Blog 01. marec 2020

Víťazné posolstvo februára 2020

Andy Škubla
Andy Škubla
Prečo 5% preferenčných narástlo na 25% reálnych – za štyri mesiace
Prečo 5% preferenčných narástlo na 25% reálnych – za štyri mesiace
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Andy Škubla

Existuje vyššia Spravodlivosť. Ona sa zrkadlí v ľudských dušiach. V niektorých viac, v iných menej a niekde iba drieme. Kresťania veríme, že my, ľudia sme stvorení na Boží obraz. V tom spočíva dôstojnosť ľudskej osoby. Hodnota ľudského života je nevyčísliteľná. Človek je schopný ako zrkadlo odrážať obraz Boha. Boh je milujúci Otec. A Boh je spravodlivý sudca.

Cit pre spravodlivosť patrí hlboko k podstate ľudskosti. Zmysel rozpoznať dobro a zlo, dobro odmeniť a zlo potrestať. Nedostatok tekutín u človeka vyvoláva smäd. Deficit spravodlivosti vyvoláva túžbu, ba až smäd po spravodlivosti.

Keď jeden z vládcov (lokálneho) biznis-sveta vyslovil pamätnú vetu „Volič je h.vno“, nebol to len akýsi náhodilý povzdych a prejav nízkosti ducha. Bolo to zhmotnenie spoločného povedomia autora a jeho okolia. Axióma ich myšlienkového sveta.

Hlboké opovrhovanie jednoduchým človekom, nie je len urážkou a ponížením človeka, ale tiež urážkou Boha, pretože Jeho obraz je aj v tom najjednoduchšom človeku.

Keď sa mafián s partnerom radili o „odj.baní čuráka“, ľudský život pre nich evidentne nemal žiadnu cenu. Bola to iba položka za smiešnych 50 tisíc. Pre nich to bolo nič, drobné centy.

Avšak ľudský život obrovskú hodnotu. Asi netušili, že aj na nich platí biblická múdrosť: „Kto kope jamu druhému, sám do nej padne, a kto gúľa kameň na iného, privalí jeho samého.“ (Kniha prísloví, kapitola 26, verš 27) Netušili, že slová „odj.bať čuráka“ hovoria vlastne sami o sebe...

Dobro si pýta odmenu a zlo si vyžaduje trest. To je spravodlivosť. Dať každému, čo mu patrí. Posledné roky vyplavili veľa zla. My ľudia túžime po spravodlivosti, niektorí viac, iní menej... Ale všetci máme v sebe tento základný kód, pretože (ako kresťania veríme) sme Božím obrazom a Boh je spravodlivý, chce spravodlivosť.

Obraz dvoch mladých ľudí v svadobných šatách otriasol Slovenskom. Nebol to obraz vysmiatych mladomanželov v ateliéri, či ako sa držia za ruky uprostred malebnej prírody. Ležali v rakvách. Nevestina znetvorená tvár... Obaja boli zabití pre spravodlivosť.

Ich smrť otriasla Slovenskom. Hlas ich krvi kričí do neba, volá o spravodlivosť.

Je tu však niekto vo verejnom priestore, v kom viditeľne rezonuje frekvencia tejto stránky ľudskosti? Podľa mňa áno a ľudia to svojím sensus iustitia vycítili a vyhodnotili tak, že práve Igor Matovič bol najbližšie k naplneniu tohto poslania. Zreteľne sa tak prezentoval nielen v predvolebnej kampani (asi ako jediný, čo bolo prekvapivé), ale aj celé roky predtým. Preto si ho ľudia zvolili.

Ľudia majú svoju dôstojnosť a hrdosť. A ak ju sami v sebe nedevalvujú hriechom (úmyselne konaným zlom), tak, ako veriaci veríme, Boh je stále na ich strane. Preto, ak sa im niekto vysmieva a pohŕda nimi „ako h.vnami“, uráža nielen ich, ale vysmieva sa samému Bohu, lebo sa vysmieva Jeho obrazu v nich.

Boh sa však vysmievať nenechá. A ani ľudia súc si vedomí svojej dôstojnosti sa nenechajú urážať. Vzpriamene, sebavedome hrdo a so vztýčenou hlavou v uplynulých hodinách zreteľne vypovedali: „Ha, ha, ha, čurák (slov. štiak, trnav. ščák) & Co. je v sr.čkách!“

Ergo vox populi – vox Dei.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0