Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
28. marec 2020

Strhujúci príbeh Don J.Sobotu "Krstný otec mladých z Oravy" II.časť

Tajná kňazská vysviacka z rúk K. Wojtylu. Všetko sa odohráva pod taktovkou prísluš.autorít - so súhlasom Poľského prímasa Š. Wyšinskeho a pápeža Pavla IV. Vstaň a choď! Neboj sa! To sa ti podarí! (jeho časté slová pri spovedi) (titul.foto odchod do Poľska r.1964)
Strhujúci príbeh Don J.Sobotu "Krstný otec mladých z Oravy" II.časť

KŇAZSKÁ VYSVIACKA

Hoci od roku 1958 učil na SVŠ-ke,(Stredná všeobecno vzdelávacia škola, dnešné gymnázium A.Bernoláka) nikto nevedel, že 9.augusta 1964 tajne skladá doživotné rehoľné sľuby chudoby, čistoty a poslušnosti. O týždeň neskôr, 17.augusta prijíma v Krakove z rúk biskupa Karola Wojtylu, neskôr pápeža Jána Pavla II. sviatosť kňazstva. V najväčšej tajnosti, tak, že o tom nevedia ani najbližší príbuzní.

Výlet do Poľska ( spomienky pána Kušniera)

Don Sobota tajne študoval teológiu. Mal, ale v pätách ŠTB. Knihy “klepanice“ nemohol mať v škole ani na byte. Boli preto u ľudí, ktorým dôveroval. Nosili sme mu ich podľa potreby. Na skúšky obyčajne chodieval cez víkend. Keď doštudoval, slovenskí predstavení pracujúci v ilegalite dali súhlas, aby bol vysvätený za kňaza v Krakove. V tom čase bol Krakovským arcibiskupom Karol Wojtyla.

Don Sobota vybavil štyrom študentom (Jozef Kušnier, Blažej Graňák, Jozef Jasenek, Dušan Sameliak) turistické víza a išli sme na výlet do Poľska..

Arcibiskup ho chcel vysvätiť, ale potreboval na to súhlas prímasa Poľska kardinála Š. Wyšinského. Ten zas musel mať súhlas pápeža Pavla IV. V tom čase ani poľská cirkev nemala priamu možnosť kontaktovať sa s Vatikánom. Ale Karol Wojtyla to cez americké veľvyslanectvo vo Waršave zariadil tak, že sa povolenia stihli vybaviť počas cestovnej turistickej doložky. Presne 18. augusta 1964, neskorší pápež vysvätil Jozefa Sobotu za kňaza v súkromnej kaplnke.

Ako si na to spomína Don Sobota?

„Keď som išiel na vlastnú vysviacku do Poľska, zobral som si so sebou  študentov, akože ideme na výlet k moru.

Ja som bol v Krakove tajne vysvätený a oni zatiaľ mohli behať po celom Poľsku. Napísal som im mená a adresy predstavených, tajných saleziánov a všade ich s radosťou prijali“, spomína s jednoduchosťou a samozrejmosťou na tie časy Don Sobota.„ Predstavte si, čakal som na chodbe v Krakowe, čo povie arcibiskup Wojtyla, vysvätíme, nevysvätíme. Boli raňajky, on vyšiel z jedálne, aj so svojimi biskupmi a kňazmi a ten, čo bol poverený, aby ma tam predstavil, mu o mne povedal.  No a vyšli z jedálne a povedal to, čo som si zapamätal na celý život, hovorili o mne, išlo o vysviacku. Ján Pavol II. sa ku mne otočil, usmial, myslel som si, to bude dobrá správa, nebola. On sa bál. Dostal som  odkaz, že ma nemôže  vysvätiť, musí  si  pýtať povolenie z Waršavy od kardinála Š. Wyšinského . No, čo teraz, ja som mal len takú turistickú priepustku, s ktorou som sa mohol pohybovať len v Novom Targu a ja som  bol už aj tu,  v Krakowe. No, tak to bude zle. Čakal som tri dni, aká  príde odpoveď. Ten salezián, čo ma tam predstavil, to bol provinciálov tajomník a on mi hovoril: „Neboj sa, to dobre skončí. On sa nebojí, ale musíme zachovať postup, lebo povolenie na takúto mimoriadnu vysviacku, tajnú, musí dať kardinál Š. Wyšinsky.“ Tak som sa vrátil k saleziánom, tam som nocoval dve noci, na tretí deň ráno prišiel ten saleziánsky tajomník provinciála v Krakowe  so správou, prišiel s úsmevom a už viete, aká bola odpoveď. Budeš vysvätený, ale nikomu to nepovieš!.Musíš odprisahať. Ani kto ťa vysvätil, ani kedy, ani kde a ja som všetko odprisahal, len aby som bol vysvätený. Boli tam traja :Wojtyla a ešte dvaja... v kaplnke kardinála, ešte vtedy arcibiskupa Wojtylu. Prečo to spomínam? Modlite sa za kňazov, za povolania. To  nie je len spomienka, ale chcel som poukázať na to, ako sa Pán Boh stará o kňazov, cirkev, vás všetkých. Chlapci, ak k vám prišiel Boží hlas a oslovil vás Boh: „Poď a nasleduj ma!“ nepovedz, že nie! Pán Boh sa o vás postará.

Inzercia

(foto v okolí Gdyne)

A keď som dnes podával ruku vám, miništrantom, tak som si uvedomoval, ako ma kardinál Wojtyla,už pápež, po 25 rokoch vo Vatikáne spoznal, a ako rozopol ruky, urobili mu koridor a išiel za mnou. On si ma pamätal! A podal mi ruku a tak mi ju potriasol a tlačil, že ma ešte dodnes bolí. A ja si hovorím: ak aj urobím nejakú hlúposť, on ma podrží, lebo mi podal ruku. On ma drží, aj keď sa mi nedarí. Modlím sa aj za vás,  aj slzy idú, lebo to je veľká radosť vidieť vás všetkých a tých ďalších a ďalších študentov, učňov, všetkých vás a vaše babičky...Vďaka Bohu a tomuto sv. Jánovi Pavlovi ďakujem. Ďakujem, že ste tu a končím všetky svoje príhovory ako pápež František, modlite sa aj vy za mňa“.

Problémy na colnici (spomienky pána Kušniera)

Aby sa zakryl pravý dôvod nášho pobytu v Poľsku, urobili sme si výlet do viacerých známych miest.

Vracali sme sa domov. My, mladí bezstarostní mládenci, ktorí sme mali v cestovných taškách uložené veci svedčiace o vysviacke, sme prešli cez colnicu bez problémov. Kňazovi vysypali na stôl všetko, čo mal. Našli obrázok Panny Márie Pomocnice kresťanov. Obvinili ho, že prenáša kultúrne bohatstvo Poľska cez hranice ...

Obrázok som cez colnicu prenášal ako pamiatku na vysviacku. Keď ho colník videl, vraví: To je umelecké dielo, pamiatka, to nemôžete prenášať. Tak si to zaveste na colnici, hovorím. Ešteže čo, náboženské veci!, vyskakoval colník a tak som si nakoniec obraz mohol priniesť domov,“ spomína Don Sobota.

 

Pochádzam z Oravy, z dediny pod Babiou Horou. V r. 1912 z Krakowa vystúpil na vrchol B.Hory V.I Lenin, a preto tam mal osadený pamätník. O niekoľko desaťročí neskôr tam prichádza z Krakowa K. Wojtyla. Dnes tam nájdete jeho pamätník. Zaujímam sa o kultúru a ekonomiku. Moje heslo: Kde je cieľ, tam je vôľa!

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva