Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
31. 03. 2020, 14:21

Aj korona vírus slúži na dobré

Je obdobie korona vírusu len zlým obdobím? Alebo sa možno pozrieť na súčasnú situáciu aj z optimistickejšieho uhľa pohľadu? V Božom Slove sa píše, že "tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré" (Rim 8, 28).
Aj korona vírus slúži na dobré

Nežijeme v jednoduchých časoch. Povedzme si to na rovinu hneď od začiatku. Ani čo sa týka ekonomiky, ani politiky, ale ani čo sa týka spoločnosti a určite nie čo sa týka duchovného života.

Ekonomický a podnikateľský rast je na prvom mieste priorít a od toho sa všetko odvíja ďalej. Ak je dobrý ekonomický rast, treba rásť ďalej. Ak nie je, treba niečo zmeniť, aby sme opäť rástli.

Rásť, viac produkovať a stále ísť dopredu. Je to už akousi mantrou nášho života. “Čo máš nové? Posúvaš sa ďalej? A kedy zmeníš prácu? Nie si v nej už príliš dlho?“ sa ma pýta kamarát.

Je to akýsi bič, ktorý nás stále “posúva ďalej.“ Alebo skôr bič, ktorý nás TLAČÍ ďalej.

Voda a prístav

Herakleitos, grécky filozof, sa kedysi venoval tzv. jednote protikladov. Rozmýšľal nad tým ako dokážu v jednote, teda v rovnováhe, fungovať dve protikladné sily. Jedna, ktorá je dynamická, a pohýna systém, teda aj človeka, dopredu, a jedna, ktorá je skôr statická a ktorá ho skôr stabilizuje. Ak jedna je dominantnejšia, automaticky tá druhá je menej viditeľná a tak nastáva nejednota, teda disharmónia. Ako následok, systém, aj človek, začína žiť disharmonicky. Môže to mať potom za následok aj zníženú kvalitu zdravia či nejakej inej oblasti života, napr. menej času stráveného doma s rodinou, a pod.

Píšem o tom aj preto, lebo my žijeme v čase dynamickom. V čase tekutej modernity ako kedysi hovoril sociológ Zygmunt Bauman. Teda v čase, ktorý je tekutý a roztekajúci sa. Máločo je stabilné a máločo je stále. Pokiaľ niečo nerastie, nenapreduje a sa nerozvíja, nie je to dobré a treba to buď “zdynamištiť,” alebo rovno vymeniť.

Na to, aby systém, a aj človek, bol plne fungujúci a udržateľný (z anglického slova “sustainable”), potrebuje byť v jednote protikladov. V jednote dynamiky i statiky. Inými slovami, v jednote toho, čo ho posúva ďalej, ale aj toho, čo ho drží v pokoji.

Konkrétne: Učím sa teraz hrať na gitaru. Je to pre mňa niečo nové. Učím sa to a teda rastiem. Napredujem. Aspoň sa snažím. Je to však niečo na čo si zvykám. Nie je mi to ešte úplne prirodzené. Ale mám to veľmi rád, lebo mi to prináša radosť a hudba ma rozhýbe. Je to taká dynamická sila pre mňa. Raz je to lepšie, inokedy ťažšie. Je to akási voda, v ktorej sa potrebujem učiť plávať.

Na druhej strane, každé ráno mávam čas kedy sa snažím byť len s Bohom. Začínam niečím dynamickým, napr. hudbou. Prečítam si Božie Slovo. Ale ukončujem tento čas stíšením sa, kedy len som a nič nerobím. Jednoducho som len v tichu a snažím sa akoby spočinúť v Božej blízkosti. Takéto stíšenie je pre mňa tou statickou silou. Je to pre mňa prístav kam sa kedykoľvek, aj počas dňa, môžem vrátiť. Tak ako som na vode, po väčšine času dňa, môžem takto prísť “domov” k môjmu Bohu a len tak s ním byť. Ak by som to nezažíval, riskoval by som, že by som len plával a žil len dynamicky. Ale pomáha mi to akoby sa spomaliť a ukotviť. Bez toho by som bol len tekutý, plával a možno nevediac ani kam.

Podľa príkladu svätého Šarbela

Otec Hanna Skandar píše vo svojej knihe Od jeho éry po tú našu o živote svätého Šarbela. A v jednej časti sa venuje aj tomu ako svätý Šarbel miloval ticho a samotu. Skandar píše dokonca o tom, že ticho a samota sa pre svätého Šarbela stali najlepším priateľom a spoločníkom. Šarbel sa aj preto stal svätým, lebo trávil veľa času sám a v tichu, s Bohom.

Teraz v čase epidémie či až pandémie korona vírusu máme veľkú príležitosť. Máme príležitosť na stíšenie a byť viac času v samote. Či už s Bohom, alebo vo vnúri seba. Ja som si to začal nazývať “byť  viac doma.“ Žiť dynamicky nie je vôbec nič zlé. Aj Herakleitos o tom hovoril. A predsa, “kto nepracuje, nech ani neje“ (2 Sol 3, 10). Ale nestriedať to s časom ticha a samoty môže byť, a na rovinu poviem, aj je, kontraproduktívne pre človeka aj spoločnosť.

“Tým, čo milujú Boha, aj korona vírus slúži na dobré“

Neteším sa z toho, že sme postihnutí korona vírusom. Ale pravdupovediac, som aj zaň celkom vďačný. Môžem byť viac v pokoji, v tichu a samote. Môžem prichádzať viac do jednoty a rovnováhy. Môžem prichádzať viac “domov” k môjmu Bohu, ktorý ma zjednocuje. Boh je jednota protikladov. Nie je len dynamický, ale je aj prístavom pokoja a bezpečia. Kde nemusím nič robiť. Len byť a nechať sa milovať.

Osobne vnímam tento čas korona vírusu aj ako čas kedy možeme všetci jednotlivo a zároveň aj spoločne prichádzať domov k nášmu nebeskému Otcovi. Aj preto ten titulný obrázok Márnotratného syna od maliara Rembrandta. Čas korona vírusu je preto aj časom požehnaným kedy môžeme osobne viac zakúšať, že nás Boh miluje a že čas s ním nie je vôbec stratený. Naopak, je to čas veľmi dobre využitý. 

Preto prajem nám všetkým v týchto časoch korona vírusu minimálne tri veci:

1. požehnaný čas doma na home officoch.

2. požehnaný čas s ľuďmi, ktorých máme radi a ktorí majú radi nás, lebo bez druhých ľudí to tiež nedáme.

a 3. požehnaný čas “doma“ - v tichu a samote - s naším Otcom. Aby sa ticho a samota stali našimi najlepšími priateľmi a spoločníkmi ako sa stali pre svätého Šarbela.

A ako to spraviť? Keď sa modlím, prechádzam počas jednej hodiny väčšinou tromi fázami:

1. úvod: stretávam sa s Ježišom skrze chválu, vďaku, prosbu či prosbu o odpustenie mojich hriechov.

2. stred: prečítam si Božie Slovo, napr. List od milujúceho Otca, ktorý vydalo Otcovo srdce pre Slovensko, o.z. Je to akási “celá Biblia na jednej strane.“

a 3. záver: spočívam v Božej blízkosti, v tichu a samote. Nič nerobím, len som.

Buďme všetci požehnaní a využime tento čas korony vírusu na stíšenie a vnútorné zjednotenie sa, lebo “tým, čo milujú Boha, [aj korona vírus] slúži na dobré“ (Rim 8, 28).

Odporúčame

Blog
Poďakovanie a aktuality z Ukrajiny

Poďakovanie a aktuality z Ukrajiny

„Deti sú budúcnosťou našej spoločnosti a rodina je k tomu základom. Napriek tomu sme si vedomí, že nie vždy majú deti primerané podmienky, preto sa snažíme konať čo najrýchlejšie, aby sme ich situáciu zlepšili“, napísala Natalia Hrihorčuk, koordinátorka Charity Kolomyja, v jednej zo svojich správ.