednoduchší.