Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
01. marec 2020

Môj odkaz nielen LGBT+ aktivistom

Odkaz inšpirovaný aj písomnou či osobnou komunikáciou s čitateľmi...
Môj odkaz nielen LGBT+ aktivistom

Prečo hovorím o homosexualite inak, ako je zvykom?

Nemyslím si, že hovorím niečo prevratné, šokujúce a už vôbec nie nepravdivé. Stojím si za tým, že za vývin ľudskej sexuality (psychickej zložky) zodpovedajú psychosociálne vplyvy. Odmietam tvrdenia, že tým povzbudzujem k snahám homosexualitu znovu liečiť. Z môjho pohľadu je ale hlboko neetické úmyselne zamlčiavať a dehonestovať psychosociálne vplyvy (anamnézy šiestich homosexuálnych mužov nájdete v knihe, zvyšok informácií je na weboch, ktoré sú uvedené v mojom profilovom popise) formovania ľudskej sexuality a odpájať ju od vývinu psyché. Takisto považujem za hlboko neetické hodnotiť výroky otvoreného a hľadajúceho človeka na základe jeho náboženského presvedčenia, bagatelizovať ich, zosmiešňovať, škatuľkovať danú osobu. Obe pochybenia nie je možné nijako ospravedlniť!

Aby sme vôbec mohli diskutovať o homosexualite, potrebujeme si položiť na stôl psychosociálne aj biologické teórie formovania ľudskej psychosexuality. Odmietam tvrdenia, že psychosociálne teórie už sú neaktuálne, ale je mi veľmi ľúto, že rôzne teórie formovania ľudskej psychosexuality sú zneužívané náboženskými (práve tie psychosociálne) alebo mainstreamovými (biologické) fanatikmi a nie sú nimi interpretované správne, pravdivo a nie sú ani vhodne odkomunikované. Je hlboko pomýlené myslieť si, že jedinými ideologickými prúdmi deformujúcimi obraz ľudskej sexuality a jej žitia, sú iba tie náboženské či konzervatívne. Ja vidím dva extrémy: fanaticko-konzervatívne a fanaticko-liberálne, pretože ich vidieť môžem, nakoľko mi to dovoľuje schopnosť objektivity.

Nechajme autentických kresťanov s vhľadom a zdravým prežívaním svojej viery, aby hľadali odpovede mimo propagandy. Neškatuľkujme ich, lebo tým ich raníme a diskriminujeme. Je smutné, ak ľudí namiesto povzbudenia do budovania lepšej cirkvi zmanipulujeme do stavu živenia nenávisti najprv proti cirkvi ako inštitúcii a postupne aj proti ľuďom.

Aktivistov z radov LGBT+ ateistov a kresťanov na voľnej nohe môžem len poprosiť, aby sa vždy riadili morálnymi princípmi, spoločným dobrom, dobrom dieťaťa, aby skúmali homosexualitu, zvažovali svoje požiadavky a ich negatívne dopady, vyhýbali sa skĺzavaniu do ultraliberalizmu, populizmu, egoizmu a arogancie, neuchyľovali sa k extrémizmu, nemanipulovali, emocionálne nevydierali svojským a od reality odtrhnutým pohľadom na právo, dôstojnosť, lásku, hrdosť a dobro dieťaťa (najbolestnejšie je, ak dnes už aj odborníci na dušu potrebujú hlasovať o tom, či sú pre dieťa vhodnejšie rozdielne pohlavia milujúcich sa biologických alebo náhradných rodičov alebo rovnaké). Nie je primitivizmom ospravedlňovať adopciu detí homosexuálnymi pármi neexistenciou výchovného ideálu? Slovensko nepotrebuje lacný populizmus bez konkrétnych návrhov riešení aplikovateľných do praxe bez poškodenia tretích strán, náhľadu na skutočné problémy a hrozby číhajúce najmä na mladú generáciu neheterosexuálnych osôb, ale potrebuje zrelých lídrov ochotných prijímať iný názor a zúčastňovať sa vecných diskusií (čo nemá vyzerať ako verbovanie regrútov sladkými rečami a zavádzaním). Čo ma mrzí asi najviac, mnoho odborníkov na dušu sa dnes zapredalo mainstreamu. Keď im predložíte detailnú anamnézu človeka s homosexuálnymi sklonmi, povedia, že tento človek by mal podstúpiť terapiu, jedným dychom dodávajúc, že väčšina homosexuálov je v pohode a nepotrebuje ju, absolútne nemajú záujem vzdelávať sa v problematike, ale inak sa hrajú na fundovaných bojovníkov proti šarlatánom a za práva LGBT+. Je tiež na zamyslenie, ak na Slovensku chceme finančne aj spoločensky oceňovať každého, kto naruší mantinely doterajšej morálky a mravných hodnôt.

Zo strany odborníkov na dušu je hlboko neetické, ak idú bojovať proti šarlatánskym náboženským či konzervatívnym prúdom a ich obmedzenosť ich paralyzuje pri možnosti odvážne sa vzoprieť účelovo zjednodušeným mainstreamovým tvrdeniam o citlivých témach zahalených aurou vedeckosti a pokrokovosti. Domnievam sa, že kvalitní a skúsení odborníci majú čo svetu povedať najmä z vlastnej praxe. Zdieľať

Som proti homosexuálnym partnerským vzťahom?

Hovorí sa, že veľa ľudí na Slovensku racionalizuje, asketizuje svoju sexualitu a obsesívne analyzuje vlastnú individualitu namiesto toho, aby si všetci jednoducho užívali. Údajne ide o obranné mechanizmy pred prijatím a žitím osobnej sexuality naplno. Sexualitu a sex treba integrovať do vzťahu, lebo ide o niečo prirodzené, pokiaľ je to vzájomné, symetrické a všetkým zúčastneným stranám vyhovujúce. Môžeme to pochopiť aj tak, že z pohľadu odborníkov – aktivistov každý s iným názorom potrebuje odbornú pomoc.

Pokúsim sa oponovať.

Nie som si istý tým, či dnešný mladý človek si vie užívať bez sexu zo zábavy a čohokoľvek nenávykového.

Skúmať seba a svoju sexualitu (nie donekonečna) pri inej osobe, ktorá dokáže v tomto bádaní vhodne smerovať, je oslobodzujúce. Erotické túžby sa pochopiť nedajú, ony jednoducho sú, ale sú a sú nepochopiteľné a relatívne nezmeniteľné aj pri iných sexuálnych odchýlkach, ktoré sme sa dohodli nazývať patologickými.

Inzercia

Integrovať sex do vzťahu troch alebo štyroch podľa priania a s kvantom lásky by takisto mohlo posilniť modernú rodinu, ktorá by okrem iných výhod mala tiež viac času na vlastné deti, prípadne aj na deti z detských domovov. Prečo sú v našej kultúre odjakživa partnerské vzťahy a manželstvá so sexom o dvoch ľuďoch, je pochopiteľné, ale dnes je možné napadnúť to kvalitnou až vedeckou argumentáciou. Na takúto prax ale ešte naša spoločnosť nie je pripravená. Možno o päťdesiat rokov bude. Je veľmi zaujímavé, že dnes sa v sexuálnej praxi začíname podobať cicavcom, ktoré sú schopné prežívať orgazmus. Tie nie sú zväzované spoločenskými konvenciami ani morálkou a podobne sme už minimálne „zväzovaní“ aj my. Nie je problém obohatiť každý kontakt o výstupy sexuálneho pudu (u zvierat dokonca aj s členmi rodiny). Zároveň som týmto poskytol odpoveď na údajnú homosexualitu zvierat.

Čo sa týka religiozity, pokiaľ osoba hľadá odpovede, zdroje ktorých sú mimo náboženstva aj vo vede, prírode a praktickom živote, nemôže to nikomu uškodiť. Hlavne je potrebné nebáť sa pustiť toho svojho a často iracionálneho, otvoriť sa svetu a objavovať. Mnohí ľudia sa boja poznania, pretože by ich mohlo vytrhnúť z nejakej utkvelej predstavy, fanatickej istoty, slepej dôvery, boja sa toho, že ak sa otvoria svetu, budú nútení prestať veriť v nadprirodzenú bytosť. Opak je ale pravdou.

Nespochybňujem benefity akéhokoľvek životného partnerstva, ktoré je o láske, podpore a napĺňaní si rôznych potrieb. Rovnako ani silu vášnivého objatia či erotického zážitku s milovanou osobou. Len nehovorme, že každý erotický vzťah spĺňajúci kritérium symetrickosti, vzájomného chcenia a neporušovania zákona je výsledkom prirodzenej sexuality. Lebo potom si spomeniem na partnerstvo tridsaťročnej ženy a sedemdesiatročného muža a neviem si pred tým zavrieť oči. Ak si odmyslím existenciu „zlatokopiek“ a uznám aj psychosociálne vplyvy formovania ľudskej sexuality, môžem uvažovať aj o tom, že dotyčná žena v danom mužovi skutočne hľadá otca (erotizácia mnohoročnej túžby po intímnom vzťahu s otcom). Dnes je to však prekonaný konzervatívny postoj. Po novom ide o prirodzený stret kompatibilných osôb – mladého kľúča a starého zámku, prirodzené sexuálne vzrušenie mladej ženy pri seniorovi, lebo sa to predurčilo v maternici jej matky. Pre mňa je to „fascinujúce“ poznanie, ale asi ako sedemdesiatročný muž by som neprotestoval proti tejto „prirodzenosti.“ A ešte keby som sa odvážil byť proti, bol by som diskriminujúci, upierajúci niekomu právo na lásku, šťastie a sexuálne uspokojenie, šliapajúci po slobode človeka, jeho hrdosti a identite. Na margo toho – Ako môžeme nazývať identitou človeka akúkoľvek sexuálnu túžbu? Muži a ženy s neheterosexuálnymi sklonmi sa majú umelo vyčleniť v spoločnosti, z mužského či ženského rodu a mať vlastnú kultúru, vlastný svet, vlastné pravidlá, atribúty mužskosti, ženskosti, prístupy, výsady, zásady, morálne princípy atď.? Čo chceme povedať pojmom sexuálna menšina?

Pokiaľ je sexualita biologicky predurčená a nemenná ani vplyvom prostredia v pre-erotickom období, ani vplyvom prostredia v erotickom období vývinu sexuality, neviem si vysvetliť to, prečo najviac členovia homosexuálnej komunity majú naštrbený rodový obraz a sebaobraz, neidentifikovali sa v detstve cez rovnaké pohlavie a splývali s pohlavím opačným s biologicky nevlastnou a psychicky neželanou feminínnou/maskulínnou stopou v dospelosti... a neviem si vysvetliť ani stúpajúci počet mladých ľudí, ktorým sa po určitom čase začne páčiť niečo, čo sa im chtiac-nechtiac dostalo do hláv vďaka pornu (voyerizmus, fetišizmus, skupinový sex, incest, sex so zvieraťom, znásilnenie a sex s nedospelou osobou, kybersex, rizikové masturbačné praktiky, ospravedlňovanie nevery).

Nie som proti homosexuálnym partnerským vzťahom v prípade, že dané páry manipulatívne, agresívne, egocentricky, s nebezpečnou istotou nepodsúvajú svoj pohľad na vec cirkvám, spoločnosti, právnemu systému, pretože každý človek má právo si svoj život kreovať podľa svojho presvedčenia a v medziach zákona. Nepodporujem ale právne ošetrenie takéhoto zväzku v širšej miere, ako je tomu dnes, pretože odmietam byť súčasťou kolosu, ktorý úmyselne zamlčiava nebiologické vplyvy formovania ľudskej psychosexuality. To, že mnohí homosexuáli si nespomínajú, takže „skutok sa nestal“ alebo čokoľvek zo zapamätaného nepovažujú za dôležité, alebo to podľa nich nemalo žiaden dopad na vývin ich psychosexuality, je argumentačne veľmi slabé. Podobne nesúhlasím s právnou podporou interrupcie a eutanázie. Môžem medicínsky a eticky argumentovať proti umelému ukončeniu tehotenstva, ale tým nevezmem právo žene, ktorá sa rozhodla inak.

Som za to, aby sa v rodinách homosexuálnych detí hovorilo o homosexualite, aby sa rozumelo týmto deťom aj homosexualite a som aj za to, aby blízki prijímali rozhodnutie milovanej osoby vstúpiť do homosexuálneho partnerského zväzku, ktorá tak učiní po detailnom poznaní seba, osobnej homosexuality, v čase vnútornej zrelosti a riešení prípadných tráum, vnútornej nepohody, konfliktov, osobných, vzťahových a emocionálnych problémov, kríz identity a integrity. Toto v súčasnosti nie je splnené pre ideologické prekážky. Pre tie isté prekážky dnes virtualita veľmi negatívne vplýva na psychiku nedospelých ľudí s homosexuálnymi sklonmi, činí z nich večných hľadačov, neskôr dlhodobo zaseknutých v adolescencii, zbierajúcich a pestujúcich si rôzne patológie.

Čo s čerstvo fyzicky dospelým dieťaťom, ktoré si chce zmeniť biologické pohlavie?

Biologické pohlavie si nikdy nezmení, „iba“ si ho nechá navonok upraviť. Niekedy za privysokú cenu - pri invazívnych zákrokoch hrozí smrť a ak osoba prežije, môže mať zdravotné komplikácie, nehovoriac o tom, že sa navždy pripraví o možnosť mať vlastné dieťa. Vnímam ako chybu v našom výchovno-vzdelávacom procese, že sa o rodovej identite s deťmi nehovorí, ak už sú schopné to aspoň v základoch pochopiť. Tabuizovanie tomu nepomáha. To, čo sa robí v ČR, že sa operatívnymi zákrokmi mení biologické pohlavie čerstvo dospelých osôb, považujem za veľmi nezodpovedné a nešťastné. Osobnosť takéhoto jedinca ešte nie je sformovaná, napriek rôznym prípravným testom je prežívanie zmeny v čase zrelosti osobnosti otázne a namiesto toho, aby sa riešila podstata problému, pristupuje sa k pacientovi ako ku klientovi, ktorý si niečo veľmi želá, vyhrážajúc sa samovraždou. Ochotne sa odporúčajú mimoriadne drastické, rizikové a ireverzibilné zásahy do tela človeka, lebo teraz to takto vidí, teraz to chce takto, teraz je to pre neho jediné riešenie. Nikoho už nezaujíma obdobie o dvadsať rokov neskôr, kvalita vzťahov, telesného zdravia pri hormonálnej terapii, ako aj duševného zdravia (spokojnosti so sebou pri starnutí, so zážitkami a skúsenosťami hodnotenými cez vnútornú zrelosť, ktorá pred tým mohla chýbať). Považujem to za krok ideologicky podmienený, ktorý sa len maskuje odborným odôvodnením. Či tam hrá úlohu strach alebo snaha odborníkov o výhodnejší sociálny status, už posúdiť neviem, ale je mimoriadne nebezpečné myslieť si, že po vnútornom dozretí, poznaní svojej duše a príčinných súvislostí (osoba o nich dokáže vážne uvažovať a prijímať ich často až po treťom decéniu) niekoho bude večne uspokojovať to, že v zrkadle síce vidí to, čo vidieť chcel, ale biologicky a ani stopercentne duševne nedosiahol a nikdy nedosiahne stav autentického muža či autentickej ženy. Ak si to neuvedomí sám, okolie mu to ochotne pripomenie a nastaví zrkadlo (neodhalenému transrodovému mužovi bude hovorené, že jeho reakcie ani myslenie nie sú mužské a naopak, hoci si o sebe celý život myslel/a, že vnútorne je čisté a jasné opačné pohlavie). Žiadna transrodová osoba nemôže vonkajšou úpravou a zapadnutím do kolektívu želaného pohlavia poprieť to, ako je vopred a nezmazateľne nastavená biologicky (vrátane mozgu aj neuropsychologicky), hoci si myslí opak.

Milí rodičia, prosím, venujte pred deťmi pozornosť rodovej identite a sexualite. Je stále množstvo nešťastných detí, ktoré sa o svoju rodinu oprieť nemôžu a nešťastných rodín, ktoré tieto problematiky nedokážu uchopiť a rania svojich mladších členov či iných mladých ľudí nevhodnými reakciami a žiadnou oporou (resp. oporou s ultimátami).

Inzercia

Zakladateľ webu citlivetemy.sk, tvorca projektu OrareM, spoluautor knihy Homosexualita bez farieb dúhy (2019), hosťujúci autor článkov na weboch chlapom.sk a zastolom.sk. Sociálno-výchovný pracovník, dobrovoľník, vyštudovaný biológ (vedecký smer)...

Inzercia

Odporúčame