Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
13. marec 2020

Verím a dúfam, lebo som milovaný

Väčšina z nás bude tieto nedele ochudobnená o „živé“ bohoslužby. Jedna z málo vecí, ktoré si z nich ale môžeme zobrať aj do súkromia, je Božie slovo. Preto nech nám aj ono ostáva posilou pri našom odlúčení od spoločenstva a eucharistie.
Verím a dúfam, lebo som milovaný

Zamyslenie na evanjelium tejto nedele nájdete tu. 

(1) Bratia, ospravedlnení z viery, žijeme v pokoji s Bohom skrze nášho Pána Ježiša Krista. (2) Skrze neho máme vierou prístup k tej milosti, v ktorej zotrvávame, aj sa chválime nádejou na Božiu slávu. (5) A nádej nezahanbuje, lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali. (6) Veď Kristus zomrel v určenom čase za bezbožných, keď sme boli ešte bezmocní. (7) Sotvakto zomrie za spravodlivého; hoci za dobrého by sa azda niekto odhodlal umrieť. (8) Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešnici. (Rim 5, 1-2. 5-8) Zdieľať

Liturgia tretej pôstnej nedele sa v druhom čítaní opäť vracia k listu Rimanom. Čítalo sa z neho aj pred dvoma týždňami. Prepojení je ale viac. Dnešný úryvok totiž čítaniu z Prvej pôstnej nedele v liste priamo predchádza. Dvojitý obraz Adama a Krista (Rim 5, 12-19) tak nadväzuje na povzbudzujúce slová o troch Božských čnostiach. Viere, nádeji a láske.

Celá prvá časť listu sa zhruba zaoberá otázkou ospravedlnenia. Jeho základnou podmienkou je zo strany človeka viera. Viera je to, čo prináša ospravedlnenie a následne život v pokoji s Bohom (v. 1). Viera takisto skrze Ježiša Krista prináša aj milosť (v. 2) Slová pokoj a milosť sa tu navzájom vykladajú. Predstavujú dar a stav ospravedlnenia, ktorým sa človeku napravuje pre hriech narušený vzťah k Bohu. Je tu ale problém. Realita. Tým, že človek uveril, sa ešte nezmenil jeho vonkajší stav. Ako napovedajú aj liturgiou vynechané verše („A nielen to: chválime sa aj súženiami, veď vieme, že súženie prináša trpezlivosť, trpezlivosť osvedčenú čnosť a osvedčená čnosť zasa nádej.“ Rim 5,3-4), stále naňho doliehajú negatívne a bolestivé vplyvy sveta. Ešte nie je po všetkom. Z veriaceho človeka sa tak stáva eschatologický čakateľ.

Tým, že človek uveril, sa ešte nezmenil jeho vonkajší stav. Zdieľať

Preto je potrebné dospieť k čnosti nádeje. Tá ma mať podľa Pavla takú intenzitu, že sa ňou môže kresťan dokonca chváliť (v. 2). Silné povzbudzujúce slová striedajú ešte silnejšie. Pochybnosť totiž môže našepkať: O čo možno takúto nádej oprieť? Odpovedá verš 5, ktorý je zároveň aj vrcholom state. Všetko vyplýva z lásky. Tu sa ale nemyslí na lásku človeka k blížnemu, ako napríklad v Prvom liste Korinťanom, ale o lásku, ktorou Boh miluje ľudí. Ide o takú silnú skutočnosť, že Pavol túto lásku priam zhmotňuje. Opisuje ju ako prúd tekutiny, ktorá sa pomocou Ducha Svätého vlieva do sŕdc veriacich. Poslucháč liturgických textov si to môže hneď prepojiť so symbolom smädu a vody z prvého čítania a z evanjelia.

Je potrebné dospieť k čnosti nádeje. Zdieľať

Smädné srdce veriaceho je tak napájané láskou. Odkiaľ vyviera? Boh ju dokázal v historickej udalosti, ktorú opisujú posledné verše nášho úryvku (v. 6-8). Nie je ňou nič iné ako Ježišova smrť za všetkých ľudí. Pavol ju tu predstavuje veľmi emotívne. Využíva pri tom rabínsku argumentačnú techniku kal wachomer (prenesenie príkladu z malej mierky na väčšiu) a ideály klasickej antiky. Aj vtedajšia pohanská spoločnosť totiž pracovala s obrazom hrdinu, ktorý položí život za národ, štát, ideály alebo priateľa. Či je reálny, o tom pochybuje aj Pavol (v. 7). No ak aj je, nie je to nič oproti príkladu Krista, ktorý obetoval život za tých, čo zhrešili a mali byť podľa spravodlivosti potrestaní. Jeho a Otcova láska je tak absolútne nezaslúžená. Je daná vopred.

Inzercia

Smädné srdce veriaceho je napájané láskou. Zdieľať

Ježiš nám nič nevracia. Ježiš sa nám úplne dáva. Aj s rizikom nášho odmietnutia. Veriaci čitateľ Písma, rozjímajúci v tomto období nad tajomstvom Kristovho utrpenia, si to môže uvedomiť ešte viac. V kríži má spoznať lásku. Lásku, ktorá utešuje, ktorá spôsobuje vnútornú radosť a kvôli ktorej kresťan dúfa a verí.

Lukáš Durkaj

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.

Foto: wikimedia

Centrum sa zameriava predovšetkým na výskum a vzdelávanie v oblasti biblických a blízkovýchodných vied s interdisciplinárnych presahom do iných oblastí, na popularizáciu vedeckého štúdia biblického a blízkovýchodného sveta, na biblický apoštolát a formáciu. Členmi Centra sú kňazi Košickej arcidiecézy zaoberajúci sa štúdiom biblického a blízkovýchodného sveta. Viac o Centre a jeho aktivitách na www.biblia.abuke.sk

Odporúčame

Blog
Je koronavírus „Božím trestom“ za hriechy ľudstva?

Je koronavírus „Božím trestom“ za hriechy ľudstva?

Niektorí vnímajú správy o nákaze spôsobenej kronavírusom predovšetkým ako prejav hystérie, o ktorú sa vo veľkej miere pričinili médiá. Iní v tom vidia ba priam prvé znamenia apokalyptických časov. Obrátili sme sa preto na doktora teológie, kňaza Andreja Mária Čaju, ktorý nám súčasnú situáciu priblížil z teologickej a duchovnej perspektívy.

Blog
V týchto dňoch ešte viac čerpajme z prameňa živej vody

V týchto dňoch ešte viac čerpajme z prameňa živej vody

Evanjeliový úryvok Tretej pôstnej nedele (Jn 4, 5 – 42) opisuje rozhovor Pána Ježiša so Samaritánkou pri Jakubovej studni. Všetci prežívame ťaživú situáciu v súvislosti so šírením sa vírusu. V našich kostoloch sa nekonajú verejné bohoslužby. Možno práve preto ešte viac siahnime po Svätom písme a čerpajme z neho posilu a útechu. Kristus a jeho slovo sa nám ponúka ako živá voda. 

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.