V tme sa ovocie nerodí

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V tme sa ovocie nerodí

V druhom čítaní na 4. pôstnu nedeľu List Efezanom (5,8-14) povzbudzuje kresťanov zachovať si svoju tvár uprostred nepochopenia.

Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele nájdete na našej stránke tu.

List Efezanom má svoje osobité vlastnosti. V prvom rade, jeho adresovanie Efezanom vzbudzuje veľké podozrenie a s najväčšou pravdepodobnosťou bolo dodané len neskôr. V najstarších rukopisoch totiž označenie adresátov chýba a nájdeme dokonca ranokresťanských autorov, ktorí tento list považujú za list Laodicejčanom. Okrem úvodu a záveru nepôsobí veľmi ako list, ale skôr ako homília alebo katechéza. Svojím štýlom sa odlišuje od ostatných Pavlových listov, avšak má veľa spoločného s Listom Kolosanom. Oba tieto listy pôsobia skôr ako zhrnutie dôležitých bodov Pavlovej náuky. Navyše, z obsahu tohto listu je ťažké vyčítať nejakú konkrétnu situáciu konkrétnej ranokresťanskej obce. Je teda pravdepodobné, že aj tu sa vyskytuje fenomén pseudoepigrafie, teda, že List Efezanom nepochádza priamo od Pavla, ale jeho autorstvo bolo tomuto listu prisúdené na zdôraznenie jeho autority a harmónie s Pavlovým učením.

Adresáti listu žijú uprostred spoločnosti, ktorá je silne poznačená nemravnosťami spojenými so vtedajšou pohanskou kultúrou. Zdieľať

List, aj keď má šesť kapitol, je krátky. Z použitých vyjadrení sa zdá, že je adresovaný spoločenstvu, ktoré z väčšej časti tvoria kresťania z pohanstva. Ich životnú situáciu charakterizuje predovšetkým to, že žijú uprostred spoločnosti, ktorá je silne poznačená nemravnosťami spojenými so vtedajšou pohanskou kultúrou. Zároveň však nič nenaznačuje, že by mali zakusovať prenasledovanie. Každopádne predpokladá sa situácia, v ktorej zachovať si svoju tvár nebolo pre kresťanov jednoduché. Slová listu, ktoré sa objavujú v túto Štvrtú pôstnu nedeľu, pochádzajú z časti, ktorá je zameraná na povzbudenie k životu podľa evanjelia uprostred spoločnosti, kde správanie silnej väčšiny je v zjavnom kontraste k charakteristikám života podľa evanjelia.

Na označenie tohto kontrastu sa používa pôsobivý obraz tmy a svetla. Život kresťana uprostred takejto spoločnosti, ak je autentickým, pôsobí ako svetlo. To, čo je v tme neviditeľné, alebo viditeľné len ťažko, sa stáva jasným a ľahko rozpoznateľným, keď je osvetlené svetlom. Autentický život kresťanov uprostred vtedajšej spoločnosti mal mať takú silu, že mal odhaľoval zvrátenosť nie len vonkajšieho života tých, medzi ktorými žili, ale dokonca aj nemravnosť ich skrytého života.

Slovesá „kráčať“ a „skúmať“ naznačujú, že kresťan je stále na ceste a v hľadaní. Zdieľať

Kým adresáti listu nepoznali evanjelium, boli tmou; teraz, životom podľa evanjelia sa stali svetlom. Keďže ich správanie je v kontraste so zaužívanými spôsobmi ich súkmeňovcov, a teda nenachádzajú u nich pochopenie, ich úlohou je skúmať, čo sa páči Pánovi. Môžeme zdôrazniť, že sa tu podčiarkuje, že tu ide o proces. Majú doslova „kráčať“ ako deti svetla a majú skúmať. To sú slovesá, ktoré skôr naznačujú, že kresťan je stále na ceste a v hľadaní.

Do metafory tmy a svetla vstupuje ešte jedna: ovocie. Svetlo, alebo kráčanie vo svetle, prináša ovocie a ním je dobrota, spravodlivosť a pravda. Skutky tmy, či tých, čo kráčajú v tme, sú však neplodné, ináč povedané bez ovocia.

Pre tmu je typické, že čosi skrýva. Tak je typické pre tých, čo žijú v tme to, že chcú, aby sa minimálne o časti ich skutkov nevedelo, sú netransparentní. Mohli by sme povedať, že pre takýto spôsob života je charakteristická dvojtvárnosť, stále sa chce a musí čosi ukrývať. Pre toho zas, kto kráča životom ako dieťa svetla je charakteristická koherentnosť života, neponecháva si akoby svoje druhé „ja“, ale celý jeho život je preniknutý svetlom.

Kto nežije životom evanjelia má skutky bez ovocia, spí, je mŕtvy. Zdieľať

Obraz svetla a tmy je na záver prehĺbený výrokom: „Prebuď sa, ty, čo spíš, a vstaň z mŕtvych a zažiari ti Kristus“. Tma sa v našom ponímaní spája s nocou a s nocou sa spája spánok. Spánok sa navonok javí ako nečinnosť, a tak už oddávna je obrazom smrti. Kto nežije životom evanjelia má skutky bez ovocia, spí, je mŕtvy. Aby sa človek mohol prebudiť zo života bez ovocia, a teda aby mohol už zaživa vstať z mŕtvych, potrebuje, aby mu ako svetlo do života zasvietil Kristus svojou osobnou prítomnosťou a príkladom svojho života, ktorý sa rozhodne nasledovať, a tak sa jeho život stáva svetlom.

Matúš Imrich
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Získal licenciát na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo