Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
10. marec 2020

O základnom práve človeka na smrť a holdovaní násiliu na ženách

Milí slniečkári, progresívci, liberáli, ateisti, Kaviareň...
O základnom práve človeka na smrť a holdovaní násiliu na ženách

- týmito osloveniami som Vás nechcel dourážať v čo najväčšom počte ešte pred prvým odstavcom, jednoducho mi išlo o identifikáciu adresátov. Ak sa niekoho niektoré dotklo, nech sa s ním jednoducho nestotožňuje, a vyberie si oslovenie naľavo či napravo od neho.

Zároveň si však nemyslím, že by hociktoré z nich, dokonca ani to hrejivé „slniečkár“, bolo urážlivejšie ako katotalibanec, bigoťák, černokňažník, fundamentalista, klérofašista, konzerva, apod. Nielen z podobných nálepiek, ale aj z obsahov článkov, blogov a diskusií čnie pocit morálnej nadradenosti ako žirafa v záhone petržlenu - a vyčítate ho, paradoxne, iba konzervatívcom. To, že sa ozývajú so svojou predstavou istého štandardu dobra a správneho spôsobu života, môže vyvolávať dojem, že sa robia lepšími. Hoci ide práve o ten zlomok spoločnosti, ktorý priznáva, že je skazený a potrebuje sa zo svojich chýb očisťovať, pričom väčšina spoločnosti sa chytá za bruchá už pri zvuku slova „hriech“... Ale v poriadku, nejdem tento paradox vyvracať – viem, že niektorí „spravodliví“ si to naozaj užívajú. Mám iba prosbu, keďže poznám spomedzi Vás mnohých vysoko inteligentných, slušných ľudí: aby ste si skúsili položiť otázku, či ste protistranu naozaj pozorne vypočuli a prišli s dostatočne presvedčivými protiargumentmi. Viac kritického myslenia hádam nemôže uškodiť na žiadnej strane  kultúrno-hodnotovej barikády. Ak sa niekto považuje za pokrokového a racionálnejšieho, mal by na to mať v rukách aj silnejšie  tromfy. Nemá si ten, čo hovorí o „démonizovaní existujúcich ľudskoprávnych štandardov v spoločnosti“, vedieť ich správnosť aj filozoficky obhájiť? V spoločnosti sme už predsa mali rôzne existujúce ľudskoprávne štandardy, vrátane židovského kódexu.

Príklad 1: UMELÉ PRERUŠENIE TEHOTENSTVA (väčšinou na dobu neurčitú).

Zrejme máte silné dôvody nazývať agendu ochrany ľudského života aj pred narodením fundamentalizmom... len akosi neostáva priestoru na ich predloženie. Nemáme vraj pochopenie pre ťažké postavenie žien, ktoré si neplánovali materstvo – zrejme indoktrinovaní neženatými kňazmi, ktorí sa o svoje nemanželské deti starať nemusia. Bezohľadne uberáme ženám v druhom stave („požehnanom“?) právo voľby. Ale čo ak napriek tomu, že ich chápeme a uznávame potrebu viac im uľahčovať situáciu, má miesto aj opatrnosť, že so základným ľudským právom sa nehazarduje?

Nie je vari právo na život základným ľudským právom? Neodvodzujú sa všetky ďalšie ľudské a občianske práva práve od neho? Nenarodenej osobe budete totiž darmo garantovať slobodu zhromažďovania či tlače. Už je zhromaždená a natlačená v zdravotníckom odpade. Nenarodený neocení, že ste mu vydobyli právo na oficiálny homosexuálny zväzok. Má dosť problémov s uhýbaním pred hrotom kyrety, ako ukázali videá. Áno, môžete povedať, že to nie je uvedomelá vôľa žiť, iba inštinktívny pud sebazáchovy. Ale veď ani novorodenec, ktorý to dotiahol až na pôrodnícku váhu, sa predsa ešte neriadi uvedomelou vôľou. Áno, môžete povedať, že to ešte nie je „osoba“. Ale niet žiadnej vedeckej záruky, že sa tu iba kvôli nesprávnemu vyhodnoteniu slovíčkárenia nedeje niečo mimoriadne necivilizované. Veď nikto nepovie, že „čaká plod“. A ružové či belasé šatôčky kupujeme a mená vyberáme osobám, nie plodom. (I keď je pravda, že poznáme aj jablko Jonatán.) Považuje sa za nevkusné dávať mená zvieratám chovaným na zabitie - „ivančie jaternice“ by asi išli dolu krkom horšie. Ani v koncentračných táboroch mená veľmi nepestovali, nahradili ho viac-ciferné čísla, z ktorých sa nedajú tak ľahko robiť zdrobneniny. Ale aj keby vôľa „plodov“ žiť, ilustrovaná uhýbaním pred ihlou či kliešťami, s nami nepohla, pretože ide len o zvierací inštinkt, a aj keby sa „osobami“ stávali až presne v momente vyjdenia celej hlavičky, prečo sa ich netýka aspoň taký zákaz ubližovania, aký prináleží zvieratám? Podľa poslednej zmeny zákona už zviera nie je vecou... Ochraňujeme vari všetky možné cicavce viac než ten jeden špeciálny, s človekom zrejme vôbec nesúvisiaci živočíšny druh, „plod obecný“ (fetus vulgaris)?

Áno, môžeme určiť, že oficiálny začiatok existencie človeka bude jeho príchod na svet – nakoniec, medzi základné osobné údaje patrí dátum narodenia, nie dátum počatia. Ale aj keď je ten príchod očividnejším medzníkom a znamená úspešné ukončenie prvej fázy existencie, nikto nemôže poprieť, že vždy pred ním sa odohralo aj nejaké počatie, hoci nie také nápadné, a ak sa začatý PLYNULÝ vývoj nenaruší, kauzálnou nevyhnutnosťou dôjde aj k narodeniu, neskôr k sebauvedomeniu... a raz možno aj k autorstvu eseje „Právo silnejšieho“ o Nietzchem. A ak je ozaj tak podstatné rozdielne prostredie, kde vývoj prebieha, prečo nás nepokutujú iba za skolenie orla skalného, ale aj za vybratie jeho hniezda? Tým, ktorí sú ochotní zaplatiť desať tisíc eur za vajcia amazonských papagájov, by mal niekto z pro-choice naznačiť, ako trápne naleteli – mysleli, že si s vajíčkami kupujú papagáje, a vnútri je pritom iba „zhluk buniek“!

Racionálne argumenty sú jedna vec, ale silnejšia zvykne byť aj tak zmyslová skúsenosť. Preto sa konzervatívci pokúšajú poskytnúť ženám pred neľahkým rozhodnutím aj názornosť, ako je zvuk srdca či fotky potrateného dieťaťa, až príliš nápadne pripomínajúceho... dieťa. A väčšinou sa na nich znesie kritika z vnucovania názoru. No oni vnucujú len audio-vizuálne informácie, názor si musíte urobiť sami. Ak vám to nepripadá ako ľudská bytosť, fajn. Ak vám tlkot srdcia nepripomenie život jedného z nás, oukej. Ale čo máte proti informáciám, inokedy takí zanietení osvetári? Že ide o citový nátlak? Odkiaľ však viete, že z tohto rozhodovacieho procesu majú byť city vylúčené? Keď človek, ktorý náhodou zahliadol tvár lupiča, žobroní, aby ho ten ušetril, robí niečo nesprávne, ak apeluje na city? Bez citov nie sme ľuďmi. Bez citov sa nerozhodujete ani pri výbere farby tapety. Dokonca ani poslancov – žiaľ! (Dokonca aj moja ľútosť nad poslednou skutočnosťou je emócia.)

Vlastne moment - je tu aj estetická výhrada: tie krvavé, mäsiarske zábery sú nevkusné! Prečo však neprotestujeme proti malebným, farbami hýriacim fotkám patologických zmien organizmu na škatuľkách cigariet? Keď stojíte pri kase, máte pred očami hotové panoptikum odpudivého naturalizmu. Asi všetci chápeme, že v tom nie je žiadny zlomyseľnejší motív než v rámci vyváženosti informácií varovať fajčiara pred následkami jeho konania. A to pritom, na rozdiel od pro-life varovných záberov, ani nie je isté, že sa mu niečo z ponuky naozaj pritrafí... Uznávam, že tieto malé snímky priamo na obaloch cigariet sú cieľene určené klientom tabakového priemyslu, a súhlasím, že by bolo vhodnejšie, keby sme nevideli tie roztrhané telíčka na obrovských billboardoch. Pomôžte dosiahnuť, aby ich videli ženy v čakárňach potratových kliník, a rád sa pod to podpíšem.

Áno, môžete povedať, že žena má právo rozhodnúť o svojom tele. („Čo je vás do mojej maternice, pani Záborská?“) Ale vieme naisto, že je to iba jej telo, z ktorého sa prosto odreže prebytočný kúsok na druhom konci pupočnej šnúry, ako keď si vytrhne zub alebo ostrihá nechty? Ak je v hre iba jedno telo, ide asi o jediný prípad, keď vykazuje dve rôzne DNA.

Inzercia

Vraj: ona nechcela byť tehotná, prečo to má teda znášať? A čo ďalšie prirodzené biologické procesy ako byť starý, škaredý, či plešatý... – budú sa plešatí sťažovať na medzinárodnom súde, že boli porušené ich práva, pretože oni plešatenie nikdy nechceli? Ani nenarodený človek určite nechcel byť predčasne zabitý – no my privilegovaní, narodení, ako keby sme vyjadrovali postoj „Tak to mal včas povedať! Keď sa nevie k veci vyjadriť, má smolu – vyhráva ten, kto to vie, čiže žena“. Sémantický začiatočník by si pomyslel, že „reprodukčné práva“ znamenajú „právo na reprodukciu“. Teda, že majú toho malého nevinného brániť. Zjavne aj v jazyku nastáva progres.

Otázka, či „zákrok“ nemá náhodou nepríjemné spoločné črty s „vraždou“ je iste z tých závažných. Preto nepochybujem, že máte absolútne presvedčivo zdôvodnený opak všetkého toho vyššie uvedeného. Inak by ste si sotva s takou samozrejmosťou dovolili označovať postoj ľudí, ktorí berú filozofiu a ľudské práva trochu inak ako Vy, ale rozhodne so snahou o dôslednosť a konzistentnosť, za „extrémizmus“, „bigotnosť“, „tmárstvo“, „stredovek“ - pravda? Prezradím Vám tajomstvo, ktoré Vás možno prekvapí: aj pro-lifeisti si dokonale uvedomujú, že neželané dieťa radikálne skomplikuje život (nespravodlivo najmä žene) a vyhnúť sa problémom by bolo praktickejšie. Uvedomujú si tiež, že aj samotné neželané dieťa dostáva do ruky zlé karty, takže ušetriť ho trápenia by bolo tým najpraktickejším riešením. Jediný rozdiel oproti Vám je, že si nie sú takí istí praktickosťou ako najvyššou hodnotou...

Príklad 2: EUTANÁZIA ALEBO ASISTOVANÁ SAMOVRAŽDA („Poprosím potlesk pre moju šarmantnú asistentku Yvonne“).

Je mi jasné: žasnete nad našou obludnou neochotou vcítiť sa do utrpenia ťažko chorého, deprimovaného a možno bolestivo trpiaceho človeka, ktorého už v živote nič dobré nečaká. Ako to, že mu tak vehementne bránime odísť zo sveta podľa jeho vôle, kým to ešte bude s istou dôstojnosťou? Veď keď sú prognózy beznádejné a vek pokročilý... Čo sme to my za hrochy neschopné súcitu!? (Akurát pred chvíľou som na facebooku čítal „cynici a sadisti“.) Vraj teológia postavená na láske - a tu zrazu taká bezohľadnosť! Nuž, záhada... Teda, buď to, alebo by to mohlo byť aj v tom, že sa nám opäť zdá neopatrné hazardovať s právomocou „byť pánom nad životom a smrťou“, keď konkrétne nad životom sme suverénnymi pánmi nikdy neboli. Vziať ho – to nám ešte ide. No my ho nevieme sami generovať – dokonca nevieme ani len vysvetliť, ako vznikol! – vieme ho nanajvýš trochu predlžovať a zachraňovať alebo dať svoje služby do jeho úžasnej plodiacej kapacity. Iste by ste autorské práva k Mona Líze nepriznali aj aktivistke, ktorá ho doreže nožom, ale iba da Vincimu. (A kurátor má nanajvýš povinnosť sa o obraz čo najlepšie postarať.) Kým sme skôr súčasťou toho nerozlúšteného zázraku než jeho pôvodcom, možno sa nám zdá byť príliš vážnou vecou, než aby sme si v súvislosti s ním nárokovali kompetencie, na ktoré nemáme - túto možnosť nie ste vôbec ochotní pripustiť? Ak by za vznikom života bola, čisto teoreticky, naozaj nejaká Vyššia Energia (nechcem popudzovať slovom na B) – a pripomínam, že ste zatiaľ neobhájili žiadnu alternatívnu hypotézu – potom by nepochybne išlo o zásadné zasahovanie do Jej agendy.

Čo ak sme zvedaví: aký to prelom v ľudskom poznaní nastal, že samovraždu, ktorú právny systém doteraz považoval, tak ako vraždu, za „trestný čin“, zrazu prekvalifikovávame na „ľudské právo“? Opäť – nepochybujem, že to pri takej závažnej otázke (ak sa zhodneme, že civilizácia je postavená na hodnotách, ide o závažnú vec) máte veľmi dobre filozoficky vyargumentované... Pošepnite teda! Určite by ste sa do konzervatívcov tak nenavážali a nečastovali ich rozhorčenými prívlastkami, keby ste nemali nepriestreľne zdôvodnené, že človek už má dnes právo robiť všetko, čo je technicky možné – či už si tým uškodí alebo nie. Ale prečo ste potom najprv nelegalizovali osobnú spotrebu akýchkoľvek drog? Ahá, asi viem – nežiaduco by sa rozmohli, čo by neprospievalo fungovaniu celej spoločnosti. A ako si môžete byť istí, že sa nerozmôže aplikácia eutanázie? Prečo si môžu zvoliť iba niektorí – nie je to diskriminácia mladých a zdravých? Odtabuizujme konečne samovraždu ako takú! Veď ide o sebavedomý prejav slobodnej vôle – rovnako zdravý ako iné. Prečo by človek nemal unikať pred utrpením, keď sa dá, či už opiátom alebo žiletkou? Právo výlučne na slnečné dni a žiadne iné musí byť určite ďalším základným ľudským právom! Hádam to európski poslanci odhlasujú...

Nezdá sa vám ale ani trošilinku zaujímavé, že posvätná bázeň pred hodnotou života nie je výmyslom katolíckej filozofie? Hippokrates žil v 5. storočí pred Kristom, takže asi veľmi nestihol nasiaknuť judeo-kresťanským vymytím mozgu. Jeho prísahu skladajú slávnostne lekári aj dnes a po 2500 rokoch v nej sľubujú: „Ani prosbami sa nedám prinútiť na podanie smrtiaceho lieku, ani sám nikdy na to nedám podnet. Nijakej žene nepodám prostriedok na vyhnanie plodu.“ Škoda, že sa ľudstvo muselo zaobísť bez pravej múdrosti tak dlho!

Žiadna civilizácia za celú jeho existenciu nepovažovala takú svojvôľu za prirodzenú. Áno, Sokrates vypil bolehlav. Ale zvolil si ho namiesto úteku pred popravou iba preto, lebo útekom by zradil vlastnú filozofiu. (Presne tak, filozofiu! Tú vec, ktorú už nepokladáte za dosť dôležitú pre dnešný „pokrokový“ svet a pred ňou dávate prednosť praktickosti.) Áno, samuraji páchali rituálnu samovraždu seppuku – ale len preto, lebo ju považovali za jediný spôsob, ako odvrátiť potupu pre seba a celú rodinu. Podstupovali ju ako povinnosť, nie ako privilégium výberu. Áno, ísť dobrovoľne na smrť za vlasť alebo namiesto iných ľudí si všetky civilizácie cenili – ale iste cítite podstatný rozdiel oproti eutanázii (ak náhodou nie, je v slovách „namiesto iných ľudí“). A potom mi napadá už len jeden príklad myšlienkového rámca, ktorý kedy prikladal samovražde pozitívnu hodnotu. Blahoželám k zaradeniu sa k teroristom!

Je mi fakt ľúto, že aj keď som sa iba snažil klásť otázky podnecujúce aspoň minútku premýšľania navyše, môžu vyznievať pre niekoho znepokojujúco. Verte, napriek štipky irónie pre chuť, nemá to byť hejt! Ťažko však dosiahnuť naraz aj zmierlivosť aj obranu zásadných otázok, keď sa konfrontujú také rozdiely. Pokojne ma inšpirujte pokojom Vy a robme kultúrnu vojnu kultúrnejšou. Hádam sa zhodneme, že cieľom diskusie nemusí byť presvedčiť druhého (keď sa to však náhodou ojedinele podarí, prečo nie), a mojím cieľom v tomto aj nasledujúcom blogu o Istanbulskom dohovore (Príklad č. 3) je len dať vám príležitosť pripustiť, že ani opačný postoj nemusí byť o nič menej racionálny než Váš. Áno, toto mi bohato stačí! Možno by to bol číry zázrak, pretože ľudia spochybňovanie svojej pravdy cítia ako ohrozenie. Ale veď viete, že ja verím na zázraky :-)

Inzercia

Som zatiaľ stále len nedokonalou kópiou seba samého... ale ešte na sebe popracujem. Profesionálny sizyfos v oblasti pedagogiky, amatérsky otec a manžel. Príležitostne sa venujem hudbe, foteniu a písaniu, lebo príležitosť robí zlodeja. Som aj skalný fanúšik výskytu v prírode. Verím v nemodernú myšlienku, že pravda existuje.

Inzercia

Odporúčame