Dovidenia, 17-ročná Šarlota

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Dovidenia, 17-ročná Šarlota

„Tak ani váš Otec, ktorý je na nebesiach, nechce, aby zahynul, čo len jediný z týchto maličkých.“  (Mt, 18,14) Zahrmelo z  jasného neba, nastala tma, svetielko nádeje sa stratilo v mori smútku.

To milé dievča tu bolo, ale už nie je a nebude. Tam, kde bolo včera, je prázdno. Márne ho čakáte, nepríde, neusmeje sa, nezaplače.  Keby nebolo nádeje, že sa s ním raz stretneme, všetko by bolo nezmyselné a oprávnená by bola otázka: „Načo mať deti, keď priskoro umierajú, keď bývajú s nimi starosti, keď ani obetavá výchova neprináša vždy výsledky?“ 

„Kto príjme jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma“ (Mt, 18,5).

Ruský maliar 19. stor. namaľoval obraz, na ktorom  v chudobnej izbe leží žena, ktorá práve porodila. Ostatné deti pozerajú s láskou na niekoho, kto tu ešte pred chvíľou nebol. Grandióznosť okamihu!  Rodičia a súrodenci Šarloty boli v inej situácii - s bôľom pozerali na truhlu, na dcérenku, ktorá ešte nedávno bola plná života a úsmevu. To ťažko porodené, vychované  a milované dieťa tu už nie je a nebude. Pochopiť to možno iba modlitbou.

Čo by ju čakalo v živote? Mala úlohy napísané, život pred sebou – radosti, vzdelanie, láska,   rodina – už sa to nedozvieme. Jej odchod je stratou pre blízkych a okolie, ale aj pre Slovensko a svet. Bol by iný, keby tu bola.

Ak sa to stalo, bolo to v zhode s Božou vôľou? Nepoznáme ju, ale Boh vraj človeka zoberie späť vtedy, keď je to pre neho najlepšie, keď dohorí jeho svieca, ktorá môže byť aj malá.

V Mahlerovej piesni o mŕtvych deťoch sa dúfa: „Hádam si len vyšli von a vrátia sa čoskoro domov? Je krásny deň, isto sú len na ďalekej prechádzke k výšinám, z ktorej prídu späť...“

Neprídu, z výšin sa nevrátia. Spolužiaci naplnili otvorený hrob červenými a bielymi ružami. Ani Kristus sa nezdržal sĺz nad Lazarovým hrobom. Jeho matka Mária tiež precítila bolesť nad stratou jediného dieťaťa.

Matku Magdu dávno poznám. Dlho som ju nevidel, nedávno sme sa stretli na konferencii o deťoch a rodine, bola plná radosti a humoru. Jej usmiatu fotografiu som hneď uverejnil na facebooku. Zapamätal som si jej úsmev, gestá a výraz očí. Dojato konštatujem, že som si ich všimol aj po pohrebe milovanej dcéry. Takáto žena sa v živote nestratí, vďaka jej za svedectvo.

Všetci stojíme pred tajomstvom, ktoré nepochopíme, pred nevyspytateľnou Božou tvárou, ktorá nám chce len dobre... Získali sme v nebi novú orodovníčku...  

Život bude bežať ďalej – bez Šarloty.  Dátum jej náhlej smrti, 29. február, budeme môcť spomínať iba každé 4 roky, ale v srdci to bude často.

„Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení a ja vás posilním...“ (Mt, 11,28).

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo