Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
22. marec 2020

Nebezpečenstvo je ústavná väčšina alebo Covid 19 (reakcia na M. Havrana)

V momentálnom výnimočnom stave zdravotného ohrozenia prišiel známy intelektuál, ktorý si pyšne hovorí humanista, aby si prihrial svoju ideologickú polievočku.
Nebezpečenstvo je ústavná väčšina alebo Covid 19 (reakcia na M. Havrana)

Reakcia na článok v SME od Michala Havrana: Manifest proti bigotným.

V roku 2015, keď Francúzskom otriasli islamistické atentáty, celá krajina ostala v šoku. Ľudia si boli vedomí, že prichádza niečo, čo nepoznajú, neovládajú a čo prináša smrť. Potom, ako sa spoločnosť dostala z prvotnej paralýzy, nastalo okrem mobilizácie všetkých mocenských a právnych prostriedkov ako čeliť tejto novej hrozbe, aj obnovenie národného povedomia a spoločenskej solidarity. Nebol čas na škriepky či hľadanie vinníka, ktorý by mal niesť zodpovednosť. Bolo treba nájsť spoločnú motiváciu, aby všetci odolali novej hrozbe a zároveň priniesli účinnú pomoc obetiam a ich rodinám. Aby všetci občania mali potrebnú bezpečnosť, aby mohli ísť ráno do práce a ich deti do školy.

Naraz v médiách a aj medzi politickými lídrami nastalo spontánne prímerie, aby nič nebránilo a neznižovalo účinnosť prostriedkov potrebných v núdzovej situácii. Podstatné boli len tri slová - solidarita, solidarita a ešte raz solidarita. Ľudia boli ochotní zriecť sa časti svojich osobných výhod, slobôd a záľub. Boli ochotní prijať nevyhnutné šikanovanie v podobe nekonečných kontrol kabeliek a ruksakov, vrátane osobných prehliadok. Nespočetné vojenské hliadky a betónové zábrany nám dennodenne pripomínali výnimočný stav.

Preto som hlboko pohoršený, že v momentálnom výnimočnom stave zdravotného ohrozenia, keď sú členovia európskeho spoločenstva (vrátane Slovenska) nútení zatvárať hranice, čeliť ekonomickým dopadom Covid–19 a obmedzovať osobné slobody, príde známy intelektuál, ktorý si pyšne hovorí humanista, aby si prihrial svoju ideologickú polievočku.

Denník SME a neriadená strela Michal Havran nenašli v čase celosvetovej mobilizácie proti pandémii nič lepšie, ako napadnúť novú parlamentnú väčšinu. Použili k tomu propagandistický slovník, ktorý by aj v ideologickom oddelení ÚV KS Albánska vyvolal komplex menejcennosti. Napriek tomu, že “tvorbu” Michala Havrana registrujem dlhé roky, dodnes som sa zdržal akéhokoľvek komentára. No vzhľadom na situáciu, ktorej čelíme, cítim potrebu reagovať.

Niektorí by možno oponovali, že sloboda prejavu umožňuje každému nazvať svojho suseda katolíckym bigotom, spísať proti nemu manifest a potom ho vložiť medzi dva články o právnej mafii a o pandémii. To len aby sa čitateľovi ukázalo, že sa hovorí o tých istých kategóriách.

Na pritvrdenie muziky autor vytiahne ešte slogan Wermachtu „Gott mit uns“. Nuž, vážený pán Havran, počas vašich jedenástich rokov strávených vo Francúzsku, najmä v Alsasku, ste možno počuli severofrancúzske porekadlo, že keď niekto lezie na strom, mal by si najskôr overiť, či má – s prepáčením – čistý zadok. Dovolím si teda posvietiť na toto, tak často vyťahované, heslo Wermachtu, používané pri každom angažovaní sa kresťana a hlavne katolíka vo verejnom živote či politike.

Prvé konkrétne zmienky o používaní hesla „Gott mit uns“ pochádzajú z tridsaťročnej vojny, ktorá trvala v rokoch 1618–1648. Bol to bojový pokrik švédskej protestantskej armády Gustáva II. Adolfa Švédskeho a severonemeckých brandenburských protestantských armád  proti katolíkom. Prvý pruský kráľ Frederik I. Pruský z protestantskej vetvy Hohenzollernovcov, včlenil v duchu tejto tradície „Gott mit uns“ ako oficiálne heslo pruského kráľovstva. Neskôr bolo používané nemeckou armádou vo všetkých nasledujúcich vojnách až do polovice dvadsiateho storočia. Buď by ste si mali doštudovať históriu alebo nezavádzať svojich čitateľov.

Takže, vážený pán Havran, ak si chcete kopnúť do vašej susedky, “bigotnej” katolíčky, ktorá sa opovážila voliť na základe kresťanských hodnôt, obuli ste si zlé tenisky. Detaily si odpustím z úcty k obetiam a neodškriepiteľnej túžbe veľkej väčšiny potomkov oboch táborov, aby sa podobné veci už neopakovali.

Ako odpoveď na vašu premisu o neschopnosti kresťanov sa konštruktívne angažovať v riešení súčasných spoločenských, sociálnych a aj zdravotných problémoch by som chcel uviesť niekoľko svedectiev.

Inzercia

Chodievam pravidelne na Blízky východ, hlavne do Izraelu a Jordánska. Počas návštevy Jordánska som sa opýtal správcu farnosti Panny Márie Nazaretskej v Ammáne, či mi môže povedať jedným slovom, čo umožnilo kresťanom prežiť 1400 rokov uprostred islamského sveta, ktorý bol v spoločenskej, politickej a náboženskej rovine striktne riadený Koránom. Odpovedal mi rýchlo a jasne: Rodina. Všetko, čo súvisí s rodinou, je bytostne spojené s naším prežitím. Rodina je nenahraditeľným miestom,v ktorom si osvojujeme hodnoty lásky a solidarity. Keď sa rodina rozloží, my všetci zmizneme.“

Podobnú otázku som položil aj jednému kňazovi židovsko-kresťanského pôvodu. Na pamäť svojej židovskej rodiny, každý deň zachováva všetky rituály a modlitby v hebrejčine a zároveň slúži svätú omšu. Na tú istú otázku mi taktiež odpovedal: Rodina. Pokiaľ židovská žena, matka, bude zapaľovať sviečky na menore pri stole pre šabat, židovský ľud pretrvá.“ Po troch tisícročiach sa táto múdrosť potvrdzuje a môžu nám ísť príkladom. Tieto dva svedectvá si dovoľujeme uviesť preto, aby som ukázal, že všetko, čo oslabí rodinu, oslabí aj komunitu a naopak.

Kresťania brániaci rodinu sa nikomu nemiešajú do postele. Ak však pán Havran limituje existenčné otázky spoločnosti len na to, čo sa deje v posteli, zostane po nás niekoľko výkrikov vášne, čo zobudia susedov v bratislavskom paneláku a naše deti roztratené v štyroch kútoch sveta.

V dnešnej atmosfére pandémie považujem za potrebné pripomenúť situáciu ostatnej epidémie Eboly z roku 2014, ktorá prepukla v Libérii. V jej hlavnom meste Monrovia, bola posledným neštátnym zdravotníckym zariadenímou, ktoré zatvorili, nemocnica spravovaná Hospitálskou rehoľu sv. Jana z Boha (Milosrdní bratia). Zatvorená bola až po smrti jej riaditeľa – brata Patricka – a polovice mníchov a mníšok na túto infekciu. Druhá polovica bola evakuovaná v ťažkom stave do Španielska. Len čo libérijská vláda znovu povolila otvorenie mimovládnych nemocníc, bola to práve táto rehoľa, ktorá sa vrátila do krajiny ako prvá, aby pokračovala v činnosti … Neviem, čo by som mohol k tomu ešte dodať.

Posledným bodom, ktorý vám pán Havran, nedá spávať, je Vatikánska zmluva. V tejto súvislosti by som vám chcel pripomenúť vaše jedenásťročné účinkovanie vo Francúzsku. Veľmi rád uvádzate argumenty v prospech « laickej » odluky cirkvi od štátu, ktorá je vo Francúzsku v platnosti od roku 1905. Bol by som rád, aby ste poctivo a verne vyložili svoju skúsenosť z Alsaska a porovnali, ako vzťahy medzi cirkvou a štátom fungujú vo zvyšku Francúzska. V Alsasku pretrváva stále režim pápežského konkordátu z roku 1801, podpísaný medzi Napoleonom, vtedy prvým konzulom, a pápežom Piom VII. Podľa tohto konkordátu sú kňazi platení štátom, farnosti sú spravované farskými výbormi a všeobecne sa uznáva, že táto legislatíva umožňuje harmonickejšie vzťahy medzi cirkvou a štátom ako v ostatných regiónoch.

Neviem, ako vám mohol tento detail ujsť pri vašom teologickom štúdiu a pastorálnej praxi v tejto krajine. Bolo to snáď len preto, že vám chýba úprimný a objektívny vzťah (nepoznačený ideologickými predsudkami) k rozličným komunitam. Konkordát postupne zahrnul aj protestantizmus a židovskú komunitu. Dnes so stúpajúcou prítomnosťou islamu mnohí uvažujú, či by návrat ku konkordátnemu systému nepomohol lepšie integrovať moslimov do francúzskej spoločnosti. Toto riešenie však militantní vyznávači laicity asi ťažko príjmu.

So svojou veľmi vyhranenou mienkou, študijnou minulosťou a priestorom, ktorý mu mainstream dáva, by bolo najlepšie, keby ste sa tiež uchádzali o hlasy voličov a ukázali nám, aké sú vaše ozajstné hodnoty a ako sa robí politika. Vy ste to už ale skúsili. Vo voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa konali v roku 2009, dostala strana Liga, za ktorú ste kandidovali, 0,28% hlasov – konkrétne 2373 voličov. Tieto čísla hovoria sami za seba. V situácii, ktorú prežívame, stojí za zamyslenie, aký má význam argumentovať s heslami náboženskej vojny.

Zakončil by som svoj komentár podobne ako vy, pán Havran ... začnite od seba.

Inzercia

Pochádzam z rodiny slovenského katolíckeho disidenta, som lekár, dermatológ v súkromnej praxi, aktuálne na polovičnom dôchodku. Dlhé roky pracujem aj ako konsultant vo farmaceutickom priemysle. Moja manželka je Francúzka, máme 3 deti a žijem v Dijone vo Francii už 35 rokov.

Inzercia

Odporúčame

Blog
Pribudne medzi obete koronavírusu aj Európska únia?

Pribudne medzi obete koronavírusu aj Európska únia?

V posledných týždňoch koronavírus zmenil prakticky všetko, čo sme doteraz poznali. Jednou z oblastí, ktorá tiež vyznieva nápadne paralyzovane, sú inštitúcie EÚ. Ponúka sa otázka, či práve "koronakríza" neposkytuje vzácnu možnosť odhaliť pravú tvár EÚ. O čom svedčia opustené budovy európskych inštitúcií? Neznamenajú náhodou, že kolos s astronomickým rozpočtom je vhodný len do dobrého počasia? Alebo nebodaj do šrotu?