Slovenský katolicizmus a jeho problémy – otvorenie diskusie

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Slovenský katolicizmus a jeho problémy – otvorenie diskusie

K článku ma vyprovokovala jedna úvaha kňaza, ktorý uverejnil článok s podobným názvom, ale totálne zjednodušujúci súčasné problémy v tejto oblasti. Nerobím si ilúzie, že ja to dokážem dokonalejšie, ale dúfam, že tým aspoň na túto tému vyvolám kvalifikovanú diskusiu.

Z iniciatívy Fóra kresťanských inštitúcií (FKI) už skoro rok pracuje skupina ľudí na vytvorení občianskeho združenia Kresťan na vidieku. Podrobnejšie sa o tom môžete dozvedieť na linke https://krestannavidieku.sk/ . Prípravu hnutia, pod vedením odborne zdatných moderátorov, sme sa snažili vykonať zodpovedne a kvalifikovane. Pri analyzovaní silných a slabých stránok súčasného vidieka sa konštatovalo, že jeden z najvážnejších problémov je chýbajúce vzdelávanie kresťanov, ktoré by zjednocovalo ich postoje k najvážnejším problémom, s ktorými súčasná spoločnosť zápasí. Samozrejme týka sa to aj tých žijúcich v našich mestách. Pokúsim sa uviesť niekoľko príkladov.

Umelé potraty. Ak by sme urobili analýzu medzi kresťanmi a spýtali sa na ich postoj k umelým potratom, tak by sme z hrôzou zistili, že mnohí si neuvedomujú, že ide vlastne o zavraždenie malého človiečika v lone matky. Čiže porušenie 5.prikázania Desatora – NEZABIJEŠ.  Jednoducho, pred tým komunistická a teraz liberálna mediálna propaganda, tak doplietla ľudí vrátane kresťanov, že sú na tom rovnako, ako mnohí liberáli. Veď aj pani prezidentka, právnička, ktorá sa hlási ku kresťanstvu, na jednej strane tvrdí, že ona by to sama nikdy neurobila, ale keď to robia iní, tak ku vraždeniu je tolerantná https://www.youtube.com/watch?v=yY3Kh4VZqaA&t . Pritom je to všetko zabalené do množstva pekných rečí, ale výsledok je tolerovanie vraždenia nenarodených detí.

Umelé oplodnenie matky. Aj v týchto dňoch sme boli svedkami útoku proti poslankyni Anne Záborskej, ktorá sa k tejto téme vyjadrila ako lekárka a ktorá preto veľmi dobre vie, ako to prebieha a preto odmietla tento spôsob riešenia neplodnosti v manželstve. Zase, ak by sme si urobili analýzu medzi kresťanmi, dopadlo by to analogicky, ako pri potratoch. Vedomosti veľmi malé.

Sviatosť manželstva. Na Slovensku je masovým jav, ako sa voľakedy hovorilo, žiť „na divoko“. Aj medzi kresťanmi sa rozmohlo to katastrofálne zjednodušenie manželského zväzku. To známe „načo papier“, stačí láska. Vzdelávanie v školách je zamerané na trh práce a rodičia tiež tomu nevenujú pozornosť a tak nám u mladých ľudí chýba systematická príprava na rodinný život. Mnohí aj medzi kresťanmi si však neuvedomujú, že „bez Božieho požehnania sú márne naše namáhania“ a v manželstve tých namáhaní je neúrekom. Preto je dnes viac ako 120 tisíc neúplných rodín s jedným, dvoma aj troma deťmi. Medzi nimi je aj mnoho takých, ktorí sú neúplní v dôsledku rozvodu. Ibaže aj v tomto prípade ide o egoizmus dospelých, ktorí si svoje vzťahy riešia na úkor detí, ktoré pre svoj vývoj potrebujú úplnú rodinu.

A takto by sa dalo dlho pokračovať po všetkých bodoch Desatora

Pri svojich diskusiách pri tvorbe hnutia „Kresťan na vidieku“ sme sa zamýšľali aké sú príčiny tohto stavu.

Jednoznačne sme konštatovali, že je tu negatívny vplyv bulvárnych a liberálnych médií, ktoré ľuďom ako normálne ukazujú negatívne vzory správania sa, ktoré sú v rozpore s tradičnou morálkou. Ďalej je to deficit náboženského vzdelávania z obdobia komunistickej diktatúry, ale aj stav v súčasnom vzdelávaní a praxi.

Po roku 1989 ľudia v produktívnom veku, ktorí formovali život na Slovensku, až na výnimky, boli v podstate odchovanci komunistického sveta s jeho vedeckým ateizmom a bojom proti náboženskému „tmárstvu“. Čiže väčšina obyvateľstva, ktorá tu 30 rokov pôsobila v rozhodujúcich pozíciách, nemala dostatočné náboženské vzdelanie. Pre nich v tomto smere však žiadne vzdelávanie dospelých nevzniklo. Zostalo to na samovývoj. Tí, čo sa sami nedovzdelali, sa preto stali ľahkou korisťou protikresťanskej propagandy. Pritom táto nadobudla veľmi rafinované formy od šírenia poloprávd, rôznych pofíderných protikresťanských teórií, Dan Brownovského výkladu histórie kresťanstva a pod. Najškodlivejšie boli pritom tie médiá, ktoré sa tvárili ako kresťanstvu priateľské, ale pritom podsúvali ľuďom informácie, ktoré ich vieru, vzťah ku kresťanským autoritám a skutočným hodnotám, nahlodávali.

Cirkevná hierarchia po dosiahnutí náboženskej slobody sa sústredila na zabezpečenie vyučovania náboženstva na školách pre deti a mládež, zakladanie cirkevných škôl, nových seminárov pre výchovu kňazov a tiež na vytvorenie Katolíckej univerzity v Ružomberku. Samozrejme vzhľadom na nízky počet kňazov boli tiež vyťažení aj plnením mnohých povinností spojených s klasickým náboženských životom.

Okrem uvedeného bolo tiež množstvo iniciatív kňazov a laikov, ktoré sa prejavili vytvorením početných cirkevných organizácií a aktivít.  Veď napríklad Fórum kresťanských inštitúcií v súčasnosti ich združuje viac ako 60. Je tu veľmi aktívna Nadácia Ladislava Hanusa, Antona Neuwirta, Antona Tunegu, atď., ale aj napriek tomu vidíme, že interpretácia základných názorových východísk kresťanov je rôzna aj v týchto spoločenstvách.

Veľmi užitočnými aktivitami v tomto smere sú ľudové misie, ktoré po Slovensku robia kapucíni, verbisti a poslednom období mnohí ďalší kňazi vytváraním videí, ktoré môžete nájsť  pod názvom „misie filmom“ https://www.youtube.com/user/misiefilmom . Nestačí totiž vychovávať iba kresťanskú inteligenciu, ale treba aby aj ostatný ľud bol kvalitne zorientovaný. Treba, aby mali jasno o takých základných pojmoch ako je láska k Bohu, blížnemu a k sebe samému. Aby chápali, že láska je o dávaní a nie o braní. Že Kristus keď svojim učeníkom hovoril, že „milujte sa navzájom ako som miloval vás“ tak to ukázal ako to robiť svojim príkladom obety života pre druhých. Rovnako keď sa modlíme „...a odpusť nám naše viny ako my odpúšťame svojim vinníkom...“, aby sme chápali, že naša modlitba je kontraproduktívna, keď svojim vinníkom nedokážeme odpustiť. Rovnako aj večné „kádrovanie“ iných a pripomínanie ich pokleskov z minulosti nie je kresťanské. Keby tak robil Kristus, tak by nebolo Márie Magdalény a ani zo Šavla by sa nestal Pavol - apoštol národov.

Treba však vidieť, že kapucíni a verbisti so svojimi ľudovými misiami nemôžu byť všade a nie každý je na internete. Na dôvažok nie je nad osobný kontakt a dialóg pri vzdelávaní. Preto ako jednu z hlavných oblastí pôsobenia hnutia „Kresťan na vidieku“ je organizovať vzdelávanie dospelých. Pritom toto vzdelávanie okrem zamerania na praktické životné potreby musí mať aj svoj duchovný rozmer. A ten by mal byť zameraný na správne zadefinovanie hodnotových parametrov, ktoré sa potom odrážajú aj v praktickom živote.

Napríklad kresťanský farmár nemôže vyrábať jedovaté potraviny zato, že ich vie vyrobil lacno a tak zbohatne. Rovnako aj jeho hospodárenie na pôde musí byť také, aby pôdu nedevastovalo, ale zachádzalo s ňou ako s Božím darom, atď.

Na záver však treba povedať, že rozhodujúcu úlohu musí zohrať aj duchovenstvo. Nie len osobnou podporou takéhoto vzdelávania dospelých, ale aj jednoznačnými postojmi. Nie je predsa možné,  aby keď biskup zodpovedný za rodinné otázky v KBS vydal stanovisko, že ak ktokoľvek v parlamente predloží návrh zákona na obmedzenie umelých potratov treba za to hlasovať a po jeho stanovisku,  iný vplyvný kňaz publikuje názor, že ak to urobí ĽSNS, tak zato kresťania v parlamente hlasovať nemusia. V USA demokratickej kongresmanke Nancy Pelosiovej za postoje k interrupciám biskup odmietol dať sv. prijímanie a nebol to jediný prípad. U nás poslanci hlásiaci sa ku kresťanstvu sa skrývali pred hlasovaním, alebo dokonca sa ho zdržali, čo je v podstate také stanovisko, ako keby boli za potraty. A takí poslanci sa potom znovu tvária, že sú kresťania a kľudne sa producírujú na cirkevných podujatiach a zúčastňujú sa na sv. prijímaní, ako keby sa nič nestalo. To sú signály do kresťanskej verejnosti, ktoré vyvolávajú chaos v hodnotách.

Takže situácii v slovenskom katolicizme a k riešeniu jeho problémov by najviac prospelo, keby sa jednoznačne interpretovali postoje kresťanov k všetkým hodnotovým oblastiam, tak ako sú zadefinované v Desatore, ale aj v blahoslavenstvách, ktoré sú pozitívnym príkladom ich správania sa. Čiže jednoznačné „áno- áno a nie- nie“. A hodnotenie ľudí by tak malo byť nie podľa ľúbivých rečí, alebo osočujúcich tvrdení masmédií, ale podľa skutkov.

V tomto smere nepodceňujme príklady tých čo sú najviac na očiach a hlásia sa ku kresťanstvu. Či už ide o členov pripravovanej vlády SR, poslancov NR SR a ďalších verejných činiteľov. Príklady ich konania v súlade s morálkou a všeobecným dobrom budú mať, v týchto ťažkých chvíľach spôsobených ako vírusovou epidémiou, tak aj stavom našej spoločnosti, zásadný vplyv na našu budúcnosť. Dajme im príležitosť dokázať, že sú schopní naplniť očakávania zmeny k lepšiemu a my kresťania nehľadajme medzi sebou názorové rozdiely, ale im v tom pomôžme na prospech celej spoločnosti.

Viliam Oberhauser

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo