Môj posledný výdych - žeby najlepší memoár?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Môj posledný výdych - žeby najlepší memoár?

Raz mi niekto múdrejší ako ja povedal, že skúsenosť je slovami neprevoditeľná. Neviem vám sprostredkovať zážitok z knihy Môj posledný výdych v tomto blogu. Treba si ju kúpiť alebo požičať a vrhnúť sa na ňu. Dopriať si dostatok nerušeného času. Dať ju možno v priebehu týchto "Korona-dní" za dva alebo tri večery. Čakal som, že kniha ohodnotená ako jeden z "najlepších" memoárov, bude dobrá. Nečakal som však, že budem pri nej plakať. Dlho. Pomerne veľa.

Kto a podľa čoho vie vyniesť súd nad knihou a napísať, že je to "naj..."? V živote som nečítal až tak veľa memoárov a biografií. Avšak všetky, čo som čítal, boli starostlivo vybraté a radím ich medzi najlepšie knihy, čo mi prešli rukami. Pamätám si však, že dovčera som v živote plakal len pri knihe Vykúpená láska od Francine Riversovej. Bolo to v období, kedy som sa skrze Čajkovského hudbu a aj túto skvelú knihu učil dopracovať sa k svojmu uzavretému srdcu. Samozrejme nie úplne vedome. Potom osem rokov nič, kým som manželke nekúpil túto skvelú knihu na jeden z naších sviatkov. Svoju som plánoval čítať v angličtine, no nakoniec som prešiel na manželkinu slovenskú verziu, pretože ten jazyk bol príliš pekný, aby som s ním zápasil v angličtine.

Bol to skvelý zážitok. Nečakaný. Bol som z nej doslova hotový, užasnutý, otrasený. Zarezala sa hlbšie ako čokoľvek, čo som pred tým čítal. Mal som silný dojem, že som po jej dočítaní ostal zmenený. Že teraz už viem, čo je dôležité v živote.

Paula Kalanithiho som nikdy nevidel, nikdy som o ňom nepočul. Po prečítaní jeho memoáru som vďačný, že tento človek existoval, že sa odhodlal napísať svoj príbeh, že bol pri písaní otvorený, úprimný, zraniteľný a som vďačný, že som ho skrze túto knihu mal česť spoznať. Prišlo mi, že obaja nazeráme na svet podobne, obaja riešime existenciálne otázky čeliac temnote. Paula tá jeho premohla, mne sa vždy doposiaľ podarilo uniknúť.

Ak budete tento rok niečo čítať, neviem, čo by vás mohlo presvedčiť, aby to bolo niečo iné, ako Môj posledný výdych.

Jednou vetou by som knihu zhrnul...

Hlboký, skvele napísaný životný príbeh talentovaného lekára, neurochirurga, ktorý hľadá odpoveď na otázku, čo je v živote dostatočne zmysluplné, aby vyvážilo existenciálnu bolesť čeliac neprekonateľnej temnote smrti a človek vládal kráčať ďalej napriek utrpeniu.

Z akých časti sa skladala?

Na rozdiel od väčšiny kníh tu chýbali kapitoly. Kniha bola rozdelená na:

  • Predslov

  • Prológ

  • Obdobie pred diagnózou ťažkej choroby

  • Obdobie boja s chorobou

  • Epilóg

Čo sa mi páčilo?

Kniha sa čítala dobre. Neviem, čím to je, že niektoré knihy sú "page-turners" a neviete ich položiť a niektoré, hoci sú dobré a hodnotné, čítať ich vyžaduje vôľu. Táto kniha bola onen "page-turner".

Imponoval mi Paulov štýl, jeho jazyk a spôsob myslenia a prežívania mi bol veľmi sympatický. V niečom blízky. Rozumel som mu, dokázal som sa vcítiť takmer do všetkého, čo prežíval. A obdivujem ľudí, ktorí pred atestáciou zažívajú tak vysoké pracovné vyťaženie. Že to vôbec dávajú a zachovajú si svoju identitu a kontakt so svojím vnútrom.

Čo sa mi nepáčilo?

Tu mi naozaj nič nenapadá. Snáď pár preklepov v slovenskom preklade.

Prečítajte si aj ďalšie moje recenzie a odporúčania na knihy! (link funguje len keď stalčíte pravé tlačítko myšou a kliknete na otvoriť v novom okne alebo záložke)

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo