Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
02. marec 2020

"Víťazný" február 2020

Krátky príbeh o tom, aký dopad mala vražda Jána a Martiny na parlamentné voľby 2020.
"Víťazný" február 2020

Napriek sugestívnemu nadpisu tohto článku by som chcel začať trochu skôr, a to trochu menej víťazným februárom 2018, keď som sa dozvedel, že v deň mojich 17-tich narodenín, 21. 2. 2018 vo Veľkej Mači zavraždili novinára. Informácie prichádzali postupne a zároveň s nimi aj zhrozenie. Veľmi jasne si pamätám tlačové vyhlásenia vtedajšieho premiéra s miliónom eur na stole a postupné vyostrovanie situácie. Dovtedy som politiku ako mladý človek vnímal predovšetkým okrajovo, cez satirické stránky ako ZOMRI a podobné médiá, nikdy jej nevenujúc príliš veľa pozornosti.

Toto však bolo osobné. Bytostne sa to týkalo mňa, môjho okolia, nás. Doteraz neviem ten pocit, ktorý slovenskou spoločnosťou v onen nešťastný február zatriasol, presne pomenovať. Všetci sme však pociťovali nutkanie zapojiť sa. Akokoľvek. Pamätám si zhromaždenie slovenských študentov na brnenskom námestí tesne po vražde a následný návrat do Levíc, môjho rodného mesta, kde už protesty prebiehali v plnom prúde. Pamätám si státie v daždi, pamätám si, ako som sa nesmelo prvýkrát odhodlal postaviť sa na tribúnu a v mene študentov môjho gymnázia povedať aspoň pár slov, končiac výzvou: „Buďme slušní; no buďme občiansky nespolušní!“

Potom to už išlo rýchlo. Prejav premiéra striedal prejav prezidenta a druhú vetu striedala tá povestná tretia. V Bratislave stálo na námestiach najviac ľudí od novembra ´89 a dopyt po zmene bol obrovský. Mnohými dnes zabudnutá iniciatíva #HnevámSa začala so zbieraním podpisov na predčasné voľby, ako s prirodzenou odpoveďou na spoločenské udalosti. Vrcholní predstavitelia štátu sa medzitým predbiehali v tom, kto v tejto kríze urobí to najväčšie divadlo, či kto z nej najviac vyťaží. My sme naopak vyrazili do ulíc. Zbierali sme podpisy za nové voľby, oslovovali ľudí a pozývali ich na najbližšie zhromaždenie Slušného Slovenska v našom meste. Nikto nás do toho nenútil, boli sme len hŕstka študentov, ktorej to nebolo jedno. Často sme sa stretávali s pochopením a dobrými rozhovormi, no nevyhli sme sa ani nenávisti, osočovaniu a obvinení z „tancovania na hrobe mladých ľudí“. Pri ľuďoch, ktorí nám aj boli viac-menej otvorení však prevládal napriek tragickým odhaleniam skepticizmus. „Ak by aj predsa len boli predčasné voľby, kto by to zložil? Kto by nám tu vládol? Sulík, ktorý už jednu vládu položil? Či Matovič? Veď on predsa vie na veci len nadávať...“

Tieto vlny skepticizmu, ktoré sú Slovákom historicky vlastné, sa nechávali počuť naprieč celou krajinou. Možno je aj to jeden z dôvodov, prečo napokon žiadne predčasné voľby neboli a dosiahli sme "iba" rekonštrukciu vlády. Prišiel útlm. S obavami, pozornosťou, no sčasti aj s nádejou sme pozorovali, čo sa bude diať. Politika už nebola vecou tých druhých, tých hore, týkala sa nás všetkých. Týkala sa nás kvôli Jánovi a Martine. Špina prúdila z kanálov mocenských hier neustále. Kuciakove články odhaľujúce nedotknuteľných podnikateľov Kočnerovho typu či organizovaný zločin na východe Slovenska a odhalenia, ktoré po vražde nasledovali pôsobili ako odporné vlny hnisu vytekajúce z čerstvo otvorenej rany. No napriek tomu sme začali vidieť prvé lastovičky zmeny, prvé ovocie spoločenskej snahy, počínajúc komunálnymi voľby v októbri 2018, po ktorých nasledovali tie prezidentské. Obe prišli aj s návalom nenávisti, no skončili viac-menej vidinou lepších zajtrajškov. A nádej sme mali aj my, občania, že tie veľké voľby vo februári 2020 dopadnú dobre.

Február však nemohol prísť rýchlejšie a odhliadnuc od (často veľmi špinavej) kampane, ktorá k nemu viedla a ktorej absolútne chýbala aj tá posledná štipka politickej kultúry, na ktorú sme si mysleli, že Slovensko malo, sme si volili nový parlament. Výsledky boli po mesiacoch kampane a prieskumov očakávateľné. 29. február bol nesmierne nádejným dňom. V niektorých okrskoch sa čakalo v radoch až na ulici. O jedenástej večer prišiel prvý exit-poll. Nadšenie. Hravo získaná ústavná väčšina. Nádej. Už len čakať.

Inzercia

Čakať na tie facky, ktoré na nás čakali počas volebnej noci.

Bolo by ich tu zbytočné analyzovať, či oplakávať. To urobili a ešte urobia mnohí kvalifikovanejší komentátori. Mám len jedinú otázku: Kam sa za tie dva roky podel všetok ten skepticizmus voči parlamentnej opozícii spred dvoch rokov? Tesne po vražde sme počúvali, akí diletanti by nám vládli, keby vládu majú skladať Matovič so Sulíkom. Odpoveďou mal byť vznik nových strán (PS/Spolu a Za Ľudí) a obnovenie či očista tých starých (KDH, MKS). Všetky tieto strany vo voľbách pohoreli a víťazmi sa stali (na malé výnimky) presne tí, kvôli ktorým Slováci pred dvoma odmietali predčasné voľby. Teraz nám budú vládnuť.

Kam sa za tie dva roky podel všetok ten skepticizmus voči parlamentnej opozícii spred dvoch rokov? Zdieľať

Možným vysvetlením je, že volanie po novej generácii politikov a novej politickej kultúre pred voľbami ustúpilo volaniu po očiste. Po očiste štátnych inštitúcií, všetkých jeho zložiek a krajiny ako takej. Na vyčistenie špiny, ktorá zo štátneho aparátu po vražde a najmä tesne pred voľbami vytiekla, to chcelo známu tvár, známu značku, ktorá sa už v boji proti korupcii osvedčila. Tá však teraz bude najsilnejšou vládnou stranou, ktorá bude niesť obrovskú zodpovednosť za spravovanie krajiny. Ak sa stovky tisíc občanov (vrátane mňa) majú vysporiadať s ich nezmyselne prepadnutými hlasmi, je to jedine tak, že nasledujúce roky sa pre nás všetkých budú niesť v znamení očisty. Bude to bolieť, bude to hnisať a bude to chvíľu trvať. No možno toto je práve ten proces, ktorým si ako národ musíme prejsť.

Nová politická kultúra bude musieť počkať.

Odporúčame

Blog
Poverený predseda  Pavol Zajac chce KDH zničiť

Poverený predseda Pavol Zajac chce KDH zničiť

Na 14. marca 2020 sa Pavol Zajac rozhodol zvolať mimoriadny snem na ktorom starí delegáti z predchádzajúceho snemu budú voliť nového predsedu a podpredsedov. Bez toho, aby bola vykonaná dôsledná analýza volebného neúspechu, bez toho aby zasadli kluby a okresné rady mali možnosť navrhnúť nových delegátov, bez toho aby členovia hnutia predstavili svoje návrhy na predsedu a podpredsedov a kandidáti by sa následne predstavili a diskutovali s členmi hnutia sa neúspešní členovia predseníctva, ktorí schválili dohodu o neútočení s PS/Spolu, každý z nich by mal vyvodiť osobnú zodpovednosť za volebný neúspech sa rozhodli s horúcou hlavou definitívne pochovať KDH. Bohužiaľ mlčali pri Hlinovych excesoch a oportunisticky čakali, že ich Hlina dovedie do parlamentu. Neviem či je to zámer alebo hlúposť, ale výsledok bude v oboch prípadoch rovnaký. Obchádzanie niekoľko tisícčlennej členskej základne rovnako ako za Hlinu pokračuje. Namiesto 7000 členov bude rozhodovať 350 tých, ktorí zvolili predchádzajúce vedenie a to následne priviedlo KDH na prah zániku. Dovoľujem si vysloviť obavu, že za predsedu hnutia bude opätovne navrhovaný človek, ktorý opäť nie je členom KDH alebo len veľmi krátko, KDH nepozná a nemá žiadne politické skúsenosti a bojí sa prípadného protikandidáta a nevylučujem, že to isté by mohlo platiť i o navrhovaných podpredsedoch. Bude nový predseda a podpredsedovia takí zbabelci, ktorí sa boja ísť do súťaže a nebudú sa naozaj hanbiť za takúto Zajacom a starým predsedníctvom zmanipulovanú voľbu? Cesta k obnove KDH by tak mohla skončiť skôr ako začala. Poverený predseda môže bez problémov riadiť tri, štyri mesiace KDH až do riadneho Snemu naozaj niet sa kam ponáhlať. Členovia KDH nedovoľte to. Argument, že mimoriadny snem musí byť pretože starému vedeniu končí 17ho marca mandát je falošný. To, že im končí mandát sa dozvedeli až teraz? Priehľadná lož. Prečo nebol teda zvolaný riadny snem v dostatočnom časovom predstihu, tak aby o predsednícke a podpredsednícke miesta prebehla riadna demokratická súťaž a mohli sa do nej zapojiť všetci členovia hnutia. Nie je to nič a nič iné ako nechutná intriga a manipulácia Pavla Zajaca a starého neúspešného predsedníctva. Naozaj stači len pripomenúť, že na vyjadrenie sa či KDH v prípade prijatia zákona o registrovaných partnerstvách zostane v koalícii potrebuje 30 dní na zvolanie a zasadnutie Rady, teraz stačia na zvolanie Snemu dva týždne. Keď už teda chcú byť dôslední v dodržiavaní Stanov nech zvolia len Zajaca ako predsedu (verím, že tuto službu pre KDH rád urobí, nie podpredsedov, bez nich KDH tri mesiace naozaj vydrží) a ten nech sa na riadnom Sneme vzdá funkcie a vykonajú sa nové a férové voľby vedenia hnutia. K vzniknutej situácii si dovolím pripojiť i facebookove vyjadrenie byvalého podpredsedu hnutia Pavla Abrhaha: “ Považujem to za nezodpovedne rozhodnutie k členom strany i k hnutiu! Ak je treba volit predsedu i podpredsedov, lebo im uplynul mandát, tak mandát uplynul i členom rady, kontrolnej komisii a rozhodcovskými súdu. To znamená, že podľa výkladu predsedníctva tieto orgány budú nefunkčné. V takom prípade došlo k porušeniu politickej disciplíny lebo podľa čl.9 ods. 1 písm. c/ stanov KDH politickú disciplínu porušuje ten, kto svojim konaním spôsobil rozvrat v hnutí na ktoromkolvek stupni, alebo znemožnil prácu organu hnutia.”

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.