Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
25. marec 2020

Dnes ma brat Marián dohonil!

Máme rovnaký počet rokov, aj keď nie sme dvojičky! Už som mu telefonoval a cez WhatsApp poslal slávnostný prejav. Pretože spomedzi troch bratov je stále najvtipnejší, moje spomienky na neho budú iba veselé.
Dnes ma brat Marián dohonil!

Keď sa doma, v Nitre pod Kalváriou pred 70 rokmi rozbilo náhodou okno, čo bolo dosť často, otec, keď sa večer vrátil z futbalovej schôdze, začal vyšetrovanie, kto bol vinník?

„Jožo s loptou, “ povedal Marián.

„Ale Marián mi nadával,“ bránil som sa.

„Ale Jožo mi zobral loptu.“

„Ale Marián po mne hodil kameňom.“

„Ale Jozef ma kopol do zadku.“

„Ale Marián ma šticoval.“

„Ale Jozef po mne hodil loptu.“

„Ale Marián sa uhol a lopta padla do okna.“

Otec bol doktor práv, ale s takýmito zložitými prípadmi si nevedel rady: zrúbal preto oboch rovnako. Z matematického hľadiska bol tento postup korektný. Raz si dostal menej, ako si si zaslúžil, raz zasa viac, v priemere to sedelo. Náklady na vyšetrovanie a súdne trovy by boli väčšie, ako rovnomerná a pravidelná nakladačka, ktorá vtedy nebola zákonom zakázaná. Čím bol časový horizont dlhší, tým bola táto metóda spravodlivejšia.

S otcovými nástrojmi – kladivom, klincami a kliešťami, boli často ťažkosti. Doma sme mali viac vecí ako miest pre ne, takže vznikal problém, ktorý mal aj Jožko Mrkvička Spáč:

„Kde je kladivo?“

Marián tvrdil, že ho nemal, ja som si ho včera požičal iba na dve minúty, ale kladiva nebolo. Tata vyhlásil márne pátranie. Keď ho zrušil a zatĺkal klince tehlou, všetci si oddýchli. Pri poslednom klinci, ktorý trafil krivo, vznikol ďalší problém:

Inzercia

„Kde sú kliešte?“

Celoštátne pátranie sa zasa začalo, veď tu ešte včera boli. Pri hľadaní sa našlo kladivo, ale s ním sa krivý klinec nedal vytiahnuť. Nakoniec kliešte podozrivo z dvora doniesol brat František. Otcovi sa zaľúbilo, že má všetky nástroje, preto chcel v klincovaní pokračovať.

„Do čerta, kde sú klince? Minule som kúpil kilo a škatuľa je prázdna.“  

Minule sme opravovali psie búdy, aj bránkové žrde a susedov plot, ale nastalo mlčanie. Tata sa v duchu potešil, že opravu plota, do ktorej sa mu aj tak nechcelo, mohol predčasne ukončiť, veď mal futbalovú schôdzu.  

O desať rokov sa stávali aj iné príhody.

Marián bol majster kraja v pingpongu. Za socializmu dostal možnosť ísť na majstrovstvá sveta v Mníchove, prvýkrát na Západ. Všetci sme mu to, aj jeho trom spoluhráčom, závideli. Niektorý tvrdil, že je výhodné kúpiť forinty a tam ich vymeniť za marky. Nakúpili veľa, ale prerobili. Na ulici zbadali čudo na fotografovanie, 4 fotky za 4 marky. Strčili ich do automatu a pri bleskoch sa rýchlo vymieňali. Sprostý automat všetkých odfotil odzadu. Za nemalé vstupné potom išli na olympijskú vežu, aspoň záchod bol zadarmo. Toľko potom  behali po meste, že nestihli finále.

Marián bol výborný futbalový brankár.  Hral za Zbehy, za pol sezóny dostal len päť gólov, jeden doma. V Myjave ho tiež raz nemohli prekonať. Postranný rozhodca z Trnavy si ho pre trénera Malatinského zapísal do cestovného poriadku. Všetci sme potom čakali, že príde Tatra 603 s trnavskou značkou. Mame sme to tiež povedali,  aby sa nenaľakala, keď pred nami zastaví čierne auto - nebudú to eštébaci. Šíbrov z Trnavy čakáme doteraz.

Marián bol aj hokejový brankár, na ktorého bol otec hrdý. Raz na dôležitý zápas v Nitre neprišli bránkoví rozhodcovia, ktorí zapaľujú červené svetlo, ak padne gól. Namiesto jedného z nich, za Mariánovou bránkou, nastúpil tata. Počas zápasu synovi radil, ako má chytať. Po trme-vrme pred jeho bránkou súperi protestovali, že puk bol v bráne. Tatove svetlo sa však nezapálilo a rozhodca gól neuznal. Podľa neho puk neprešiel celým objemom bránkovú čiaru, tata to mal z futbalu. Súper sa nedozvedel, že bránkový rozhodca bol brankárov otec. Našťastie vtedy ešte nebol systém VAR!

Milý Dedenko, nech Ťa Pán Boh dlho živý a pre tento blog sa na mňa nehnevaj! O týždeň budem zasa ja starší.

 

 

Inzercia

Jozef Mikloško (RNDr., DrSc., Doc., * 31.3.1939, Nitra) je ženatý, má 4 deti, 12 vnukov a 5 pravnukov. Absolvoval Vysokú školu pedagogickú (matematiku a chémiu) a MFF UK (numerickú matematiku), 27 rokov vedecky pracoval ako matematik na Ústave technickej kybernetiky SAV, prednášal na MFF UK. Bol podpredsedom vlády ČSFR, poslancom SNR, FZ a NR SR, prezidentský radca v KPR, prorektorom TU v Trnave a veľvyslancom ,v Taliansku, San Marine a na Malte. Bol vydavateľ kníh, komunálnym poslancom, predsedom nadácií. Je v Predstavenstve Spolku slovenských spisovateľov, napísal osem kníh literatúry faktu. Vystupuje v médiách a na sociálnych sieťach, je aktívny publicista a bloger, v r. 2007-2019 predseda Združenia kresťanských seniorov Slovenska.

Inzercia

Odporúčame

Blog
Padlý a podlý kňaz

Padlý a podlý kňaz

Mal by som sa poďakovať k stovkám gratulácií k Jozefovi, ale radšej napíšem, prečo som túto noc nevedel spať. Od včerajška viac noviny SME neotvorím, ani na internete. Od čias svokry nám vo štvrtok chodí program televízie so štvrtkovým SME, včera to bolo posledný krát. Niektoré ich články, ale najmä stránky akéhosi „teológa“  akejsi cirkvi, boli sú a budú stále sprostejšie a provokujúcejšie.

Blog
Odkaz Sviečkovej manifestácie do súčasnej situácie

Odkaz Sviečkovej manifestácie do súčasnej situácie

Dnes sa nemôžeme stretávať a usporadúvať masové podujatia. Nemôžeme si tak ako po iné roky pripomenúť odkaz Sviečkovej manifestácie. Inšpiruje nás to, aby sme dnes vyzdvihli SOLIDARITU, na ktorú sme všetci odkázaní - možno viac ako kedykoľvek predtým.

Blog
Nie som ja Tvoja Matka? Všetko bude dobré!

Nie som ja Tvoja Matka? Všetko bude dobré!

Tieto slová „všetko bude dobré“ pochádzajú od bl. Juliany z Norwichu, mystičky, ktorá tieto slová prijala v extáze od Ježiša. Sú to slová nadprirodzenej nádeje, ktorá musí byť silnejšia než všetko ostatné. Bl. Juliana povedala: „Naučila som sa od Božej milosti, že musím zostať pevná vo viere, a mám pevne a dokonale veriť, že všetko sa dobre skončí.“ V Mexiku v roku 1544 vypukla hrozná epidémia, ktorú priniesli do Nového sveta pravdepodobne Španieli a miestni Aztékovia boli voči nej úplne bezmocní. Panna Mária povedala v Guadalupe o vrchu Tepeyac: "Tu chcem vypočuť váš plač a vaše starosti, zmierniť a liečiť vaše utrpenie, vašu núdzu a vaše nešťastie."