Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
12. 03. 2020, 14:30

Úvaha o migrácii, ktorá nekorešponduje s Vôľou Pána – doplnenie

Krátkodobé pobyty v zahraničí nie sú až takým problémom. Nech už ide o pobyt štúdijný, pracovný, alebo nejaký iný. Toto všetko môže totiž v mnohých veciach rozšíriť obzor človeka a obohatiť ho. Môže mu to priniesť značné životné skúsenosti, ktoré sa potom dajú úspešne zúžitkovať doma, a môžu v určitých veciach pozdvihnúť našu spoločnosť. Takéto dačo je v podstate v poriadku.
Úvaha o migrácii, ktorá nekorešponduje s Vôľou Pána – doplnenie

   Avšak nie je už v poriadku, ak sa človek rozhodne pre vyslovene dlhodobý pobyt, alebo trvalú a dlhodobú prácu v niekde v zahraničí. Pri tomto jeho rozhodovaní totiž narážame na starý známy problém väčšiny ľudí, ktorí sa pri vážnych životných rozhodnutiach riadia predovšetkým svojou vlastnou vôľou, svojim vlastným chcením a ani ich len nenapadne vnútorne si položiť otázku, aké má s nami plány Vôľa Vyššia, a či to, čo sa hodláme vykonať, je naozaj chcené.

   Ak by sme totiž takto uvažovali, museli by sme si okamžite uvedomiť, že vo všetkej prostote, prirodzenosti a jednoduchosti nám bolo práve miestom nášho zrodenia veľmi jasne ukázané Vyššou Vôľou presne to miesto, alebo oblasť,  v ktorej máme žiť.

   Týmto miestom sa samozrejme nemyslí to, že by sme mali vyslovene žiť iba tam, kde sme sa narodili, ale približne v tejto zemepisnej oblasti.

   Áno, je tiež správne aj tvrdenie, že každý človek má plné právo žiť v ľudsky dôstojných pomeroch, avšak má sa o to usilovať úplne iným spôsobom, ako sa to deje dnes. Nemáme totiž za týmto účelom utekať do zahraničia, ale máme sa naopak, zo všetkých síl vynasnažiť o to, aby sme zmenili k lepšiemu životné pomery vo svojej vlastnej, rodnej krajine.

   Ak teda zatiaľ u nás neboli vytvorené vyhovujúce podmienky, je práve našou povinnosťou, aby sme o ne bojovali, a nie iba čisto požívačne za nimi odchádzali do zahraničia. Lebo ak ich nevybojujeme my, ktože to urobí za nás?

   Keď sa totiž modlíme: „Príď kráľovstvo Tvoje“, vôbec to neznamená, že máme iba čakať a ono zasľúbenie k nám príde samo. Naopak! Samotné tieto slová sú sľubom a záväzkom! Sľubom, že my ľudia, vynaložíme také úsilie a vyvinieme takú snahu, aby sa raz zem naozaj mohla stať odleskom toho, čo možno nazvať „rajom“. My sami by sme sa teda vo výraznej miere mali zaslúžiť o to, aby sa tak stalo. A každý by tak mal učiniť práve na mieste, alebo v oblasti, kde sa narodil!

   Ak to teda máme zhrnúť, ľudsky dôstojné životné podmienky majú byť pre nás výzvou a cieľom, avšak k tomuto cieľu nesmieme kráčať cestou ľahšieho odporu, lebo inak možno hovoriť iba o požívačnosti a o ...zbabelosti!

   Predstavme si totiž rytiera, ktorý prichádza na bojisko a hoci vidí silu nepriateľa a snáď aj jeho prevahu, nepoddáva sa strachu. Je totiž odhodlaný zvíťaziť, pretože jasne cíti, že bojuje za správnu vec, a je teda rozhodnutý doviesť boj do víťazného konca.

   No a presne, ako tento rytier, je aj každý z ľudí postavený na bojisko, ktoré predstavujú životné podmienky na mieste jeho narodenia. Podmienky neraz tvrdé a ťažké, ale podmienky, ktorých sa nesmieme zľaknúť a zutekať pred nimi. Je totiž  našou najzákladnejšou povinnosťou pretvárať ich a meniť k lepšiemu. V tom spočíva náš „boj“ a naše životné poslanie! A v tomto boji za  dobro a za to, aby bolo lepšie na  kúsku zeme, kde sme sa narodili, práve v tomto boji dozrieva naša osobnosť a jedine prostredníctvom neho sa nakoniec bude môcť postupne zlepšovať aj život okolo nás.

   Takto je to chcené! Nemáme teda zbabelo utekať niekde do závetria a vyhýbať sa onomu boju, ale naopak, odhodlane sa popasovať s tým, čo nám život prináša. A to práve na mieste, na ktoré sme boli dosadení účinkami Vôle Najvyššieho. Máme byť teda odvážnymi bojovníkmi a nie zbabelcami, ktorí utekajú z boja, alebo hľadajú spôsob, ako sa mu vyhnúť.

  A ešte pár slov o hrdosti. Myslenie a jednanie ľudí je žiaľ, vo svojej podstate, úplne rovnaké už po tisícročia. Osobný egoizmus a túžba mať sa dobre, hoci aj na úkor iných, spôsobovali počas celej histórie, že národy neváhali zotročovať iné národy. V dávnej minulosti k tomu dochádzalo formou vojenských výbojov, ktorých účelom bolo drancovanie bohatstva iných národov a získavanie lacnej pracovnej sily: otrokov. Takto sa to praktizovalo v staroveku a takmer nič sa na tom nezmenilo ani v stredoveku. Dokonca ešte začiatkom dvadsiateho storočia drancovalo a ovládalo zopár koloniálnych veľmocí takmer celý svet. A vrcholom tohto všetkého boli dve svetové vojny, ktoré vznikli zo snahy o prerozdelene  takzvaných sfér vplyvu.

    No a nie inak je tomu aj dnes! Jediné, čo sa zmenilo je forma. Drsné, surové a otvorené profitovanie na obyvateľstve iných národov bolo nahradené skrytou, sofistikovanou formou parazitovania prostredníctvom sily peňazí a kapitálu. Predchádzajúci, štátno – vojensko –  politický kolonializmus, bol teda nahradený kolonializmom ekonomickým.

   A presne tak, ako kedysi pracovalo státisíce otrokov na hŕstku koloniálnych veľmocí, rovnako aj dnes pracuje tisíce otrokov z celého sveta na hŕstku takzvaných priemyselne najvyspelejších štátov, ktoré prostredníctvom sily svojho kapitálu zotročujú celý svet. No a kým v minulosti boli otroci privádzaní do centier otrokárskej a koloniálnej moci násilím, dnes tam cestujú oni sami dobrovoľne.

   Samozrejme, nikde sa o tom v tomto zmysle nehovorí. Dnes sa hovorí o voľnom pohybe na trhu práce, o pracovnej mobilite, o  zdokonaľovaní sa v reči, o využití nových a výnimočných príležitostí a podobne. Tieto názory sú tak silne preferované, že sa im vo všeobecnosti verí, a preto sa mnohí s nevôľou, či hnevom obracajú na všetkých, ktorí sa im snažia povedať pravdu a vysvetliť im podstatu ich lokajského pomeru.

   Lebo najzarážajúcejším faktom na celej veci je dobrovoľnosť a nedostatok najelementárnejšej sebaúcty, s ktorou sa súčasní „otroci“ stávajú ľuďmi druhej kategórie. Dá sa totiž povedať, že až dve tretiny z nich doma vôbec netrpia až takú núdzu, aby na to boli vyslovene odkázaní. Avšak i napriek tomu vymieňajú svoju hrdosť a ľudskú dôstojnosť za peniaze a túžbu po blahobyte. A preto často robia na západe práce, ktoré by doma nikdy v živote nerobili, a o ktoré domáce obyvateľstvo nejaví nijaký záujem.

   A keď sme už pri peniazoch a pri zdôvodňovaní, že prácou na Slovensku si nemožno zarobiť na slušný životný štandard, treba zvlášť podotknúť: všetko je iba otázkou priorít.

   V tejto súvislosti si opäť spomeňme na jedno múdre odporučenie: „Hľadajte kráľovstvo nebeské a jeho spravodlivosť a všetko ostatné vám bude pridané“.

   Vari by nám boli tieto slová povedané, ak by to nebola pravda? Určite nie! Tieto slová znamenajú, že ak svoje životné snaženie nezameriame nie iba na hmotný prospech, ale smerom k vyšším hodnotám, k Stvoriteľovi, k naplňovaniu skutočného zmyslu života, či k hľadaniu rôznych foriem pomoci pre našich spolu ľudí, ak za týmto cieľom napneme všetky svoje sily a nasadíme všetko svoje chcenie, potom sa zrazu, akoby samočinne, začnú zodpovedajúcim spôsobom upravovať aj naše hmotné pomery.

   Ak by sme to teda mali zhrnúť, ten, kto sa neustále sťažuje na nedostatok peňazí a na nepochopenie okolia, ten v podstate vydáva svedectvo o nedostatočnosti svojho ťahu smerom nahor. Avšak ten, kto zameria svoje snahy smerom k svetlým výšinám, tomu sa dostane aj na Slovensku toľko hmotných prostriedkov, aby mohol ľudsky dôstojne žiť.

Odporúčame

Blog
Úvaha o migrácii, ktorá nekorešponduje s Vôľou Najvyššieho

Úvaha o migrácii, ktorá nekorešponduje s Vôľou Najvyššieho

Svojim ateizmom a materialistickým konzumom, povýšeným za vrchol a jediný zmysel života, sa ľudstvo na míle vzdialilo tomu, kam by v skutočnosti malo smerovať podľa Vôle Najvyššieho. Tento jediný zásadný omyl sa premieta do tisícok jednotlivých negatívnych vecí a javov okolo nás. A jedným z nich je samozrejme aj migrácia.

Blog
COVID19 a zarosené reflektory

COVID19 a zarosené reflektory

Ešte pred týždňom som sa veľmi trápil, že sa mi na aute rosia predné reflektory. Zvyčajne zostanú zarosené počas cele zimy, zlepší sa to až na jar, keď sa oteplí. Minulý týždeň nášmu druhému synovi (máme štyri malé deti) vystúpila teplota. Práve sme mali návštevu, ktorá sa s našim synom pre istotu nestretla. Kávu sme ale ešte dopili pokojne a aj sme trošku posrandovali na tému koronavírus.

Blog
Čo odkrýva koronavírus

Čo odkrýva koronavírus

Sme pripravení na to, že bublina zdanlivého blahobytu praskne? Z minulej finančnej krízy a nelegálnej migrácie sme sa nepoučili. Čo sa stane ak to znovu začne aj v spojení s vírusovou epidémiou? Dokáže nová vláda adekvátne zareagovať na vývoj doma a vo svete a splniť volebné sľuby?