Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
21. marec 2020

O zonácii Národného parku Muránska planina - I. časť

Zonáciu Národného parku Muránska planina je nevyhnutné vnímať z viacerých perspektív. V nasledujúcom článku ponúkam pohľad na ňu v historickom kontexte.
O zonácii Národného parku Muránska planina - I. časť

Tak ako mnohí iní, i ja som dospel k poznaniu, že za veci, na ktorých nám záleží, je nutné sa postaviť, vyjadriť názor a podporiť ho relevantnými argumentmi, podloženými faktami.

Téma zonácie Národného parku Muránska planina sa týka mnohých, a to od Ministerstva životného prostredia, cez lesnícke a ochranárske organizácie, médiá, až po celkom obyčajného človeka so záujmom o prírodu a turistiku, no priamo (a to s veľkým vplyvom na bežný chod života) sa dotýka len niektorých, konkrétne obyvateľov obce Muráň a obcí lokalizovaných v tesnej blízkosti Národného parku, miestnych urbaristov, poľnohospodárov, majiteľov penziónov, reštaurácií a pod., no predovšetkým lesníkov, pilčíkov, kočišov, chovateľov koní, lesných robotníčiek a ostatných ľudí, ktorých živí les.

V dedinke Muráň, učupenej pod strmými svahmi Planiny som sa narodil, strávil som tu podstatnú časť svojho života, prirástla mi k srdcu a pokladám sa za Muránčana telom i dušou. Taktiež moje lesnícke vzdelanie mi nedá sa k tejto téme nevyjadriť. Poďme sa spolu bližšie pozrieť, čo je predmetom tejto zonácie, čo sa za ňou ukrýva, čo jej budeme musieť obetovať a čo nám prinesie.

 

Pohľad do histórie:

V našej spoločnosti boli lesy odnepamäti veľmi intenzívne využívané, čo si vyžiadalo daň v podobe rozsiahleho odlesnenia a s tým súvisiace ďalšie problémy – pôdna erózia, strata zdrojov vody a pod. Lesníci boli prví, kto si všimol, že po ére valašskej kolonizácie a následne po zlatej ére baníctva sú lesy v Uhorsku v žalostnom stave. Preto bol už v roku 1769 schválený prvý lesný poriadok (tzv. Tereziánsky lesný poriadok) a o niečo neskôr bol na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici zriadený samostatný Lesnícky ústav (1807). Toho času tam učili tí najlepší lesmajstri vtedajšieho sveta – Ľudovít Greiner, Rudolf Feistmantel, Henrich David Wilckens a aj samotný „otec“ slovenského i európskeho lesníctva - Jozef Dekrét Matejovie. Najmä vďaka nim sa podarilo zvyšky našich lesov zachrániť a nanovo vypestovať.

Inzercia

V historickom kontexte je ešte nutné vyzdvihnúť rozdiel medzi súčasnosťou a obdobím predošlým, konkrétne Rakúsko-Uhorskou monarchiou, keď na panstve hospodárili a vládli Cobourgovci. Hlavný rozdiel v hospodárení spočíval v tom, že veľká časť financií z ťažby a z predaja dreva sa preinvestovala v našom kraji. V muránskom panstve, kam toho času patrila aj oblasť Horehronia, sa postavili huty na výrobu železa i skla, rozvíjala sa tu známa fabrika na výrobu keramiky, vyrábal sa papier, samozrejme sa tu vyrábal drevený šindeľ, bola tu klincovňa a na nespočetných miestach v horách sa vyrábalo pálením drevené uhlie. No nezostalo to len pri práci, v oblasti sa postavili aj mnohé kaštiele a iné hospodárske budovy, ktoré nám slúžia dodnes. Jednoducho, na tomto území bol čulý stavebný a priemyselný ruch, financovaný z miestnych lesov a hospodárenia v nich. A nielen to, zisky sa používali aj na obnovu lesa, na Planine bolo viacero lesných škôlok, takže ani sadeničky stromov nebolo potrebné dovážať z iných častí krajiny, tak ako je to aktuálne bežnou praxou. To sú historické fakty. Toto sa v súčasnosti žiaľ nedeje a zo ziskov z ťažby a z predaja dreva nám tu objektívne nezostane takmer nič, iba ak poškodené cesty. Avšak toto už nie je lesníctvo, to je skôr politika a manažment.

V súvislosti s ťažbou mi nedá nespomenúť ešte jednu zaujímavú skutočnosť, poukazujúcu na šikovnosť, efektívnosť a ohľaduplnosť voči prírode. Azda každý z nášho kraja vie, že medzi Dolinou a Muránskou pílou premávala kedysi lesná železnička. Za čias, keď táto železnica do Doliny fungovala, sa všetko drevo sústreďovalo na Veľkej lúke na Spúšťankách. Následne sa rizňami (šmykmi) spúšťalo do Doliny, kde sa naložilo na železničku a samospádom (bez motora) sa dopravilo až na pílu. I tu sa ukazuje ako múdro naši predkovia dokázali využiť geomorfologické dispozície našej prírody s ohľadom na šetrenie prírodných zdrojov i minimalizáciu ľudskej námahy.

Je teda evidentné a podložené mnohými historickými prameňmi, že v našich lesoch sa vždy intenzívne hospodárilo a ich bohatstvo sa využívalo na rozvoj okolitých obcí, resp. muránskeho panstva. Kto chce, vie si tieto literárne i archívne zdroje pomerne jednoducho dohľadať. V našom prípade nemôže byť teda ani len reč o pôvodnosti a zachovalosti miestnych ekosystémov, ako to deklaruje Štátna ochrana prírody. Takéto tvrdenia sú zavádzajúce a lživé. Preto rozhodne nie je na mieste, ba dovolím si povedať, že je až bezohľadné, a to aj voči IUCN (Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov), na ktorú sa ochranárske organizácie odvolávajú, tvrdiť, že Muránska planina má rozsiahle plochy s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou.

Pokračovanie už čoskoro, pozrieme sa na to, čo skutočne môže byť za navrhovanou zonáciou.

 

Inzercia

Chlapec z Muránskej planiny, lesník telom i dušou, obdivovateľ zázraku Božieho tvorstva, vďačný za dar života, usilujúci sa hľadať Pravdu. Milovník svojej rodnej krajiny, všemožných makových dobrôt, halušiek, stromov, byliniek, vášnivý ornitológ a záhradkár. PS: Omnia mea mecum porto.

Inzercia

Odporúčame