Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
29. 03. 2020, 00:01

Katolícke noviny versus Slovenský štát a súčasná politika

Názory a postoje väčšiny obyvateľov formálne kresťanského Slovenska na kultúrno sociálne a spoločensko-politické témy sa dosť líšia od učenia Katolíckej cirkvi. Viacerí kresťania z toho obviňujú hlavne liberálne médiá, ale málokto sa zamýšľa nad kvalitou katolíckych. Mnohovravné sú fakty o vzťahu Katolíckych novín k vojnovému Slovenskému štátu i súčasnej politike po 30 slobodných rokoch. a 27 rokoch štátnej samostatnosti Slovenska.
Katolícke noviny versus Slovenský štát a súčasná politika

Viacerí kresťania, vrátane duchovných, ktorí po páde komunistickej diktatúry podporovali Mečiara s Slotu, a teraz Kotlebovu ĽSNS, sa s komunistami zhodujú v názore na to, že Slovenský štát, (SŠ) ktorý vznikol 14. marca 1939, bol katolícky. Uľahčuje to fakt, že prezidentom bol kňaz J. Tiso. Rozdiel je v tom, že jedni to používajú ako argument na jeho nekritickú oslavu, a druhí na útoky proti Katolíckej Cirkvi. V tom pokračujú aj liberálni demagógovia ako napr. M. Havran, ktorí to rozšírili aj na všetkých aktivistov za lepšiu ochranu života a „tradičnej“ rodiny.

Jozef Mikloško v blogu „Dnes je 14. marec“ (2020) pravdivo napísal, že SŠ „Bol produktom Hitlera, ktorého cieľom bolo rozbitie Česko-Slovenska.“ a „iné alternatívy neboli:“ Zároveň však ľutuje: „Keby sme po vojne, aj v sovietskom „objatí“, zostali štátom, mohli sme dnes sláviť 81. výročie samostatnosti.“ ... Keby sa po vojne neobnovila ČSR, boli by sme štátom, ktorý ako spojenec Hitlerovho nacistického Nemecka prehral vojnu, a nie súčasť demokratického Československa, ktoré patrilo k víťaznej koalícii. Bol by to štát menší o 20% územia, ktoré nám odňala Viedenská arbitráž. (čiže bez Košíc, Nových Zámkov, Žitného ostrova, miest kde sú naše najvýdatnejšie pramene pitnej vody, najúrodnejšia pôda aj elektráreň Gabčíkovo. A bez územia pri Bratislave, ktoré Slovensku pribudlo po II. svet. vojne. Odporúčam si dobre pozrieť mapu toho Slovenského štátu tu: https://www.postoj.sk/41495/ako-hitler-a-horthy-zakladali-slovensky-stat ) V sovietskom objatí by komunistická diktatúra bola ešte tvrdšia a možno by sme sa stali Sovietskou Slovenskou socialistickou republikou, ako o to cez vojnu usilovali Husákovi komunisti. Mikloško v blogu uvádza aj niekoľko iných marcových výročí, ale zabudol na encykliku Mit brennender Sorge - proti (nemeckému) nacionálnemu socializmu, ktorú vydal Pius XI. 14. marca 1937. https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/c/mit-brennender-sorge

Jeden z týchto „proslovenských“ - V. Oberhauser zo strany Kuffovci-KDŽP, v blogu „Slovenský katolicizmus a jeho problémy – otvorenie diskusie“ (Postoj, 18.3.2020) napísal, že „jeden z najvážnejších problémov je chýbajúce vzdelávanie kresťanov, ktoré by zjednocovalo ich postoje k najvážnejším problémom, s ktorými súčasná spoločnosť zápasí.“ S tým chýbajúcim vzdelaním súhlasím, otázne je v čom by sa mali zjednocovať. (Iste nie v podpore Kotlebu a Harabina) Od Mečiarovej éry po súčasnosť som už viac krát kritizoval nedostatok kultúrnej vzdelanosti, kvalitnej diskusie, aj to, že slovenská cirkev nedostatočne učí a vyjadruje sa v zmysle učenia pápežov o politike. (napr tu: https://www.postoj.sk/49926/hovorcovia-a-manipulatori-mariana-kuffu )

Po 30 slobodných rokoch by sme však z tohto stavu nemali obviňovať liberálov, ale zamyslieť sa nad tým, ako kresťania túto slobodu využili. Mnohé o katolíckych „kvalitách“ Slovenského štátu aj súčasnej politiky osvetlí porovnanie vzťahu Katolíckych novín a politiky v jednotlivých obdobiach.

Tlač na Slovensku 1849-1945

Okolo r. 1885 tu existovalo 11 časopisov náboženského charakteru. Najvýznamnejšie boli Katolícke noviny, ktoré založili v r. 1849, a v r. 1880 – 1904 vychádzali ako orgán Spolku sv. Vojtecha. V roku 1905 sa stali novinami Slovenskej ľudovej strany, v r. 1906, počas silnej maďarizácie prestali vychádzať.

Vznik demokratického Československa 28. 10. 1918 priniesol aj obrovský rozvoj školstva na Slovensku. To prispelo aj k rozvoju tlače. Pravidlá určoval tlačový poriadok ČSR z februára 1920: „Sloboda tlače, ako aj právo pokojne a bezo zbrane sa zhromažďovať a tvoriť spolky sú zabezpečené. Je preto zásadne nedovolené podrobovať tlač predbežnej cenzúre.“

V r. 1928 vychádzalo na Slovensku 333 titulov, z toho 186 slovenských. V r. 1938 - 221 slovenských titulov - 10 denníkov, 62 týždenníkov, 17 dvojtýždenníkov, 132 mesačníkov, zvyšné s menšou periodicitou. Veľa titulov však vznikalo a skoro aj zanikalo.

V r. 1938 mali 2 denníky HSĽS slabé postavenie v porovnaní s 9 denníkmi ostatných strán. Po vyhlásení Autonómie a vzniku SŠ sa nastolila vláda jednej strany, ktorá zakázala väčšinu demokratickej tlače a zvyšné noviny a časopisy ovládla. V roku 1937 vychádzalo 250 slovenských periodík, po vzniku Slovenského štátu 14. 3. 1939 ich ostalo 113. V septembri 1938 sa zaviedla cenzúra, ktorá trvala do konca vojny. Ústredná cenzúrna komisia (ÚCK) vydávala pokyny a kontrolovala tlačové orgány. Ich obsah, formu článkov, umiestnenie titulkov... Cenzurované materiály sa nahrádzali inými.

Hitler nenávidel Katolícku cirkev, a nacisti katolíckych laikov i duchovných prenasledovali a vraždili už od r. 1934. Predseda slovenskej vlády a jej činitelia presadzovali politiku a ideológiu pápežom kritizovaného národného socializmu. V. Tuka aj demarš Svätej stolice kritizujúci židovskú politiku SŠ odmietol so slovami, že Slovensko nie je katolícky štát. (https://www.postoj.sk/13501/slovensky-stat-nebol-klerofasisticky-ale-narodno-socialisticky )

Katolícke noviny 1940-48

Obnovenie Katolíckych novín (KN) inicioval v r. 1940 novozvolený biskup Michal Buzalka, poverený vedením Katolíckej akcie (KA), v snahe zamedziť šírenie novopohanskej ideológie nacionálneho socializmu. KN sa stali oficiálnym orgánom KA. Druhým cieľom bolo vytvoriť celonárodný týždenník ktorý by informoval o živote Cirkvi doma aj v zahraničí. Bola to aj snaha vybudovať silné mienkotvorné noviny. Banskobystrická diecéza kvôli tomu obetovala svoj regionálny časopis, ktorý sa „vlial“ do KN. Rozširovaniu pomáhali skupiny mladých členov Združenia katolíckej mládeže.

Viac a zaujímavých informácií k tomuto obdobiu KN uvádza kňaz P. Slepčan v rozhovore „Naše noviny šokovali profesionalitou“ (KN 51/52-2019) Tam uvádza, že o tú kvalitu sa zaslúžil šéfredaktor Jozef Zavarský a redaktori ako Anton Botek, Jur Koza Matejov a ďalší, aj sieť spolupracovníkov ako K. Sidor, slovenský veľvyslanec vo Vatikáne. Týždeň po obnovení KN začal vychádzať denník (predtým to bol týždenník) Hlinkovej gardy Gardista. „Medzi Katolíckymi novinami a Gardistom to vrelo. Tento zápas tiež prispel k zvýšenej čítanosti KN. Vťahoval čitateľov do duchovného zápasu, ktorý je vlastný životu kresťana.“ (Slepčan)

Hlavné témy KN boli rodina, mládež, robotníci, sociálna otázka a predovšetkým pápež Pius XII. a jeho mierové iniciatívy. Články KN „brali stúpencom nacizmu vietor z plachiet“ tým, že „preberali im blízke témy, ako bola sociálna otázka, ale vykladali ich z hľadiska sociálneho učenia Cirkvi.“ (P.S.) Niekoľko krát proti KN zasiahla cenzúra. Po uverejnení článku „Svätý oteca a vojna“ tri dni vypočúvali šéfredaktora, redaktora KN aj riaditeľa KTK.

P. Slepčan je spoluator knihy „Una voce in difesa. Episcopato slovacco e diplomazia pontificia contro lo sterminio nazista“ o postoji slovenských biskupov k nacizmu. https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2019-12/predstavili-knihu-o-postoji-slovenskych-biskupov-k-nacizmu.html

Slepčan spomína aj dobrú spoluprácu biskupa Buzalku s diplomatickým zástupcom Vatikánu G. Burziom, ktorému dával dôležité informácie o dianí na Slovensku. Buzalku komunisti v júli 1950 uväznili a 12. 1. 1951 odsúdili na doživotie spolu s biskupmi Vojtaššákom a Gojdičom, ktorý tiež aktívne pôsobil proti nacizmu a pomáhal prenasledovaným Židom. (https://www.postoj.sk/22613/biskup-gojdic-a-papez-frantisek-versus-prezident-tiso-a-kotlebova-sns )

Komunistická diktatúra, cirkev a tlač

Koniec vojny a obnovenie ČSR priniesli slobodu vrátane tlače a Cirkvi. Tá skončila komunistickým prevratom vo februári 1948. Postupne zhabali cirkevné majetky aj školy, uväznili stovky kňazov a rehoľníkov. Nastolili monopol na informácie a cenzúru tvrdšiu než bola za SŠ.

V r. 1949 zrušili komunisti všetku periodickú tlač okrem straníckej a Katolíckych novín. Tie vychádzali pod novým, Stranou usmerňovaným vedením, aby mohla KS lepšie manipulovať veriacich a vytvárať falošný dojem náboženskej slobody. KN prinášali tendenčné politické úvodníky, informácie o politickom dianí, propagáciu aktivít komunistami zriadeného a riadeného „MIerového“ združenia duchovných a podobne. Jediným pozitívom bola rubrika liturgia a kultúrno-historické články. Biskupi v júni 1949 pastierskym listom oznámili, že tieto KN už „nemajú schválenie biskupov a nemožno ich považovať za katolícke. ... ich čítanie a rozširovanie je cirkevne zakázané.“

Komunisti prenasledovali kňazov aj za pripomínanie tohto listu biskupov, napr. František Lepp dostal 4 a pol roka za „poburovanie a velezradu.“ KN schvaľovali likvidáciu reholí a kláštorov aj proces s biskupmi. KN mali ešte v lete 1947 náklad 177-tisíc, od r. 1950 už len 50-tisíc, a ešte klesal. (P. Jakubčín, KN 52/2019)

Pražské jaro 1968

Zmenu priniesla demokratizácia Pražskej jari 1968. Po zmenách vo vedení štátu a KSČ, do ktorej čela zvolili A. Dubčeka, prišla nádej na zmenu aj pre Cirkev. Trnavského biskupa Lazíka vyzývali kňazi, bohoslovci aj veriaci aby začal konať.

Ešte vo februári uverejnili KN oslavný list k 20. výročiu Víťazného februára oslavujúci aj prorežimné „Mierové hnutie katolíckeho duchovenstva“ (MHKD), koncom marca už MHKD kritizovali. Potom sa MHKD fakticky zrušilo a nahradilo ho „Dielo koncilovej obnovy“ (DKO). kde boli aj aktívni laici. V Česku sa na čelo DKO postavil biskup František Tomášek, na Slovensku biskup Ambróz Lazík. Tajná cirkev vyšla z podzemia.

Lazík v marci 1968 v prvom necenzurovanom pastierskom liste napísal: „Viem ako čakáte na moje slová teraz, vo chvíli hlbokého prielomu života našej spoločnosti. (…) Zo všetkých vašich spontánnych prejavov vyznieva veľká nádej, že pravda a spravodlivosť ovládne náš verejný život, ale ozýva sa v nich aj bolesť a úzkosť minulých rokov. Je to pochopiteľné, veď všetci sme spoločne niesli ich ťarchu: posmech, ponižovanie ohováranie, zastrašovanie, vyradenie z verejného života, šikanovanie, internovanie a väznenie. (…) Chýbala nám tlač, priame vzájomné spojenie a spojenie s Námestníkom Kristovým, chýbalo nám napojenie na život a na život Cirkvi vo svete. (…) Dúfame, že táto doba sa končí.“ O situácii dobre napísal napr. Jozef Haľko (dnes biskup) tu: http://www.impulzrevue.sk/article.php?300 Obnovila sa Gréckokatolícka cirkev, fakticky prestalo fungovať prorežimné MHKD. Vymenilo sa vedenie teologickej fakulty, aj redakcia Katolíckych novín. V júni 1968 Národné zhromaždenie zrušilo cenzúru.

Výrazne sa zvýšila kvalita Katolíckych novín, kde sa začalo informovať a diskutovať aj k témam II. Vatikánskeho koncilu, aj aktuálnym domácim spoločensko-politickým otázkam, čo dovtedy nebolo možné. Prispievali aj biskupi, o ktorých sa dovtedy nemohlo ani písať, takisto nežiadúci autori, zaradili sa dovtedy nemožné témy ako kritika režimu, násilná likvidácia reholí či zákaz a obnova Gréckokatolíckej cirkvi. Dôležitou zložkou bol priestor pre reflektovanie periodika zo strany čitateľov, ktorí mali možnosť vyjadriť svoje názory, príp. poukázať na nedostatky Katolíckych novín. To zvýšilo aj čítanosť a náklad KN. K tomu aktívne prispel aj môj otec.

Prišiel za kostolníkom v našom „domovskom“ Kapucínskom kostole (Bratislava), kde sa, tak ako inde, predávalo týždenne okolo 20 výtlačkov KN. Navrhol, aby objednali 200. Keď sa kostolník spýtal že čo s tým, keď sa nepredajú, otec odpovedal „ja vám to zaplatím“. Všetko sa predalo a navrhol zvýšiť to na 400. Ako miništranti sme KN po omši predávali pri východe z kostola ľuďom, ktorí to radostne kupovali. Podobne to spravil v Blumentáli. (Dnes sa už žiaľ nemôžem spýtať kde ešte a ako to zvyšovanie pokračovalo) Čiže takto zvýšil náklad KN približne za mesiac aspoň o 600-800 výtlačkov. (Po okupácii ho Štb až do pádu režimu za podobné aktiviity evidovala a šikanovala ako „nepriateľskú osobu“) Do konca r. 1968 náklad stúpol na 130-tisíc a rozšíril sa aj počet strán.

KN po okupácii 21. augusta 1968

Všetky nádeje zmrazila z Moskvy riadená okupácia „bratských“ armád 21. augusta 1968. KN č. 34/1968 nevyšli, lebo okupační vojaci obsadili tlačiareň. 29. augusta sa podarilo vydať mimoriadne dvojstranové číslo. Bol v ňom príhovor biskupa Lazíka, ktorý pochválil statočnosť a rozvážnosť občanov a vyjadril ľútosť nad obeťami, aj rôzne vyhlásenia k aktuálnym udalostiam. Vyhlásenie DKO vyjadrilo podporu zákonnej vláde a dôveru programu A. Dubčeka.

V novembri 1968 vymenili šéfredaktora i celú redakciu. S nastupujúcou komunistickou „Normalizáciou“ sa obnovila cenzúra. Obsah KN usmerňovali aj najvyššie orgány Komunistickej strany. V septembri 1970 sa začala príprava, a 31. 8. 1971 prebehol ustanovujúci zjazd združenia Pacem in terris (PiT), ktoré pokračovalo v činnosti MHKD. Priestor v ňom našli najmä osoby skompromitované kolaboráciou s komunistickým režimom. Nátlakom a výhodami doň lákali ďalších kňazov. Títo dostali pod kontrolu aj Katolícke noviny, ktoré znova fungovali podobne ako pred r. 1968. Zmenu priniesla až „Nežná revolúcia“ v novembri 1989.

30 slobodných rokov

Už viac rokov sa niektorí kresťania sťažujú na zlý vplyv liberálnych médií. Tie naozaj niekedy o Cirkvi a kultúrnych, sociálnych či etických témach, a konzervatívno-kresťanských názoroch informujú nedostatočne alebo skreslene, a demagogicky útočne. Táto výčitka je však nespravodlivá a zavádzajúca. Treba sa pýtať ako Cirkev a kresťania využili 30 rokov slobody. Prečo na formálne kresťanskom Slovensku nemáme mienkotvorné kresťansko-konzervatívne médium? Ako fungujú tie, ktoré máme?

Po páde diktatúry začalo Čarnogurským vedené KDH so slušným nákladom vydávať Slovenský denník. O pár rokov zanikol hlavne pre zlý koncept a vedenie. Zrejme tomu pomohlo aj politické rozdelenie kresťanov a KDH, ktoré spôsobili tí, čo odišli k Mečiarovi a Slotovi. SD namiesto snahy o kvalitný konzervatívny denník preferoval jeden názorový prúd kresťanskej politiky. Mnohovravné je, že bývalý zástupca šéfredaktorka SD – A. Selecký, dnes šáfredaktor internetového Magnificat Slovakia, píše pre Hlavné správy a podporuje Kotlebu.

Zo samizdatového občasníka vznikol týždenník Zrno. Na rozdiel od KN sa venoval aj vnútrocirkevným problémom a aktuálnym spoločensko-politickým témam, umožňoval kritickú diskusiu. V r. 2006 „bývalý arcibiskup Sokol zakázal Zrno predávať v kostoloch svojej diecézy, o niekoľko mesiacov neskôr ho nasledovali ostatní biskupi.“ (M. Vaško, vydavateľ) To znížilo náklad asi o polovicu, týždenník šiel do straty, ktorú vydavateľ asi 10 rokov kryl z inej činnosti, až do zániku.

Katolícke noviny 1989-2020

Keď neriešim málonákladové čisto náboženské periodiká, medzi printovými médiami celý čas pôsobia už len Katolícke noviny, ktoré si v r. 2020 pripomínajú 80. výročie svojho znovuzaloženia, a sú všeobecne považované za oficiálne médium Katolíckej cirkvi, ku ktorej sa hlási asi 66 % obyvateľov SR. (stručná história KN tu: https://www.katolickenoviny.sk/historia.xhtml )

Roku 1990 sa vydávanie KN vrátilo do činnosti Spolku sv. Vojtecha. Postupne sa zlepšia kvalita. Nekomentujem liturgické, teologické, „náboženské“ texty či niekedy ozaj zaujímavé texty zo sveta misií. Problém je v oblasti vzdelávania, vychovávania, motivovania čitateľov v spoločensko-politickej oblasti, v súlade so sociálnym učením Cirkvi a pápežov.

Niekoľko rokov po oslobodení KN fakticky podporovali Mečiarovu „proslovenskú“ politiku. Napr. tým aké texty a z akých zdrojov citovali v rubrike výberu z „civilnej“ tlače. Už asi 20 rokov však jednu z dôležitých úloh cirkvi a kresťanského média plnia podstatne horšie nielen ako český Katolický týdeník, ale aj ako ju plnili počas nedemokratického Slovenského štátu aj krátkeho uvolnenia roku 1968.

V r. 1940-45 vraj KN „šokovali profesionalitou“. Aká je v porovnaní s inými médiami dnes? Čím šokujú? KN dokázali za vojny a v nedemokratickom režime verejne polemizovať s provládnym denníkom. V slobodnej a samostatnej SR nie sú schopné žiadenj kritiky vládnej politiky so zlým dopadom na sociálnu, kultúrnu či ekonomickú úroveň spoločnosti.

6. 4. 1942 KN uverejnili postoj biskupov, kde „Vysťahovanie (Židov) označovali ,za protiústavný a nemravný čin kolektívneho trestu bez súdneho výroku o vine či nevine‘. Vtedy ešte nik nevedel, že odsunutí židovskí občania neodchádzajú na práce, ale že sa stanú obeťou diabolského likvidovania v hitlerových táboroch smrti,“ ( Viliam Judák https://www.katolickenoviny.sk/tema/category/tema/article/deportacie-zidov-boli-podla-biskupov-nemravnym-cinom.xhtml ) Za 2 posledné volebné obdobia jedine biskup M. Lach verejne kritizoval zlú situáciu v zdravotníctve a pomenoval jej príčiny, čo podráždilo premiéra Fica, ale v KN sa žiadna kritika parlamentu či vlády neobjaví.

KN za vojny, Pražskej jari a slobodnej SR

Cez vojnu a v r. 1968 zvyšovali čítanosť KN aj polemiky s ideovými protivníkmi. Preberali im blízke témy, ako bola sociálna otázka, ale vykladali ich z hľadiska sociálneho učenia Cirkvi. K hlavným témam patrili iniciatívy pápeža. Dnes fakticky ignorujú témy ktoré hýbu Slovenskom, ako problémy justície, zdravotníctva či korupcie, a nechávajú ich iným. Už roky ignorujú aj opakované výzvy pápeža Františka na aktívny boj proti korupcii. Dnes tam nie je žiadna polemika, ani len diskusia medzi kresťanmi o vhodných spôsoboch ako spoločensky presadiť hodnoty ochrany života a rodiny, či sociálne učenie Cirkvi. Bývalí komunisti, extrémistickí nacionalisti a rôzni populisti ľahko získavajú hlasy veriacich, lebo tu nie je takmer nikto, kto by ľudí učil hodnotiť politiku a štát podľa sociálneho učenia cirkvi.

Dnes, v slobodnej SR, nie je v KN možná kritika režimu, máme nežiadúcich laikov, biskupov aj témy. Nie je tu priestor pre reflektovanie periodika zo strany čitateľov, ktorí mali možnosť vyjadriť svoje názory, príp. poukázať na nedostatky KN alebo Cirkvi. Aj preto sa potom tieto nedostatky hromadia, a voči Cirkvi nežičlivým spôsobom pretriasajú v „liberálnych“ médiách, a väčšina kresťanov nevie ako na to reagovať.

Médiá (kresťanské) majú viac úloh. Jedna z dôležitých podľa Benedikta XVI.: „Vytvorenie spravodlivého štátneho a spoločenského poriadku je základnou úlohou, ktorej musí znova čeliť každá generácia. …. Cirkev má povinnosť ponúknuť prostredníctvom očisty rozumu a etickej formácie svoj osobitný vklad, aby sa požiadavky spravodlivosti stali pochopiteľné a politicky realizovateľné.“ (encyklika Deus caritas est) Túto úlohu KN takmer vôbec neplnia.

Český Katolický týdeník (KT) v zrovnateľnom množstve a kvalite prináša duchovné, liturgické či misijné témy, ale v mnohonásobne väčšom množstve i kvalite informácie, názory analýzy, diskusie k aktuálnym spoločensko-politickým témam. Vyjadrenia biskupov, kňazov, rehoľníkov, učiteľov, politikov, žien aj mužov. Aj texty k iniciatívam a vyjadreniam pápeža na tému migrantov, EÚ, životného prostredia a podobne. Aj preto napriek tomu, že štatisticky kresťania tvoria asi tretinu počtu obyvateľov ČR ako SR, v prezidentských i parlamentných voľbách majú lepšie výsledky.

Nielen pre všeobecný útlm čítanosti printových médií spôsobený internetom, ale aj z týchto dôvodov klesá čítanosť KN. V r. 2011 mali náklad 85-tisíc, 2017 - 67 915, v r.  2020 – 59 543. Môj otec, ktorý mal predplatené KN aj český KT od roku 1968 až do konca života v r. 2017, hovorieval sklamane ako 80-90 ročný, že KN píšu ako pre tých, čo žijú v ghete a chcú v ňom zostať.

Situácia nie je omnoho lepšia ani v internetových médiách, ktoré teraz nebudem riešiť. Aj medzi kresťanmi majú Hlavné správy, AzN a podobné médiá väčšiu čítanosť a autoritu než Postoj či iné, ktoré viacerí odmietajú ako „liberálny mainstrím“. V roku 1940 obnovili Katolícke noviny aj s cieľom vytvoriť silné mienkotvorné noviny. Také kresťania, ktorí formálne tvoria asi 66% obyvateľov Slovenska samostatnej SR po 30 slobodných rokoch nemajú. Aj preto platí „na Slovensku je to tak“.... Keď sme pred 32. rokmi pri Sviečkovej manifestácii za občiansku a náboženskú slobodu odolávali vodným delám, netušili sme kedy padne komunistická diktatúra, a nešpekulovali nad tým čo bude o 30 rokov. Ale nikomu by ani na um neprišlo, že tú slobodu v niečom tak slabo využijeme.

Odporúčame

Blog
Kríž a meč, Čarnogurský a KDH

Kríž a meč, Čarnogurský a KDH

Zápas o podobu Cirkvi, štátu a kresťanskej politiky pokračuje. Najviac verejnej podpory cirkevných predstaviteľov v r. 2018-20 dostali politici vládnej koalície Ficovho SMERu, mečiarovec Harabin a Kotlebova ĽSNS. Pri jej „zasvätení“ krátko pred voľbami za asistencie kňazov vyhlásil Kotleba spojenie kríža a meča. Ján Čarnogurský, ktorý tiež agitoval proti KDH, teraz píše čo dobré KDH spravilo, ľutuije, že sa nedostalo do parlamentu, a navrhuje aby sa novým predsedom stal V. Palko.

Blog
Korona – príležitosť ukázať sa ako charakter, ale aj ako lúzer

Korona – príležitosť ukázať sa ako charakter, ale aj ako lúzer

Minulú nedeľu sme boli na sv. omši v Čechách. Ale len cez TV Noe a bola perfektná. Slávil ju olomoucký otec arcibiskup. Hovoril o tom, že mnohí sa v tomto období pýtajú: „Prečo musím zostať doma? Prečo práve teraz? Prečo práve ja?“ Ale správna otázka znie: „Čo mi týmto obdobím chce Pán Ježiš povedať?“