Pri postave svätého Jozefa sme odkázaní čítať biblické texty, v ktorých je o ňom zmienka, medzi riadkami. To vôbec neznamená, že si máme domýšľať, čo Sväté písmo neuvádza. Mám na mysli, že vo vzťahu k jeho osobe je potrebné venovať väčšiu pozornosť celkovému kontextu úryvkov, symbolizmu použitých výrazov a charakteristike jeho konania.  

Ja a tvoj otec 

V našom úryvku Ježišovi rodičia plnia v príbehu dôležitú úlohu. Výslovne sú spomenutí v troch veršoch buď všeobecným označením „jeho rodičia“ (Lk 2, 41. 43), alebo výslovne titulmi „otec“ a „matka“ (Lk 2, 48). Jozef je teda v úryvku označený titulom „otec“. Už židovstvo sa stretávalo s tým, čo poznalo staroveké rímske právo:  »Matku je ľahké určiť, ale ťažšie je stanoviť, kto je otcom.« Židovstvo vyžadovalo aj od muža, aby vydal svedectvo, že je otcom dieťaťa. Podľa židovského zákona ak muž povedal: »Toto je môj syn«, muselo sa mu veriť. Nezáležalo na fyzickom otcovstve. Jozef vydáva takéto potvrdenie, keď podľa Matúšovho evanjelia 1, 21 a 24 dáva dieťaťu meno a tým sa stáva legálnym otcom Ježiša. Toto je presnejší popis ako adoptívny otec či pestún, ako sa to všeobecne hovorí.

Môžeme predpokladať, že Jozef prevzal všetky záväzky a povinnosti pozemského otca vo vzťahu k Ježišovi. Zdieľať

V židovskej rodine ľudská a náboženská formácia synov bola výsada a úloha otca, kým matka niesla zodpovednosť za výchovu dcér. Môžeme teda predpokladať, že Jozef prevzal všetky záväzky a povinnosti pozemského otca vo vzťahu k Ježišovi.

V rodnom Nazarete

Evanjelista Lukáš uvádza, že Ježiš sa  vratil do Nazareta. Jeho identita zostáva pre jeho rodákov skrytá. Evanjelista uzatvára celý príbeh konštatovaním „a bol im poslušný“. Pri týchto slovách ma napĺňa obdiv nad poníženosťou Boha. Boh sa stáva poslušným človeku. Neskôr to apoštol Pavol nádherne vyjadrí v hymne v Liste Filipanom, keď ospieva Krista, ktorý sa uponížil a stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži (porov. Flp 2, 8). Pavol však nezabudne ešte pred začiatkom chválospevu vyzvať svojich adresátov: „Zmýšľajte ako Kristus Ježiš.“ (porov. Flp 2, 5) Myslím, že Lukáš má rovnaký cieľ, aby sme si v živote osvojovali práve toto Kristovo zmýšľanie. 

Nazaret a zvlášť Jozefov dom bol prvým miestom, ktoré malo vplyv na Ježišovu ľudskú formáciu. Ježiš ako dieťa chodil do synagógy v Nazarete. Hlavným spôsobom učenia bolo memorovanie. Židovská škola „Bet sefer” = „Dom knihy” sa nachádzala v synagóge alebo v priľahlej miestnosti. Chlapci sa učili čítať na biblických textoch. Ježiš dostal od svojich rodičov náboženskú formáciu, ktorou bola viera v jediného Boha, zachovávanie prikázaní, modlitba, dejiny vyvoleného národa a znalosť Svätého písma. Najmä však dostal praktické žitie viery. 

Jozefov dom a rodičovská výchova

Mám v osobitnej úcte dnes už svätého pápeža Pavla VI. Vlastným menom Giovanni Battista Montini bol pápežom v rokoch 1963 – 1978. Ako prvý pápež od apoštola Petra, tzn. po 1900 rokoch, navštívil v januári 1964 Svätú zem.  5. januára prišiel do Nazareta, kde mal nádherný príhovor, ktorý v Liturgii hodín čítame v posvätnom čítaní na sviatok Svätej rodiny. Vyberám z neho niektoré myšlienky: „Nazaretský dom je škola, v ktorej začíname poznávať Kristov život: je to škola evanjelia... Tento dom nás učí predovšetkým mlčanlivosti. Kiež by v nás ožila hlboká úcta k mlčaniu, k tomuto obdivuhodnému a nevyhnutne potrebnému postoju ducha, najmä v našich búrlivých časoch, vo veľkom zhone života, keď sme vystavení toľkému hluku, vrave a kriku... Okrem toho tu vidíme pravý spôsob rodinného života. Nech nám Nazaret pripomína, čo je rodina, jej spoločenstvo lásky, jej vážna a žiarivá krása, jej posvätná a nedotknuteľná osobitosť; nech nám ukazuje, aká láskavá má byť výchova v rodine, ktorú nemôže nič inénahradiť; nech nás učí, aká je prirodzená úloha rodiny v spoločenskom poriadku. A napokon tu poznávame vznešený význam práce. Nazaretský domov, dom tesárovho Syna!“ Prosím, prečítajte si celý príhovor Pavla VI. Pretvárajme naše rodiny a vzťahy na Ježišov nazaretský dom. 

Tesár a syn tesára

Dôležitá bola aj manuálna formácia, ako to bolo zvykom u Židov. Neskoršie židovstvo poznalo predpis: „Každý muž je povinný vyučiť syna remeslu, kto nevyučí syna remeslu, naučí ho, aby sa stal zlodejom.“ Bolo zvykom, že otec naučil syna tomu remeslu, ktoré sám ovládal.

Jozef naučil svojho pozemského syna práci s drevom. Opäť vidíme Jozefa ako dobrého a starostlivého otca.  Zdieľať

V Markovom evanjeliu 6,3 nachádzame námietku Nazaretčanov, ktorú vyslovia, keď počujú svojho rodáka Ježiša v sobotu učiť v ich synagóge: „Skade to má tento. Aká múdrosť, ktorej sa mu dostalo, a zázraky, čo sa dejú jeho rukami? Vari to nie je tesár... ? “ V Matúšovom evanjeliu 13, 55 čítame: „Vari to nie je tesárov syn? Jozef teda naučil svojho pozemského syna práci s drevom. Opäť vidíme Jozefa ako dobrého a starostlivého otca. Prosme o takých mužov, manželov a otcov aj pre našu dobu. 

Z dôvodu, že o osobe Jozefa v čase Ježišovho verejného pôsobenia už niet v evanjeliách zmienky a z Ježišovho označenia ako „syna Márie“ sa niektorí biblisti domnievajú, že Jozef bol už v tom čase mŕtvy, a preto Ježiša volajú po jeho matke – „syn Márie“.  Avšak v tej dobe bolo zvykom, že syn niesol meno po otcovi aj vtedy, keď otec bol u žmŕtvy. Skôr sa prikláňam k názoru, že označenie „syn Márie“ je znakom posmechu zo strany jeho spolurodákov. Jednoducho tento bezmenný muž nestojí ani za to, aby jeho rodáci spomenuli jeho meno a pôvod. Obidva  výrazy „tesár“ a „syn Márie“ vyjadrujú pohŕdanie. Z textu Markovho evanjelia vyplýva, že rodáci nespochybňovali skutočnosť, že Ježiš vyniká múdrosťou v náuke a konaním zázrakov. Práveže to spôsobilo ich údiv. Základná otázka znie: „Skade to má tento?“ (Mk 6, 2) Odpovede už mali pripravené. Pre nich „tento“ je nikto, ktorý si nezaslúži ani oslovenie menom. Je to „tesár“ a nejaký obyčajný remeselník nemôže predsa vystupovať v synagóge a poučovať farizejov a zákonníkov, vzdelaných odborníkov na Mojžišov zákon. Buďme opatrní, aby sme nešli ich cestou. 

Osobná spomienka 

Dovolím si ešte jednu osobnú spomienku na Svätú zem.

Čo viac si želať, Pane? Kiežby som aj ja (a každý z nás) mohol odchádzať z tohto sveta v takej istej spoločnosti, akú mal svätý Jozef!“ Zdieľať

V Nazarete povyše Baziliky Zvestovania stojí Kostol svätého Jozefa. Podľa tradície stojí na mieste, kde stál Jozefov dom, v ktorom Ježiš vyrástol. Kostol je jednoduchou stavbou s dvoma bočnými loďami. V ľavej lodi je maľba, ktorú mám zvlášť v obľube. Je na nej vyobrazený zomierajúci Jozef, pri ktorom stoji jeho manželka Mária a jeho pozemský syn Ježiš. Vložil som ho na začiatok tohto blogu. Vždy, keď vidím tento obraz, tak sa modlím: „Čo viac si želať, Pane? Kiežby som aj ja (a každý z nás) mohol odchádzať z tohto sveta v takej istej spoločnosti, akú mal svätý Jozef!“ 

Svätý  Jozef, patrón umierajúcich – oroduj za nás!

PS: Mám malý návrh. Celý mesiac marec je zasvätený úcte k svätému Jozefovi. Zvlášť v deň jeho slávnosti sa pomodlime v našich domácnostiach Litánie k svätému Jozefovi.