Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
10. marec 2020

Svätý Tomáš Akvinský, začiatok ľudského života a potraty

Tomáš Akvinský (1225 - 1274) je jeden z najvýznamnejších kresťanských filozofov a teológov. Bol nielen mužom výnimočného intelektu, ale aj svätého života. Jeho monumentálna tvorba ovplyvnila celé generácie mysliteľov a zanechala silnú pečať aj v samotnej náuke Katolíckej Cirkvi. Niektoré body Tomášovho učenia však môžu u moderného čitateľa vyvolávať otázky až pochybnosti. 
Svätý Tomáš Akvinský, začiatok ľudského života a potraty

Katolícka Cirkev už od začiatku svojej existencie odsudzovala potrat ako vážne previnenie proti Božiemu zákonu. Jeden z najstarších mimobiblických kresťanských dokumentov Didaché uvádza, že  „nezabiješ, nescudzoložíš, nebudeš kaziť mládež, nepokradneš, nebudeš čarovať, nepožiješ jed, nezabiješ nenarodené ani narodené dieťa, nebudeš túžiť po majetku blížneho. Cesta smrti je takáto: Kto sa nehlási ku svojmu tvorcovi, kto zabíja deti a ničí »Boží zárodok«, kto sa odvracia od núdzneho; kto utláča trpiaceho, kto obhajuje bohatých, kto nespravodlivo súdi chudobných; sú to hriešnici... Deti, varujte sa takýchto ľudí.“ A v Liste Pseudo-Barnabášovi sa môžeme dočítať: „Cesta svetla je takáto: Nespôsobíš smrť dieťaťa v lone matky a nezabiješ ho ani po jeho narodení.“

Katechizmus Katolíckej Cirkvi sa k otázke potratov vyjadruje v bodoch 2270 až 2275: 
2270 Ľudský život treba absolútne rešpektovať a chrániť už od chvíle počatia. Ľudskej bytosti už od prvej chvíle jej jestvovania treba priznať práva osoby, medzi ktorými je nedotknuteľné právo každej nevinnej bytosti na život. 

2271 Cirkev už od prvého storočia učila, že každý vyvolaný potrat je morálne zlo. Toto učenie sa nezmenilo. Ostáva nemenné. Priamy potrat, to znamená chcený ako cieľ alebo ako prostriedok, závažne protirečí morálnemu zákonu.

V roku 1266 začal svätý Tomáš Akvinský pracovať na svojej Summe teologickej, veľdiele katolíckej teológie. Táto Summa sa skladá z piatich častí a hoci zostalo nedokončené, predstavuje rozsiahly a hĺbkový súbor cirkevnej náuky. V tomto diele sa Tomáš zaoberá aj problematikou potratov. Podobne ako pri iných svojich tézach, aj tu sa inšpiruje gréckym, predkresťanským filozofom AristotelomAristoteles aj Tomáš zhodne učia, že nemateriálna duša človeka je oživujúcim princípom, formou tela. Inšpirovaný antickým učencom, Tomáš učí, že ľudská duša vchádza do zárodku až po niekoľkých týždňoch od počatia. Konkrétne, v prípade chlapcov je to 40 dní a v prípade dievčat 80 dní. Na základe vtedajších znalostí sa domnieval, že práve toto sú časové body, kedy sa zárodočný organizmus v maternici stáva človekom. 

Svätec vychádzal z učenia Aristotela aj čo sa týka teórie hylemorfizmu, ktorý sa zakladá na predstave, že duša sa do človeka vlieva  postupne cez rozličné štádia. Embryo má najprv jednoduchú, vegetatívnu dušu, ktorú neskôr nahradí senzitívna duša až napokon prichádza rozumová duša, bezprostredne stvorená Bohom. Avšak ani tento spôsob Tomášovho uvažovania nemožno chápať tak, že sa k potratom staval príliš zdržanlivo. Tomáš potraty odsudzoval a učil, že sú neprípustné bez ohľadu či nenarodený človek už má alebo ešte nemá dušu. 

Je zrejmé, že Tomáš sa držal obmedzených dobových poznatkov o prenatálnom vývoji človeka. Napríklad uvádza, že ľudský život vzniká z mužského semena a ženskej menštruačnej krvi. Nepoznal však mužské a ženské pohlavné bunky (spermie a vajíčka) Bolo to však dávno pred vynájdením mikroskopu a ešte dávnejšie pred nástupom modernej genetiky založenej augustiniánskym mníchom Gregorom Mendelom. Vďaka genetike vieme, že nenarodené deti majú od chvíle počatia ľudský genetický kód a práve od chvíle počatia sa začína ľudský život. 

Za zmienku a v kontexte s našou témou stoja slová pápeža Jána Pavla II. v encyklike Evangelium vitae:  „Niektorí sa pokúšajú ospravedlniť umelý potrat tým, že počatý plod nemožno pred uplynutím určitého počtu dní považovať za osobný ľudský život. V skutočnosti však "od okamihu oplodnenia vaječnej bunky začína sa život, ktorý nie je životom otca ani matky, ale novej ľudskej bytosti, ktorá sa samostatne rozvíja. Nikdy sa nestane človekom, ak ním nie je od tohto momentu. Túto evidentnú, vždy uznávanú pravdu (...) moderná genetika dokladá cennými dôkazmi. Napríklad tým, že od prvého okamihu je určený program toho, čím táto živá bytosť bude: osoba, táto individuálna osoba so svojimi presne určenými charakteristickými črtami. Oplodnením sa začína dobrodružstvo ľudského života, hoci treba čas na to, aby sa každá z veľkých potenciálnych schopností plne sformovala a mohla pôsobiť".Hoci prítomnosť rozumnej duše nemožno v žiadnom prípade dokázať empiricky, predsa samotné vedecké poznanie o ľudskom embryu "poskytuje cenné indikácie na racionálne zistenie osobnej prítomnosti od prvého okamihu objavenia sa ľudského života: ako by ľudský jednotlivec mohol nebyť ľudskou osobou?" 

 

Zdroje

Katechizmus Katolíckej Cirkvi. 2012

Inzercia

JÁN PAVOL II: Evangelium vitae. 1995

REPKOVÁ, E: Vývoj abortu v učení Katolíckej Cirkvi. 2014 (http://studiaaloisiana.tftu.sk/wp-content/uploads/2015/03/Repkov%C3%A1_1_2014.pdf)

VOLEK, P: Názory Tomáša Akvinského na vznik človeka a dnešná embryológia. 2007 (http://www.klemens.sav.sk/fiusav/doc/filozofia/2007/3/203-215.pdf)

https://www.catholic.com/magazine/print-edition/was-god-unfair-to-adam-and-eve 

https://www.catholic.com/qa/did-st-thomas-aquinas-believe-ensoulment-occurred-40-or-80-days-after-conception-making-abortion 

https://www.catholic.com/qa/was-st-thomas-aquinas-wrong-about-when-human-life-begins  

Titulný obrázok https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/0/05/Benozzo_Gozzoli_004a.jpg

Odporúčame

Blog
Tomuto hovorím pôst

Tomuto hovorím pôst

Dva týždne bez verejnej omše má niekoľko úskalí a fiškúsi sa nájdu. Myslím, že kto ešte nezistil, že máme pôstne obdobie, teraz zistí. Síce rešpektujem nariadenia, ale názor povedať zatiaľ môžem.

Denník Svet kresťanstva