Reforma školstva (III) - kurikulum, humanitné vedy

Obsah vzdelávania, humanitné vedy, kritické myslenie

 

Kurikulum – obsah vzdelávanie

a) Kurikulum má sledovať viaceré ciele osobného a spoločenského rozvoja jedinca bez vytvárania umelých a škodlivých protikladov, ako napr. vedomosti vs kritické myslenie, praktické vs teoretické..., ktoré je vlastné mnohým expertom na školstvo. 

b) Kurikulum má byť realistické, v systéme sa treba zbaviť formalizmuFormálne sa zavádzajú celoplošné štandardy, ktoré sa v realite nedodržiavajú. Nie všetci majú predpokad zvládnuť všetko, napr.dva cudzie jazyky na ZŠ. Vskutočnosti mnohí nezvládajú ani jeden. Ak by sa druhý cudzí jazyk zrušil ako povinný, ponechal ako nárokovateľný, prvý CJ a matematika by sa vyučovali dvojrýchlostne, nemuselo by sa systémovo podvádzať (v prípade slabších študentov) a tým, ktorí majú naviac, by ZŠ musela garantovať dostatočne vysokú úroveň vzdelania a napredovania. Na to jednoducho treba zriadiť kontrolné mechanizmy vymožiteľnosti kvality. 

Ak chceme meniť spoločnosť, v škole sa musí začať hrať férovo, čo pri súčasnom podliezaní latky, úpravách známok, obchádzaní pravidiel neplatí, a tým študenti už v školách vyrastajú v morálne pokrivenom prostredí. Bez učenia sa k férovosti, ZODPOVEDNOSTI, bez dodržiavania pravidiel, nárokov nemožno budovať úspešnú spoločnosť. Nápravu možno docieliť realistickou úpravou štandardov primeranou rôznym schopnostiam študentov a ich dôsledným vymáhaním na strane študentov i učiteľov. Ak sa raz pre nejaké - hoci pre istú skupinu aj nižšie - štandardy rozhodneme, tak ich dôsledne dodržiavajme. Kvalita na úkor kvantity ich posunie viac ako formálna kvantita bez vymožiteľnosti kvality. Kvantitu má zmysel rozširovať len kvalitne, resp. po zvládnutí kvality. Učitelia i študenti musia začať hrať férovo.

c) Pri odborných školách umožniť odborným združeniam – cechom vstupovať do tvorby kurikula a kontroly. Tieto by mali okrem vplyvu na školu kompetenciu vydávať vlastné certifikáty osvedčujúce dosiahnutú odbornú úroveň študenta. 

 

Humanitné vedy

   Komunizmus ich potláčal a ideologicky pokrivil, po páde komunizmu sa ich deficit kompenzoval faktografickými brožúrami. V Taliansku študujú na technickom (!) líceu filozofiu tri roky tri hodiny týždenne. V knižnici jedného kňaza v Taliansku som videl hrubé knihy filozofie. Spýtal som sa, či z nich študoval na univerzite. “Nie, z nich sme študovali na gymnáziu.“

Deficit humanitého vzdelania si neuvedomujeme, preto nám ani nechýba, no jeho následky sú citeľné na všetkých úrovniach spoločenského života a diskusií.

Kritici môžu oprávnene namietať, že humanitné disciplíny a filozofia na rozdiel od exaktných vied často skĺzavajú do balastu - neplodných diskusií alebo sú zredukované na bezduchú faktografiu a neprinášajú žiaden osoh.

No aj ony majú svoju metodológiu – tá je kľúčom, od ktorého sa treba odraziť pri tvorbe kvalitných metód a materiálov. Nebráňme sa kvalitným prekladom a know-how kultúr s bohatšou humanitnou tradíciou. Kvalitné metódy vždy vygenerujú kvalitu.

Jedným zo základných nástrojov humanitných vied je schopnosť analyzovať text. Na kvalitnú výučbu treba vytvoriť alebo preložiť metodicky efektívnu a stimulujúcu učebnicu s kvalitnými esejami z rôznych humanitných disciplín – filozofie, ekonomiky, politiky, dejín, estetiky, náboženstva, práva...

Základom humanitného vzdelania by mala byť filozofia – kritické myslenie. Na námietky o zbytočnosti štúdia filozofie treba reagovať zdôvodnením zmysluplnosti jej výučby:

1. Sme homo sapiens – človek mysliaci, obdarený rozumom a vôľou, ktoré treba posilňovať a kultivovať. Aký je lepší spôsob kultivácie myslenia, ak nie čítanie textov ľudí, ktorí boli v danej oblasti vzdelanejší? Múdri sa obklopujú múdrejšími ako sú oni. 

2. Všetky vedy vzišli z filozofie a v nej nadobúdajú plný zmysel.

3. Exaktné vedy a utilitaristické smery môžu vybudovať ekonomiku, bez humanitných vied nevybudujú kultúru, civilizáciu, neformujú človeka a myslenie formujú len úzkoprso. Najvýznamnejší myslitelia, vedci nesledovali ekonomický prospech, ich objavy boli spontánnym výsledkom vášne k vede, pravde. Umenie pre umenie, veda pre vedu, filozofia pre filozofiu majú svoj zmysel. Teoretický výskum vyprodukoval poznatky, ktoré niekto iný dokázal kapitalizovať. Ako je život mdlý bez umenia, z ktorého nemáme ekonomický zisk, tak je vzdelanie bez myslenia okradnuté o svoju podstatu. Aj z utilitaristického pohľadu najpraktickejšou je dobrá teória. Myslenie je počiatkom každej činnosti. 

4. Školstvo nemá byť len reproduktívne, ale aj produktívne. V systéme vytesňujúcom myslenie možno prejsť všetkými stupňami vzdelania bez pochopenia podstaty vyštudovaného predmetu či tvorivého prínosu.

 

   Analýzou textov treba sledovať minimálne nasledujúce metodické ciele (ktoré sú zároveň ďalšími argumentami zdôvodňujúcimi štúdium filozofie – kritického myslenia):

a) učiť sa čítať náročnejší text s porozumením, čo z textu vyplýva, nevyplýva, ovládať základnú filozofickú a výrokovú logiku: rozlišovať medzi jednostrannou a obojstrannou implikáciou, konjunkciou, disjunkciou, koreláciou a kauzalitou, sylogizmus.

No humanitné disciplíny a text sa nemajú obmedziť len na čítanie s porozumením.

b) Učiť sa diskutovať, argumentovať, prezentovať, písať úvahy, eseje, nadobúdať nielen prehľad, ale najmä vhľadschopnosť (humanitne komplexnejšie) myslieť – analyzovať, čo človek vytvoril, a to inak ako pri prírodných, exaktných vedách, ktoré skúmajú hmotu, vonkajší svet. Vcítiť sa (hoci nie súhlasiť) do myslenia, doby, estetiky, diela. Dejepis nie je len opis dejín, ale aj historiografiou, súčasťou nášho života, v ňom možno vnímať paralely, analyzovať príčiny a následky, hľadať poučenie, chápať prítomnosť.

c) Osobnostný rast. Ak človek nemá odvahu spochybniť sám seba, aspoň občas v niečom uznať autoritu kompetentnejšieho, ak si aspoň raz nepoloží otázku “čo ak sa mýlim”, nikdy sa nevymaní z obmedzujúceho vlastného ja a v živote sa dostane maximálne po hranicu vlastného tieňa. To je osud majiteľov pravdy. Kto hľadá pravdu a krásu, opúšťa pohodlné, zacyklené istoty, aj keď si myslí, že pravé sú práve také, ako ich chápe on. No pravé sú až vtedy, keď prestanú byť jeho.

d) Viac čítať, viac myslieť. Kniha kvalitných textov vytvára podnetné prostredie otvárajúce nepoznané horizonty, nové dimenzie, ktoré stimulujú myslenie a precítenie na inej úrovni. Nad mnohými myšlienkami by sme sa nikdy nezamysleli, keby nám niekto neotvoril obzor. Len vyššou kvalitou vstupov - podnetného prostredia, možno povzniesť úroveň myslenia. 

e) Poskytuje vedomosti z danej humanitnej disciplíny.

f) V pretlaku informácií sa treba učiť ísť priamo ad fontes, k zdroju, rozlišovať medzi relevantným, odborným, kompeteným zdrojom a demagógiou. 

g) Učiť sa sústrednému čítaniu.

h) Viesť k zodpovednejšiemu a racionálnejšiemu rozhodovaniu o svojom živote i veciach spoločných. Poznatky z chémie využije malé percento študentov, ale každý denne vyhodnocuje informácie, robí morálne, sociálne, praktické rozhodnutia. 

 

Filozofiu – kritické myslenie s analyzovaním textov by bolo vhodné v rámci náuky o spoločnosti posilniť alebo z nej vyňať ako samostatný predmet. 

 

Ekonomika ekonomická gramotnosť by mali v prvom rade učiť k ZODPOVEDNOSTI za seba samých, k tvorivosti, aktivite a zodpovednosti s narábaním s vlastnými financiami. Ak väčšina občanov nepochopí, že peniaze nedáva “štát”, ale politici prerozdeľujú ich peniaze (Angličania namiesto “štátny rozpočet” používajú “tax payers’money”), ak nepochopia, že zadlžovanie je bremeno pre ich deti, populizmus bude naďalej prekvitať a živiť v ľuďoch nároky na sociálne balíčky. Ľudia ochotne obetujú vlastnú slobodu za štátnu korupciu. Štát má umožniť občanom prosperovať z vlastnej práce, nie z práce iných. 

- Na poli psychológie a výchovy by pomohlo, ak by kompetentní, skúsení ľudia zo Slovenska i zo zahraničia (len nie analytici, ktorí sa radi vyjadrujú k práci, ktorú nikdy nevykonávali) vypracovali praktické a konkrétne (!) odporúčania bez bezobsažných fráz na kľúčové výzvy:

- predškolská výchova,

- závislosti, psychické problémy, samovraždy, rozbité rodiny, samota, vzťahy, zmysel života, asociálne správanie,

- ako vychovávať (nielen v dobe technológií a závislostí), chyby vo výchove,

- marginalizované skupiny.

Zo sympózia, vedeckej činnosti, zastrešenej Ministerstvom školstva alebo pedagogickými fakultami by sa vytvoril výstup, implementácia, kontrola a vyhodnocovanie odporúčaní. Návrhy, ktoré by sa ukázali ako najúčinnejšie, by boli dodatočne honorované. 

 

Výchova k občianstvu by sa mala pestovať už na prvom stupni ZŠ - tam sa po rodine dieťa najviac formuje - aktivitami podporujúcimi spoločné dobro, ktoré prekračujú okamžitý individuálny úžitok: starostlivosť o prírodu, okolie, výsadba, zodpovednosť za pridelenú parcelu, kultivovať estetické a ekologické cítenie, aktivity medzigeneračnej solidarity – predstavenia pre dôchodcov, výchova k čestnosti, férovosti, pravde, kráse, kradnúť a klamať je zlé, vedenie k aktivite a tvorivosti, k povinnostiam, nielen k právam (napr. upratať si školu, školský dvor).

 

Na humanitné vzdelanie nemožno nazerať ako na zbytočný prívesok, ale ako na (spoločenskú) zodpovednosť a morálnu povinnosť voči sebe a ostatným. Demokracia je funkčná priamo úmerne charakteru, vyspelosti, humanitnej vzdelanosti a aktivite občanov.

 

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo