Položme si zopár otázok

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Položme si zopár otázok

#korona

Všetci so zatajeným dychom sledujeme, čo sa okolo nás deje. Vo svete zúri COVID-19.

Za posledné týždne majú všetci napozerané a napočúvané kvantum informácii o tomto víruse. Ja som si opakovane pozrela vystúpenia našich pánov profesorov – Čiampora a Krčméryho. Títo páni, so svojim vzdelaním a odbornosťou nám určite majú čo povedať. Netápu, nekonšpirujú, hovoria zo skúseností, triezvo a fakticky.

Profesor Fedor Čiampor:

„Ochorenie je podstatne miernejšie, mnoho ľudí prekoná toto onemocnenie bez toho, aby si uvedomili, že sú chorí.“

„Úmrtia, ktoré sú na tento vírus, sú pomerne nízke, do tých 2-3%, u vírusu SARS, ktorý sa tu šíril v roku 2002 to bolo okolo 10%, chrípka, keď je epidémia chrípky, tak je tá úmrtnosť podstatne vyššia, pretože tam nastupujú ešte aj bakteriálne ochorenia.“

„Vyležíme to, za 2-3 dni možno nebudeme mať absolútne žiadne príznaky.“

 „Keď prídu teplejšie jarné mesiace, tak tie kvapôčky, ktorými sa prenáša vírus, sa veľmi rýchlo vyparia, vírus zahynie a šírenie sa zamedzí.“

„Ja si myslím, že do jarných alebo letných mesiacov tá hladina nasýtenosti protilátok v populácii bude dostatočne vysoká, s vírusom si organizmus poradí, zlikviduje ho a tým aj celá epidémia zmizne. Predpokladám, že aj olympiáda v Tokiu už bude v pohode.“

Profesor Vladimír Krčméry:

"Koronavírus by som prirovnal epidémii chrípky, ktorá je tu každý rok v sezóne... Koronavírus sa v tomto podobá chrípke, mortalita je nízka, prenáša sa podobne. V čom sa odlišuje, že je málo známy. Všetko čo je málo známe, toho sa bojíme."

"Keď si analyzujete tie smrti, tie 2-3%, v Číne už len 1%, v IT 3%, tak vidíte, že zomierajú tí, ktorí sú inak vážne chorí. Kým úmrtnosť na klasickú sezónnu chrípku, je u starších a vážne chorých 5%, u pneumokokov je to až 20%, a tu máme len 3%. Takže to je tá dobrá stránka problému. Zlá stránka je, že máte neznámeho nepriateľa. A ľudia prirodzene, keď máte nepriateľa známeho, tak sa neboja. Teraz zrazu máte neznámeho nepriateľa, hoci máme lieky, vieme ako sa voči nemu brániť, máme skúsenosti z 3 epidémií, ten strach prirodzene hrá negatívnu úlohu."

"Koronavírus je jeden z najväčších vírusov, my ho voláme tučniak, lebo je veľký a preto sa dá lepšie proti nemu chrániť. Je pomerne málo odolný voči vyššej teplote. Takže to je tiež dobrá správa, že keď tu stúpne teplota nad 20°C, tak on nie je schopný už ďalej fungovať a pri viac ako 25°C hynie."

"Za mesiac Číňania mali 5 liekov. V EU z nich 3 máme. Len pomalosťou niektorých centrálnych európskych inštitúcií nemáme všetky.“

"Ak je niekto asymptomatický, je veľmi málo infekčný. Len 1% asymptomatických je infekčných."

"Nie je dôvod na paniku. Znova hovorím, to by sme museli panikáriť, keby prišla prvá chrípka, ktorá má ďaleko vyššiu mortalitu."

“Drvivá väčšina nakazených má buď žiadne symptómy, alebo len veľmi ľahké”.

"Chcem povedať, že vo väčšine prípadov neprepukne infekcia. Znova hovorím, tento vírus nie je tak veľmi nákazlivý ako obyčajná chrípka, lebo je veľký. Nešíri sa tak veľmi rýchlo, ako obyčajná chrípka. Je síce 100 000 prípadov, ale keď máte pandemickú chrípku, máte niekoľko miliónov nakazených. A vtedy sú všetci pokojní."

"Tento vírus je v tom pozitívny, že je veľmi citlivý na prostredie. Vo vonkajšom prostredí hynie. Hynie okamžite, keď je slnečné svetlo a hynie okamžite keď je teplota viac ako 25°C."

"Sú 4 lieky, z toho 3 sú na Slovensku registrované. Samozrejme, kto má ľahký priebeh, asymptomatický, nie je potrebné aby dostával liečbu."

„Ja si myslím, že letné dovolenky môžeme plánovať bez obáv.“

 „Pravda je, že na chrípku, keby sme to poctivo študovali, tak na chrípku zomrie ďaleko viac seniorov ako na akékoľvek iné vírusové ochorenie.“

„Keď si v karanténe, tak polovicu dňa stráv na balkóne a polovicu dňa v parku, v lese. Doma neznamená byť zavretý s počítačom pod posteľou, doma znamená byt aj v Božej prírode.“

„COVID-19 Je asi 2x menej nebezpečný ako je chrípka.“

„To je taká epidémia, akých sme tu my mali posledných 40 rokov aspoň 10.“

 

Ono by k tomu už hádam ani nebolo čo dodávať. Ale rozmeňme si to na drobné.

Keď si zhrnieme ich slová, suma sumárom, COVID-19 je menej nákazlivý, má ľahší priebeh a je menej nebezpečný. Koronu pacient vyleží za 2-3 dni. Pri chrípke týždeň trvá len akútna fáza, no ešte dva-tri týždne sa z nej človek dostáva, cíti sa unavený alebo pokašliava. Na sezónnu chrípku zomierajú všetky skupiny ľudí – deti, mladí, starí, zdraví aj chorí. Celkovo na ňu zomrie 0,1% z nakazených, ročne až 600.000 ľudí. Na tú chrípku, ktorej storočia nikto nevenuje pozornosť. Nehovoriac o tom, že na ňu existujú vakcíny, ktoré spoločnosť úspešne ignoruje. Tých 600.000 mŕtvych skrátka neprekáža. To sú paradoxy doby – ľudia zhliadajú po vakcíne na koronu a len zlomok siaha po vakcíne na chrípku, na ktorú zomiera ročne 40x viac ľudí ako doteraz zomrelo na COVID-19.

Počas chrípkovej sezóny 2018/19 nahlásili všeobecní lekári v SR 157.644 prípadov chrípky a chrípke podobných ochorení. Následkom chrípky zomrie u nás ročne viac ako 800 osôb. Len pripomínam, že COVID-19 má u nás potvrdených 186, slovom stoosemdesiatšesť osôb, z toho 0, slovom nula obetí na životoch.

Otázka je – vie si niekto predstaviť, že by nás počas chrípkovej sezóny každú hodinu v správach informovali, koľko nových nakazených prípadov sa potvrdilo a koľko obetí pribudlo?

Keď sa pozrieme na Čínu, miera výskytu chrípky tam každý rok narastá. Kým v roku 2015 to bolo 14,37/100.000, v roku 2018 to bolo až 55,09/100.000 obyvateľov. V absolútnych číslach to znamená napr. v roku 2017 – 46 miliónov chorých (cca 50 tisíc mŕtvych), kým v nasledujúcom roku až 77 miliónov chorých (zhruba 80 tisíc obetí). Je zaujímavé, že nikto nepostrehol kolaps čínskeho zdravotníctva (ani Čína sama) zapríčineného týmto relatívne prudkým nárastom chrípkového ochorenia. Zdravotníctvo tam v 2018 s prehľadom zvládlo nárast o 31 miliónov pacientov len na chrípku.

Otázka je – nie je fascinujúce, že sa tejto 1,4 miliardovej krajine, v ktorej denne zomiera 30 tisíc ľudí, podarilo vôbec štatisticky zaznamenať 3 tisíc zomierajúcich za obdobie 3 mesiacov, a že toto dokonca spôsobilo nutnosť budovania „poľných nemocníc“?

V Taliansku boli v rokoch 2013-2017 relatívne veľké výkyvy výskytu chrípky. Kým počas chrípkovej sezónny 2013/14 bol zaznamenaný najnižší počet prípadov 4,44 milióna, hneď v nasledujúcej sezóne to bolo až 6,3 milióna. Taliansko tak vtedy z roka na rok zvládlo nárast chrípkových ochorení o 1,86 milióna. V ďalších rokoch boli rozdiely ešte väčšie. Kým v sezóne 2016/17 bol výskyt chrípky 5,44 milióna, v nasledujúcej sezóne 2017/18 to bolo viac ako 8,5 milióna. Opäť vtedy zvládlo talianske zdravotníctvo nárast chorých na chrípku o neuveriteľných 3,06 milióna bez toho, aby sa o tom dozvedel zvyšok sveta (aj taliani sami). Toto číslo pritom predstavuje zhruba 30.000 prípadov vyžadujúcich hospitalizáciu a 6.000 mŕtvych – navyše – len oproti predchádzajúcej sezóne.

Otázku nekladiem – ale je to taký malý rébus, keď talianske zdravotníctvo zvládne nárast o 3 milióny chorých na chrípku a položí ho nárast 40, 60, 70 tisíc chorých na koronavírus.

Netreba tiež zabudnúť na ďalšiu vec. Ak opatrenia fungujú, čo všetci predpokladáme, že áno, tak nutne muselo prísť k prudkému poklesu chrípky, ktorá by za normálnych okolností v tomto období kulminovala. Čiže ak v minulom roku vykázalo IT 18.000 úmrtí spôsobených chrípkou, tak teraz by to mala byť maximálne polovica (berme, že opatrenia majú aspoň 50% účinok). Ak by teda v tejto sezóne bolo 9.000 obetí chrípky, plus 9.000 obetí koronavírusu, tak sme presne tam, kde pred rokom. S jediným rozdielom, že minulý rok to číslo nikoho nezaujímalo, nekolabovalo zdravotníctvo, a ani zvyšok sveta. Navyše, ak sa pri chrípke a korone „hrá“ o toho istého pacienta, čo je dosť pravdepodobné, tak výsledné číslo môže byť ešte oveľa nižšie.

Taliansko sa borí s najvyššou mieru úmrtnosti, najmä medzi staršími ľuďmi počas zimnej sezóny. V sezóne 2014/2015 bola úmrtnosť 10,7 na 1 000 obyvateľov (viac ako 375 000 úmrtí v absolútnom vyjadrení), čo predstavuje najvyššiu zaznamenanú úmrtnosť od 2. svetovej vojny v Taliansku. Napriek obavám odborníkov, identifikovať príčiny nie je ľahké.

V Taliansku je napr. dvojnásobná úmrtnosť na chrípku (0,2%) oproti svetovému priemeru (0,1%). Je logické, ak s koronou je to rovnako (8% vs. 4%). Nelogické by bolo, keby to tak nebolo. Hovorí sa tomu priama úmera – 1. stupeň ZŠ.

Taliani majú druhý najvyšší počet seniorov na svete. Ak sa už neprebojovali na prvú priečku, keďže podiel seniorov u nich stále prudko rastie. Kým v roku 2019 predstavovali seniori 65+ 18,7% populácie, v roku 2020 sa toto percento dramaticky zvýšilo na 22,8% s absolútnym nárastom o viac ako tri milióny jednotlivcov (z 10 654 649 na 13 783 580 osôb). A ako sami hovoria – národ, ktorý starne takýmto tempom, je národom na hlinených nohách. Starší ľudia znamenajú viac úmrtí, viac chorých ľudí, viac ľudí vystavených náhlym zmenám, ktoré sa dnes nazývajú COVID-19 a zajtra COVID-20 alebo klimatické zmeny. Za veľa hovorí tiež ukazovateľ vekového priemeru obetí koronavírusu, ktorý je celosvetovo 70 rokov a v Taliansku 81 rokov.

Rovnako dôležitý je ešte 1 faktor a to, že celkový vysoký počet pozitívnych prípadov v IT je výsledkom zmeny testovacej stratégie pred a po 26. februári. Toto malo dva dôsledky. Na jednej strane sa infekcie medzi asymptomatickými jedincami nezistia, čím sa znížila detekcia počtu možných pozitívnych prípadov. Zároveň táto zmena stratégie vysvetľuje vysokú mieru úmrtnosti. Jednoducho povedané, ak sa testujú symptomatické aj asymptomatické subjekty, je pravdepodobnosť, že mortalita bude nižšia ako v prípade scenára, v ktorom sa testujú iba ľudia so symptómami.

No a perlička na záver. Prof. Ricciardi, vedecký poradca talianskeho ministra zdravotníctva konštatoval, že okrem vysokého veku pacientov, „je príčinou vysokej úmrtnosti v Taliansku aj fakt, že lekári zaznamenávajú úmrtia veľmi veľkoryso v tom zmysle, že všetci ľudia, ktorí zomrú v nemocniciach s koronavírusom, sa považujú za umierajúcich na koronavírus. No pri opätovnom hodnotení Národným zdravotníckym ústavom iba 12% úmrtných listov preukázalo priamu príčinnú súvislosť s koronavírusom, zatiaľ čo 88% pacientov, ktorí zomreli, mali aspoň jednu smrteľnú diagnózu - mnohí dve alebo tri“.

Nuž, čo k tomu dodať. Ak sa podobný meter používa aj v Číne, v Iráne, či Španielsku, môžeme o reálnych štatistikách len snívať. Zaujímavé bude sledovať demografickú krivku Talianska. Ak sa ukáže, že za posledné 2 mesiace nijako výrazne nezmenila svoj smer, budeme musieť definitívne pochopiť, že tých 88% obetí korony, nebolo obeťami korony. (Akurát, že to už bude neskoro.)

No a čo taká, všetkým strach naháňajúca, Británia?

Prof. Čiampor povedal ešte 1 zaujímavú vec: „pri vysokej nákazlivosti tohoto vírusu, pri veľkom množstve ľudí, ktorí prekonajú infekciu bezpríznakovú alebo sa veľmi rýchlo vyliečia, populácii začne stúpať hladina protilátok, ktorá zabráni vírusu ďalšieho a ďalšieho infikovať, čiže ten vírus tým že narazí na protilátky, ktoré ho zlikvidujú, tak aj vírus zmizne.“

Otázka je – prečo robíme všetko pre to, aby sme zabránili tejto kolektívnej imunite?

Presne takto sa na vec pozerajú aj britskí vedci a premiér Johnson. Podľa britskej vlády vystavenie veľkej časti populácie vírusu vybuduje kolektívnu imunitu a krajina tak bude lepšie pripravená, ak by sa vírus na jeseň vrátil. Odborník na epidémie z University College London Francois Balloux na to povedal: „Neexistuje žiadny iný štát na svete, ktorý sa k epidémii stavia takto. Nie je to však šialené rozhodnutie, nakoniec sa môže ukázať ako správne."
Môže. Čísla, ktoré Británia vykazuje, hrajú zatiaľ v jej prospech. Ak sa im podarí prejsť koronovou hystériou bez väčšej ujmy, bude to už ich druhý pozoruhodný odkaz svetu v krátkom čase:

  • z EU sa vystúpiť dá
  • s koronou sa bojovať nevypláca

Navyše, tento britský experiment nám dáva jedinečnú a jedinú možnosť, ako sa dozvedieť „čo by bolo keby“.

(* medzičasom Boris Johnson podľahol a prijal opatrenia „ako sa patrí“. Takže žiaden experiment sa nekoná)

 

Samozrejme, je neodškriepiteľné, že po prijatí represívnych opatrení bude menej nakazených a tým aj menej obetí na životoch.

Otázka je – prečo sa takéto opatrenia nerobia každý rok? Prečo sa každý rok počas chrípkovej epidémie, ktorá má na svedomí oveľa viac ľudských životov, nezastaví svet na mesiac, dva? Keby sa tým mala zachrániť len polovica, "len" 300.000 ľudí, nestálo by to za to?

Buď si musíme položiť otázku, prečo sa to nerobí. Alebo otázku, prečo sa to teraz robí?!

Obľube sa dnes viac ako inokedy tešia médiá so svojimi hrôzostrašnými správami. Za všetky zopár príkladov. Najviac letia takzvané „reportáže“ Slovákov žijúcich v Taliansku. Napr. keď sa do 8-minútovej reportáže vloží taká vetička ako: “roznášajú sa rôzne špekulácie o tom, že lekári budú nútení selektovať spomedzi chorých uprednostňujúc tých, ktorí majú vyššiu šancu na život.” 98% ľudí sledujúc takúto reportáž vstrebe túto informáciu bez toho, aby postrehlo, že ide o fikciu, o špekuláciu. Pár dní na to nasleduje ďalší skajp s inou „JPP“, kde sa dozvedáme, že „miestni kňazi musia každú pol hodinu celebrovať pohreby a bergamské krematórium nestíha“. Kam to zájde? Čo sa dozvieme zo skajpov z centra diania zajtra? Že v Taliansku už začínajú vznikať masové hroby?

Otázka je – čo tým médiá sledujú? Prečo chcú šíriť paniku, strašiť, dramatizovať? Aby ľudia brali situáciu vážnejšie ako vážne? Alebo preto, že to predáva?

Áno, ľudia milujú paniku a vzrušo, ale odtiaľ potiaľ. Prečo nikde nepočujeme o Nemecku? Zaznelo niekde v nejakých správach, že v Nemecku je úmrtnosť 0,4%? Načo. Taká správa v sebe nenesie žiadnu emóciu. Suchári Nemci. Alebo zamyslel sa už niekto nahlas nad číslami nakazených v takých krajinách ako je Rusko (438), Ukrajina (73), India (467)? Tam by sa mala táto „pandémia“ predsa bezbreho šíriť a kosiť to tam hlava nehlava.

Alebo, napadajú ma takí Holanďania (213 obetí), Belgičania (88). Nepripadajú si títo ľudia a ich lekári ako úplní šialenci? Nad 300 obeťami COVIDu budú zalamovať rukami a tými istými rukami, takých istých starých ľudí posielajú na druhý svet 9 tisíc ročne.

Cez chrípkové obdobie u nás polovica populácie kašle, smrká, kýcha. Teraz sa zastaví vlak a všetci cestujúci v ňom zostanú na 3 hodiny uväznení, lebo 1 človek v ňom kašlal! A týmto absurditám dnes tlieskame. Dodáva nám to pocit bezpečia. V obci pred kostolom sliedia televízne štáby a policajné autá, keď sa k nemu priblíži viac ako 5 ľudí, ale v Lídli môže byť 130 ľudí naraz a je to v najlepšom poriadku. V Španielsku nemôže ísť von matka s dieťaťom, ale môžete ísť vyvenčiť psa! Keby niekto čítal tento sci-fi príbeh, ktorý teraz žijeme, tak by nikdy neuveril, akú úlohu by v ňom bol ochotný on sám zohrať.

Cez chrípkovú epidémiu chýba v každej triede 1/3 žiakov. Drvivá väčšina týchto chorých ide k lekárovi. Teraz čakárne všeobecných lekárov aj špecialistov zívajú prázdnotou. Väčšina chorých čučí poslušne doma.

Otázka je – prečo naše zdravotníctvo kolabuje? Že nestíha infolinka? Alebo že sa za 3 týždne otestovalo 3.500 ľudí?

Úplne šokujúca bola pre mňa správa, že pacient 0 a jeho mama boli prepustení z nemocnice. Prosím? Obaja mali bezpríznakový priebeh, nepotrebovali žiadnu liečbu a títo ľudia boli 2 týždne hospitalizovaní? Prepáčte, ale to vypovedá o tom, že naše zdravotníctvo naozaj nemá čo robiť, a nie že kolabuje.

Keď sme mali 32 koronapozitiv (z toho 30 doma na gauči), tak sme sa z úst premiéra dozvedeli, že „my tu čelíme najťažšej kríze akej tato krajina čelila“.

Absurdita sa stupňovala, keď pri 61 prípadoch (z toho 0,00 vo vážnom stave), vláda vyhlásila „núdzový stav, podľa článku 5 ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu...“

Keď sa počet zvýšil na 72 (z toho opäť 0 vo vážnom stave), v zdravotníctve nastal stav núdze a v „nemocniciach obmedzenie plánovaných život a zdravie neohrozujúcich operácií“.

Ja neviem, nech mi odpustia, ale takéto „leháro“ tu lekári snáď ešte nemali. K všeobecným a špecialistom si dnes nikto neodváži zájsť. V nemocniciach sa neoperuje. Všetci so zatajeným dychom očakávajú „kedy to vypukne“. Vypukne to vtedy, keď skončí táto hystéria a bude treba dobiehať všetky odložené operácie a vyšetrenia. Vtedy bude na mieste hovoriť o kolapse zdravotníctva.

Vrátim sa ešte k tej „najťažšej kríze akej tato krajina čelila“. Verím, že toto bol len spontánny, neuvážený výrok. Všetci vieme, čím všetkým si svet, Európa, aj Slovensko prešli. Akými vojnami, mormi, cholerami, španielskou chrípkou, ktorej podľahla polovica nakazených a spolu pravdepodobne viac ľudí, než v 1. svetovej vojne. Áno, aj vtedy boli prísne represie (vtedy boli dokonca na mieste). Napríklad počas morovej epidémie v Trnave. Ani vtedy ľudia nemohli ísť na „rinek“. Ale kostoly fungovali. A prišlo tam všetko, čo malo ruky, nohy.

„V týchto skutočne nedobrých, ba až zúfalých pomeroch bolo mesto uzavreté pre cudzích. Prestali jarmoky a trhy, ba aj soľné sklady zastavili svoju činnosť. Mestská rada zasadla, radila sa, aby potom s celou vážnosťou a v plnej zodpovednosti obrátila sa na všemohúceho Boha. Na druhý deň sa všetko zdravé obyvateľstvo mesta zhromaždilo vo farskom Dóme sv. Mikuláša i okolo neho. Po prosebnej svätej omši vyšla z chrámu procesia. Cirkevní hodnostári, kanonici, mestský farár, kapláni, všetci kňazi i rehoľníci a rehoľníčky, študenti trnavskej univerzity na čele so svojimi profesormi, školy, spolky, muži, ženy, deti... Všetko zdravé...

Milostivý obraz zázračnej Panny Márie niesli na nosidlách kňazi a celé dúfajúce spoločenstvo modlilo sa litánie za neustáleho hlaholu všetkých zvonov mesta. A Panna Mária Trnavská pomohla – zázračne! Po návrate do chrámu ľud sa modlil, prosil, slzil, plakal, spieval... Mor prestal, keď z úst kňaza i veriacich zaznelo TE DEUM LAUDAMUS – Teba Bože chválime. Áno, úplne prestal v predpoludňajších hodinách 21. novembra 1710 – na sviatok Obetovania Panny Márie.“

My teraz, prirodzene, žijeme inú dobu, v inom storočí. Vladimír Palko to nedávno v jednej relácii krásne definoval „ono je to tak, s tým vývojom slova konzervativizmus, že ako roky plynú a ako sa mení kultúra smerom do liberálna, tak na ten pojem konzervatívny máme stále menšie a menšie nároky.“ Dalo by sa povedať, že 100% to platí aj o nárokoch na kresťana.

Podobrotky, opravím sa, nie podobrotky, ale s vďačnosťou sa vzdávame účasti na svätých omšiach. S najväčšou pravdepodobnosťou čaká svet prvý krát v histórii Veľká noc bez slávenia Veľkej noci. Pôsobí to až apokalypticky. Pre kresťanov to bude veľmi skľučujúci zážitok! Pre mňa je skľučujúce už to, že veriaci, aj predstavitelia cirkvi, to prijímajú v (nebudem posudzovať či úprimnom, alebo naivnom, alebo aj aj) presvedčení, že tým zachraňujeme svet. Žiaľ, tam, kde je spoločnosť vybičovaná emóciami a strachom, nezostáva priestor pre vieru, ani rácio.

Ono, v zásade platí, že ľudia urobia správne rozhodnutia, keď majú správne informácie. Ibaže, keď je raz vrchom/spodkom tlačené a) a nikto nepovie, že tu existuje aj isté b), tak ani k žiadnemu procesu rozhodovania nemôže dôjsť.

 

Nuž ale... keď si na konci dňa sadneme. Odložíme masky. Vyzlečieme skafandre. Zložíme zbrane. Bude ešte dlho čo pozorovať a zisťovať. A žiaľ, aj pociťovať.

  1.  

Zaujímavé bude vo výslednici pozorovať, o koľko, vďaka opatreniam, kleslo šírenie sezónnej chrípky a počet obetí na ňu. To číslo bude asi veľmi zaujímavé. Koľko obetí korony sa tým zachránilo sa nedozvieme, keďže zrejme nezistíme čo by bolo keby. Nezistíme, či bez opatrení by bolo v tejto sezóne napríklad 400 tisíc obetí chrípky a 200 tisíc korony, alebo opačne, alebo úplne inak.

  1.  

Predpokladám, že po „akcii korona“ naša populácia prudko ozdravie. Ľudia sa začali stravovať zdravšie, užívať všakovaké výživové doplnky, niekoľkonásobne vylepšili svoje hygienické návyky, polovica mojich kolegov začala chodiť do práce namiesto MHD peši. Všetko sa dá, keď sa chce.

Uvidíme, čo ďalšie pozitívne nám ešte korona prinesie. Ešte snáď to, že ľudia si budú vážiť svoju prácu a to, že do nej môžu fyzicky ísť. A deti školu. Kiežby tých pozitív bolo ešte viac.

Mnohí napríklad veria, že planéta dvojmesačnou nečinnosťou 8 čínskych miest prudko ozdravela. To by bolo milé. Ale keby sa mala naša planéta našou činnosťou tak prudko zhoršovať, ako prudko sa podľa niektorých zlepšuje terajšou nečinnosťou, to by ešte len bolo.

Alebo, veľa ľudí tiež presviedča samých seba, že táto situácia nás zomkla, že teraz sa prejavuje naša súdržnosť a láska k blížnemu. Neviem. Vidno aj narastajúcu nevraživosť. Ľudia sú schopní sa v obchodoch pobiť o toaletný papier. Jeden na druhého hľadí ako na nebezpečného koronarozsievača (inými slovami masového vraha). Navzájom sa prebodávajú pohľadmi, keď niekto má/nemá rúšku. Stránia sa jeden druhého, k čomu máme aj usmernenia – nedotýkajte sa ľudí, nerozprávajte sa. Dokonca sme úplne priamo, na hulváta, vyzývaní udávať jeden druhého. Rodiny len ťažko zomkne byť zamknuté doma. Aj tam, spoločným zdieľaním jedného priestoru 24/7 narastá nervozita, kríza a žiaľ už aj domáce násilie. Takže, tieto idylické sny, ponechajme asi snami.

  1.  

Tretia vec, ktorú musíme očakávať, ktorú naozaj musíme očakávať, je obrovská hospodárska kríza. Vo štvrtok 12. marca Wall Street zaznamenala najhorší prepad búrz od roku 1987. V piatok 13. marca Tokijská burza oslabila o vyše 6 %. Ropa klesla k $25 za barel. Prepad búrz po celom svete spôsobený obavami z recesie v dôsledku epidémie pokračuje. 

Nechala som si na záver ešte 2 citácie pána profesora Krčméryho. Nemôžem nič povedať, snažil sa byť konzistentný vo všetkých ´30´ reláciách, v ktorých sa za posledné 2 týždne objavil. Iba v jednej „drobnej“ veci otočil o 180°.

A:  „Ak máte chorobu, ktorá je ekonomicky devastujúca, ktorá ničí letecký priemysel, výrobu alebo obmedzí hospodárstvo, tak úlohou každej krajiny je prijať drastické, radikálne opatrenia. Tu ide aj o niečo viac, ako že zomrieme. Keď človek zomrie, preňho je to osobná tragédia, je to strata pre spoločnosť. Ale ekonomická strata je najväčšia, keď vám desať miliónov ľudí je pn. Aj iné faktory sú, ako že ten vírus zabíja a to je, že vám práce-zneschopní obrovské množstvo ľudí, čo je v Číne problém. Takže tie opatrenia neboli na zabránenie mortality, o ktorej vieme, že je nízka a zabíja len starších a chronicky chorých. U detí sa prakticky nevyskytuje, u mládeže je zriedkavý."

B:  „Teraz máme nového nepriateľa, ktorého nepoznáme a preto spôsobuje paniku, obavy, ja by som to nazval opatrnosť (rozumej opatrenia) a to môže mať tak devastujúce ekonomické následky, že tie ďaleko prevyšujú začiatok nasej úvahy, ten smutný, o tej mortalite. Proste tá ekonomická devastácia potom dopadne prakticky na všetkých.“

Áno, možnosť B je správna. Opatrenia budú mať devastačný dopad na všetkých a ten ďaleko prevýši smutnú mortalitu. Economic disasters rarely remain only economic disasters – ekonomické katastrofy len zriedka zostávajú iba ekonomickými katastrofami. Dnes si nikto nekladie otázky, čo spôsobia tieto opatrenia, akú daň za ne zaplatíme. Žiadna diskusia vo verejnom priestore, ktorá by pomenovala pre a proti. Dookola počúvame, že musíme robiť opatrenia, aby neskolabovalo zdravotníctvo. Dobre.

Otázka je – čo je alternatíva? Kolaps celej Európy?

V Nórsku bolo len za posledný týždeň prepustených vyše 80 tisíc zamestnancov. V Dánsku ponúkla vláda firmám, že zaplatí 70% platu zamestnancov, ak ich neprepustia. Ekonomická katastrofa na celom svete zmaže desiatky miliónov pracovných miest. Strata práce vedie k veľkému počtu osobných tragédií – alkoholizmus, užívanie drog, samovraždy, rozpad rodín.

Vyzerá to tak, že cesta dolu ťahá za sebou dlhý chvost ľudského utrpenia“, povedal David Stuckler, sociológ z Cambridgskej univerzity. Výskumy odhaľujú rapídne dôsledky finančnej krízy na zdravie. Vplyvom úsporných opatrení, ktoré prijímajú vlády po kríze, môže miera samovrážd prerásť do epidémie. A samovraždy sú iba špičkou ľadovca v oblasti psychických zdravotných problémov. Samovražda ako taká je iba ojedinelý úkaz. Avšak, kdekoľvek vidíte nárast samovrážd, tam je aj nárast v počte neúspešných samovrážd a nových prípadov depresie.

Po kríze v 2008 si siahali na život najmä muži v priemernom veku 36 rokov. Podľa gréckych vládnych štatistík v období 2007 – 2009 miera samovrážd mužov stúpla o 24 %, v Írsku o viac ako 16 %. Počet samovrážd motivovaných ekonomickými problémami výrazne rástol aj v Taliansku. Postupný klesajúci trend počtu samovrážd, ktorý sme mohli vidieť pred rokom 2007, sa okamžite otočil.

Jednoducho, nemôžeme vidieť iba a) zachraňovanie našich starkých. Je našou povinnosťou sa pozrieť aj na b), čo bude s tými, čo prežijú, so zvyškom sveta. Ak vytrvalo trváme na tom, že aj za cenu celosvetovej krízy, ktorá bude mať za následok tisíce zničených životov, rozpad rodín a množstvo zbytočných úmrtí ľudí v produktívnom veku, otcov rodín, že aj tak to stálo za to, aj tak mali opatrenia zmysel, v poriadku. Zostala mi už len posledná otázka.

Keď sme taká humánna spoločnosť, ktorej nič nie je vzácnejšie ako ľudské životy. Žiadne ekonomické záujmy nemôžu stáť nad záchranou ľudských životov, prečo táto humánna, táto empatická spoločnosť toleruje 40 miliónov legálne zabitých detí ročne? Kým tu celý svet tretí mesiac enormne bojuje o záchranu životov 70+, pričom apokalypticky narieka nad šestnástkou tisíc týchto obetí, za ten istý čas, tá istá humánna a emotívna spoločnosť, bez povšimnutia (pardon, so súhlasom) tolerovala vraždy 10 miliónov detí. Táto pandémia neprekáža. Nenaháňa strach ani paniku. Nedojíma. Nepotrebuje opatrenia. Ani zdravotníctvo pri nej žiaľ nekolabuje.

Otázka je – Prečo tento dvojitý kilo/meter? Majú ľudia 70+ väčšiu hodnotu ako ľudia 0-? Alebo v čom spočíva táto schizofrénia?

Pán Boh stvoril Zem a život na nej tak, že „silnejší vyhráva“. Tu sa dnes celý svet snaží všetkými silami a prostriedkami zachraňovať slabšieho a silnejšieho, seba samého, položiť na kolená. Prišlo mi v tomto čase množstvo správ o tom, že „pandémia“ nás má vrátiť k prvému Božiemu prikázaniu. Naozaj? Ja by som povedala, že až teraz ide celý svet naplno proti nemu.

Ono pozostáva z 2 viet: „Ja som Pán Boh tvoj, nebudeš mať iných bohov okrem mňa, aby si sa im klaňal. Miluj svojho blížneho ako seba samého.“

  • klaniame sa opatreniam, ktoré sme povýšili nad všetko
  • milujeme viac svojich starých rodičov, ako seba a svoje deti

 

Môj brat túto situáciu trefne pomenoval „vládne nám EMOKRACIA“.

Moja sestra žijúca v Nemecku to vystihla ešte inak „nikdy som nechápala, ako sa mohli Nemci dať vmanipulovať do začiatku 2. svetovej vojny. A presne ako dnes, cez strach a paniku počúvali čo povie Vodca.

Dá sa dlhodobo klamať málo ľudí alebo krátkodobo veľa ľudí.

Ale nedá sa dlhodobo klamať veľa ľudí.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo