Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
31. 03. 2020, 13:19

Strhujúci príbeh Don J.Sobotu "Krstný otec mladých z Oravy" IV.časť (posledná)

Život po páde komunizmu. Podľa Don Bosca v každom človeku, aj tom najhoršom, existuje bod, v ktorom je prístupný dobru. Tohto bodu sa však treba dotýkať jemne, taktne, opatrne, s rešpektom k ľudskej osobe a jeho slobode!
Strhujúci príbeh Don J.Sobotu "Krstný otec mladých z Oravy" IV.časť (posledná)

Po prevrate prišli do Námestova mladí saleziáni. Vybudovali saleziánsky dom, kde pokračujú v diele Don Sobotu. Jeho byt je naďalej obliehaný priateľmi. Napriek požehnanému veku zostal mladý duchom a stále premýšľa o tom, ako by mohol ešte viac pomôcť mladým ľuďom. „Treba mladým pomôcť, aby boli statočnými občanmi a dobrými kresťanmi. Hovorieval som im: Život s Bohom, Ježišom a Máriou je to nádherné  dobrodružstvo! Tak im hovorievam a oni tak radi  počúvajú.

Pri príležitosti výročia 80 rokov spomína:

„Od utorka do  piatku v Žiline pomáham spovedať, v piatok učňovská omša, pomáham pri omšiach, zúčastňujem sa na učňovských modlitbách, stále spovedám.Od Vianoc v roku 1990 pravidelne slúžim sväté omše vo Vasiľove a vysluhujem tam sviatosti.V piatok chodím do Vasiľova, mám tam detské sv. omše, omša je tam aj  v sobotu večer a v nedeľu doobeda. V pondelok máme saleziáni komunitný deň. Keď prídem v piatok  zo Žiliny, tu, do môjho bytu, nie som sám. Už mi volajú, či som doma, chcú sa vyspovedať.  Sedávam v mojej izbičke a oni prichádzajú. Nie sú  to cudzie deti, chodili ku mne ako malé deti, už sú to chalani, otcovia. Takže už som nie dedko, ale pradedko tých ,čo prichádzajú ..Môj byt je  akoby druhá filiálka!“

Súčasná komunita saleziánov v Námestove: zľava Don Jozef Marko - direktor, Don Ladislav Babača, Don Ján Zauška, provinciál saleziánov na Slovensku Jozef Ižold, ktorý bol na návšteve saleziánov v Námestove tohto roku, Don Jozef Sobota .

Máte čas sa zastaviť a mať čas pre seba a pre blízkych, pre Boha?

„Práve teraz je viac času zastaviť sa, ako kedysi. Predtým bolo viac činnosti s mladými, po páde komunizmu  som bol potrebný pomáhať pri budovaní aj našej školy - učňovky v Žiline. Času bolo málo, ale ako ten vek ide, tak sa  nútim, ten čas musím mať, lebo mi to pripomína už nielen bilancovanie, ale už to blíženie sa toho záveru, viac sa nad tým zamýšľam.

A čo by som mohol ešte urobiť?  Pýtal som sa môjho bývalého direktora. Ja ešte by som chcel všeličo, aj už vidím, že nevládzem! A on mi tak pekne povedal. „Robte to, to čo môžete, dávajte dobrý príklad, radi spovedáte, to robte, aby mladí bratia videli, že žijete to povolanie a nič zvláštne, to, čo vládzete. To je ten záver môjho života ...“

Veľkou túžbou Don Sobotu bolo, aby raz prišli do Námestova saleziáni. To sa mu splnilo!  No prišlo ešte veľké prekvapenie, o ktorom sa mu ani nesnívalo! A to, že sa stretne s don Boscom priamo, v Námestove. Táto veľká vec sa udiala 19. apríla 2013!

„Don Bosco, pošli tu saleziánov, tu ich pošli, my budeme takí a takí, poslušní a budeme dobrí, mravní a všetko možné nasľubovali títo naši mladí. Dvadsať rokov sa modlili! Don Bosco, Pán Boh zaplať, že si tu! Ale ty si viac urobil, nielen, že si poslal saleziánov, ale aj ty si prišiel!“

Naše posledné stretnutie sa uskutočnilo koncom júla. V jeho 2.izbovom byte práve prebiehala sv.omša, ktorú vysluhovali mladší Salez.spolubratia. Po jej ukončení sme sa porozprávali ako za starých čias. Čo je nové ? Ako sa mi darí v Žiline?

Mňa prekvapilo, že aj napriek vysokému veku si pamätal veľa vecí, ktoré sme spolu prežili. Stretká, obnovy. Pospomínali sme na našu generáciu kto kde pôsobí, ako sa mu vedie a pod.

Ešte mi hovoril: Pošli mi Jožka, ktorý jazdil na kamione. Chcem sa s ním porozprávať.  Nakoniec nám P.Šelian urobil spoločnú foto a rozlúčili sme sa.

Zastavil som sa ešte raz bolo to asi týždeň pred odchodom do večnosti, ale už nám nebolo dopriaté stretnúť sa.

Keď som sa dozvedel, že bol povolaný do večnosti, mysľou mi prebehlo necelých 30 rokov, ktoré sme sa poznali.

Spomínam si ako mi rozprával na pôsobenie na učilišti, ktoré nebolo ľahké, ako sa budovali chaty na Orave, ako ho volali bývali spolužiaci ísť budovať karieru, aj to ako sa oňho zaujímala ŠTB.

Asi najvýraznejšie mi utkveli tieto rozprávania.

Profesor matematiky Moravčík, bol jeho spolužiak a keď sa niekedy stretli hovoril mu: Jožko, príď do Žiliny, urobíš profesúru a kariéru.

Mne Krstný povedal: Moje miesto bolo a je v Námestove, tu ma Pán povolal.

Raz, keď bol Krstný na jednej chate v Or.Polhore pri vleku, bolo to už niekedy v Novembri, zem bola pokrytá snehom, nejaký pán krúžil okolo chaty a nie odísť.

Keď sa ho Krstný opýtal, čo tu hľadá? Odpoveď bola, že hľadá huby.

Bol to však príslušník ŠTB, ktorý ho sledoval.

Milý náš Krstný,

aj napriek tomu, že už nie si medzi nami, stále žiješ v našich srdciach a spomienkach.


Zdroj: Taktovka č. 1/2018 M.Odrobiňáková.

Touto cestou sa chcem osobitne poďakovať M.Odrobiňákovej, za poskytnutie textov a možnosť zverejnenia pre čitateľskú verejnosť.
(Taktovka bola vydaná pri príležitosti 90 tich rokov narodenia Don Sobotu J.)

 

Odporúčame

Blog
Poďakovanie a aktuality z Ukrajiny

Poďakovanie a aktuality z Ukrajiny

„Deti sú budúcnosťou našej spoločnosti a rodina je k tomu základom. Napriek tomu sme si vedomí, že nie vždy majú deti primerané podmienky, preto sa snažíme konať čo najrýchlejšie, aby sme ich situáciu zlepšili“, napísala Natalia Hrihorčuk, koordinátorka Charity Kolomyja, v jednej zo svojich správ.