Prečo neverím expertom na školstvo? (2)

3. mýtus: Treba ubrať z encyklopedických vedomostí. Deti veľa memorujú. Nekritické kritické myslenie.

Otázka zbytočnosti niektorých poznatkov a zmeny curricula, užšej profilácie, je namieste, myslím, že najmä na strednom stupni škôl. Tiež som presvedčený, že na SŠ sa treba zamerať viac na kvalitu ako na kvantitu.

Nie je však pravda, že žiaci sa v škole učia veľa (to sa učia Kórejci, Nemci), nie je pravda, že škola je založená na memorovaní, je však možné, že sa učia zlým spôsobom, bez pochopenia princípov, zmysluplnosti vedomosti a kontextu. Reči o memorovaní a verklíkovaní sú v dnešnej dobe trápne, autori zaspali dobu alebo nevedia, čo majú povedať, ako sa zapáčiť publiku. Netreba uberať z encyklopedických vedomostí (už sa ubralo dosť), treba ich učiť inak a spolu s nimi učiť kritickému mysleniu. Pochopené sa ľahšie a trvácnejšie zapamätá. Dve nepochopené, abstraktné, logicky, vizuálne alebo v kontexte neprepojené informácie sa zapamätajú ťažšie ako 5 informácií, ktoré sú zasadené do pochopiteľného celku. Niekedy je menej viac, inokedy môže byť menej na škodu: necitlivým zhutnením informácií sa roztrhá celistvosť obrazu, pochopenie celku a čiastkové informácie nemusia byť pochopené.

Určite podporujem kritické myslenie, ale aj jeho zaradenie do curricula musí prejsť kritickým procesom, nemožno postupovať naivne, zbytočným vyhranením sa voči poznatkom, pamäti a búraním všetkého doposiaľ vybudovaného, ak nemáme exaktne a odborne potvrdené, čo je rzumné búrať a čo nie.

Na čom možno budovať kritické myslenie, kreativitu, diskusiu, ak chýba matéria – vedomosti? Kritické myslenie musí predsa stavať na vedomostiach. A ak študent nenadobudne kognitívne zručnosti – schopnosť učiť sa jedoduché poznatky a vyvodiť jednoduché závery, ako možno od neho očakávať predpoklad k schopnosti kriticky myslieť? Akoby niektorým zástancom kritického myslenia chýbalo kritické myslenie. Podľa expertov netreba nič vedieť, stačí o tom kriticky diskutovať. Kreatívne a hlavne tímovo.

Ďalším častým argumentom je, že sme sa (napr. na matematike) učili veci, ktoré nevyužívame a zabudli sme ich. Každým študijným procesom však nadobúdame transférové zručnosti: naučili sme sa učiť, rozmýšľať, posunúť limity svojich schopností k vyššej úrovni abstraktného myslenia, riešiť problém práve vďaka konkrétnej látke a vďaka tomu, čo síce nevyužívame a zabudli sme.

Športovec podáva výkony vďaka tréningom, hoci konkrétny cvik nemusí využiť, bolesť vo svaloch už necíti, ale následky tréningov áno. Na zašitej rane už nemusia byť stehy, ale vďaka nim je rana scelená.

Nároky klesajú.

Zo skúseností učiteľov, rodičov i vlastnej viem, že v školách sa neučí veľa, nároky najmä vo vyšších ročníkoch dlhodobo klesajú. Deti v škole nie sú preťažované, snáď s výnimkou dvoch povinných cudzích jazykov na ZŠ, čo mohol zaviesť len diletant – je absolútne vylúčené, aby väčšinová populácia žiakov ZŠ, ak nežijú v prirodzenom bi-, tri-lingválnom prostredí alebo sa nešpecializujú na jazyky, zvládla dva cudzie jazyky. Ide o zvyšovanie stresu, mrhanie času a štátnych financií. Dva jazyky nezvláda ani väčšina študentov gymnázií. Druhý cudzí jazyk by mal byť študentom nárokovateľný, nie povinný.

Pocit preťaženosti môže súvisieť s troma faktormi:

a) študenti sa už nevedia učiť, chýbajú kognitívne schopnosti z nižších ročníkov, nie sú zvyknutí na záťaž, povinnosti, sebadisciplínu,

b) v dobe mobilov zakrnievajú a nemajú na nič čas,

c) deti sú preťažené krúžkami,

d) rodičia sa nedokážu zmierniť s faktom, že ich dieťa nie je študijný typ a nútia ho mať dobré známky. Pre takéto deti alebo skôr rodičov sa škola javí ako náročná a ak pridáme nezmyselnú, neefektívnu tvorbu projektov – domáce úlohy pre rodičov, rodičia musia vnímať školu ako skutočnú záťaž.

Podceňovaná pamäť.

Verím, že školstvo by malo byť viac produktívne ako reproduktívne, ale aj (resp. a aj preto) samotné trénovanie pamäte má význam (báseň, časť textu, cudzojazyčný text, reprodukcia vizuálneho vnemu...). Pamäť je všeobecne podceňovaná: človek si prizná, že má slabšiu pamäť, no nie, že má slabšiu logiku.

Cvičenie pamäte má však svoj význam:

a) Vzdelávací: opakovanie je matkou múdrosti – pri každom novom opakovaní istého úseku (či už v materinskom alebo cudzom jazyku) sa na vec pozrieme inak, objavíme dovtedy neuvedomený  poznatok, a tým sa na tej istej veci učíme nové javy, čo nás približuje k hlbšiemu pochopeniu.

b) Učíme sa učiť sa, trénujeme kognitívne – poznávacie funkcie. Nevyvinutosť kognitívneho myslenia je citeľná na stredných školách – mnohí študenti sa nevedia učiť (ale dokážu urobiť projekt opísaný z wikipédie). Učenie sa zároveň posilňuje vôľu, sebadisciplínu - učí koncentrácii, precíznosti, pozornosti. Cvičenie pamäte je predpokladom schopnosti učiť sa.

c) Pamäť priamo súvisí s predstavivosťou, fantáziou, kreativitou. Pamäťové cvičenie stimuluje retenčnú schopnosť udržať myšlienku, predstavu, situáciu, priestor, tvar, číslo, obraz, melódiu…pamäť obohacuje, sýti našu myseľ, vďaka nej vieme tvoriť.

d) Pamäť je predpokladom pre logické a kritické myslenie. Logika je proces. Čím viac a kvalitnejšej matérie v pamäti, tým sú kvalitnejšie výsledky procesu. Logika je práca, hra s pamäťou, existuje len v spojitosti s pamäťou, bez nej nemá čo riešiť.

e) Profesionálny – umelci, spev, rétorika, trénovanie prezentácie (pokiľa nemá byť len čítaním slidov a poznámok)

f) Zdravotný (pamäťové cvičenia sú odporúčaných pri prevencii Alzheimera – praktická životná situácia)

g) Kvôli pamäti samotnej. Extrémne vzaté, bez pamäte by sme nezrátali, koľko je 2+2, lebo by sme zabudli, čo máme zrátať, neprečítali by sme ani slovo

Týmto neospravedlňujem bifľovanie tam, kde nemá zmysel, len poukazujem na potrebu pamäťových cvičení a kognitívnych schopností. Možno by stálo za to zamyslieť sa nad významom pamäte pri učení a zmysluplne, účinne ju viac zaťažovať a cibriť.

Experti svojvoľne zveličujú, aby v očiach verejnosti vzbudili dojem, aké hrozné nezmysly musia študenti ovládať a memorovať.

Uvediem zopár tvrdení a konfrontujem ich so skutočnosťou:

1. Juraj Hipš, expert na školstvo za SPOLU: “Od žiakov vyžadujeme mnohé nezmyselnosti. Na konci šiesteho ročníka majú vedieť odrecitovať Jang-c’-Tiang, Chuang-che, Ob, Mekong, Jenisej, Ganga, Brahmaputra, Eufrat a Tigris. Takto to prepdisuje štát” (Nota bene sept. 2019).

“Sme posadnutí memorovaním encyklopedických vedomostí. Štát predpisuje, že 11-ročné deti musia vedieť vymenovať ázijské rieky Chang-Jiang, Huang He, Ob, Mekong, Jenisej, Ganga, Brahmaputra, Eufrat a Tigris. 

https://www.postoj.sk/46781/najvaecsi-pedagogicky-ulet-je-pocuvat-monologicky-vyklad-ucitela

Skutočnosť: “Žiak na konci 6. ročníka vie vymedziť podľa mapy povodia najväčších ázijských riek a zaradiť ich do úmorí a bezodtokových oblastí”. Štátny pedagogický ústav http://www.statpedu.sk/files/articles/dokumenty/inovovany-statny-vzdelavaci-program/geografia_nsv_2014.pdf

Takže štát žiadne memorovanie nepredpisuje. Ukázať na mape a memorovať je obrovský rozdiel!

Určiť na mape dominanty Zeme, na ktorej žijeme, nie je tak náročné ani nezmyselné.

V štátnom vzdelávacom programe sa uvádza: “... hľadanie, pátranie, skúmanie, objavovanie, lebo v nich spočíva základný predpoklad poznávania a porozumenia. V tomto zmysle nemajú byť žiaci len pasívnymi aktérmi výučby a konzumentmi hotových poznatkov, ktoré si majú len zapamätať a následne zreprodukovať.” Takže pán Hipš objavil Ameriku.

Perličky z geografie: maturantka nevedela hlavné mesto Španielska, študetka gymnázia netušila, že Albánci žijú v Európe, VŠ študent pokladal za súčasné hlavné mesto Poľska Krakow, istá Angličanka žila v domnení, že Nemecko sa nachádza južne od Francúzska. Dá sa prežiť aj tak, ak ide len o prežitie.

2. J. Hipš: “Študenti musia ovládať znelostnú asimiláciu.” (v maturitnej otázke bolo treba určiť, v ktorej vete dochádza k spodobovaniu predložky “s”).

A? To by mal maturant na základe poznatkov a dedukcie zvládnuť, aj keby nikdy nepočul výraz znelostná asimilácia. Nech použije kritické myslenie, aplikuje známe poznatky na novú, praktickú situáciu (ovládať výslovnosť materinskej reči je praktické): znelé a neznelé hlásky sú predmetom prvého stupňa ZŠ (napr. rozdielna výslovnosť “s” vo výrazoch “s košeľou, s motýlikom”). Význam slova asimilácia by maturant mal ovládať. Dekódovať odborný výraz “znelostná asimilácia” by maturantovi nemalo robiť problém. Na prácu s odborným textom musí byť pripravený, ak chce pokračovať v štúdiu na univerzite.

Ak je to pre niekoho neznesiteľne náročné a zbytočné, nemusí maturovať zo slovenského jazyka.

Učil som gymnazistu, ktorý nevedel v angličtine zoradiť osoby (I, you, he, she…), nedokázal určiť, či je slovenská veta v minulom alebo budúcom čase. Iný progresívny level! Iste, k šťastiu, zdraviu a bohatstvu to nepotrebujeme, ak chceme vzdelanie redukovať len na utilitaristický cieľ.

Tvorba maturitných otázok je, mimochodom, na samostatný blog.

3. J. Hipš: “V učebnici slovenského jazyka a literatúry pre piaty ročník je definícia piesne, ktorú deti recitujú.” Od slovenčinárov viem, že definíciu nerecitujú, len majú vedieť opísať (môžu vlastnými slovami) podstatu rôznych litarárnych druhov a žánrov.

Môžu sa nájsť učitelia, ktorí vyžadujú memorovanie poučiek odslova doslova, určite nejde o masový trend. Ja si takého učiteľa nepamätám a nemám o takých učiteľoch ani sprostredkované vedomosti. Pán Hipš sa potrebuje prezentovať ako inovatívny osvietenec, ktorý to tým zadubencom ukáže. 

Berme do úvahy dva prípady:

a) Niektoré deti sa nevedia učiť (áno, je úlohou učiteľa naučiť ich, ako sa učiť) a naučiť sa látku pre nich automaticky znamená naučiť sa odslova doslova (inak nevedia) bez toho, aby to žiadal učiteľ.

b) Subjektívne interpretácie študentov takmer nikdy neodrážajú komplexnú objektívnu realitu školy. Študent pri odpovedi napr. nepovie dôležitý prvok, charakteristiku učiva, definície, učiteľ ho opraví a študent má pocit, že učiteľ od neho žiada doslovnú definíciu.

4. Michal Kováč, expert na školstvo Za ľudí: “Najväčším problémom je, že deti často musia verklíkovať učivo, ktorému nerozumejú, a v mnohých prípadoch im je to v živote nanič. Prečo musí žiak ovládať tráviacu sústavu holuba, a pritom mu chýba základná čitateľská či finančná gramotnosť? V živote potom pri vybavovaní hypotéky ani nepochopí zmluvu, ktorú podpisuje. https://www.postoj.sk/51732/naucime-ich-traviacu-sustavu-holuba-no-oni-nepochopia-zmluvu-k-hypoteke

Autor spája dve nesúvisiace veci: mať základnú predstavu o tráviacej sústave stavovcov a učiť sa finančnú gramotnosť sa nevylučuje, sú látkou dvoch odlišných predmetov. 

Skutočnosť: Učiteľka biológie na ZŠ: ” Tráviaca sústava holuba sa špeciálne neučí, preberajú sa stavovce, v rámci tráviacej sústavy stavovcov sa poukazuje na vzájomné rozdiely medzi živočíchmi, napr. na rozdiely tráviacej sústavy vtákov a iných stavovcov. “

V učebnici sa vymenúva zobák, hrvoľ, dva žalúdky (žľaznatý a svalnatý), kloaka. https://www.e-ucebnice.sk/courses/biologia-pre-7-rocnik-zs/lessons/stavba-a-funkcie-tela-stavovcov/topic/traviaca-sustava-stavovcov-7-roc/

Štátny vzdelávací program Biológia 7. ročník: “ Určiť na ukážke základné orgány tráviacej sústavy a ich význam. Rozoznať podstatné odlišnosti tráviacej sústavy zástupcov stavovcov a ich význam.” http://www.statpedu.sk/files/articles/dokumenty/statny-vzdelavaci-program/biologia_isced2.pdf

Teda žiadne verklíkovanie, žiadna náročná tráviaca sústava holuba.

Neviem, možno zbytočné, ale ak sa majú žiaci na biológii učiť o okolitej prírode, zvieratách (alebo ani to nie?), čo by vlastne malo byť náplňou učiva? Nech sa vyjadria biológovia.

Útecha pre expertov: hoci sú vyššie uvedené poznatky v učebniciach a plánoch, pri dnešnej úrovni vymožiteľnosti nárokov sa ich väčšina študentov aj tak nenaučí (museli by byť o 5 min kratšie na mobile), takže vaše vízie sú de facto splnené.  

4. Médiami forsírované vzory učiteľov – mediálni lieblingovia, ktorí si vedia urobiť promo, ktorí to tým ostatným ukážu. Nuž, hrať sa, diskutovať, zábavne učiť bez vyhodnotenia efektivity a nárokov, učiť tých, ktorí sa chcú učiť, dokáže ktokoľvek. Takí múdri sme všetci. Najľahšie na učenie a najzaujímavešie predmety, ktoré som učil, boli náuka o spoločnosti (projekty, prezentácie, diskusie) a konverzácia z talianskeho jazyka (zvolili si len tí, ktorí mali záujem). Nulový stres, zaujímavá práca, záujem študentov, vysoká efektivita, na vysvedčení dobré známky. Pri učení jazyka štandardnej skupiny stres, nízka motivácia (experti a rodičia by, pochopiteľne, vinili učiteľa), nízka efektivita a, čo je najpodstatnejšie, o dva stupne horšie známky a s tým súvisiace tlaky rodičov, vedenia. Nie je problém zožať potlesk vo voľnej diskusii bez následných nárokov.

Expertom odporúčam učiť minimálne dva roky 13 -17 ročných z priemernej vzorky študentov matematiku, fyziku, cudzí jazyk, odborný predmet a známkovať podľa vedomostí bez znižovania nárokov a podliezania latky (ideálne porovnať test na vstupe a výstupe). Potom pochopia, o čom je školstvo, potom budú ich rady kompetentnejšie. Pre najlepších funguje každá metóda. Pri zníženej latke nik nie je nespokojný.

Nezastávam sa všetkých učiteľov. Za čo berie plat učiteľ, ktorý za päť rokov nenaučí študenta minulý čas v cudzom jazyku? Lenže toto experti ani raditelia neriešia. Sú skupiny učiteľov, ktorí nedávajú školstvu pridanú hodnotu:

1. Monológy pred tabuľou. Celé hodiny prerozprávajú - diktujú poznámky, zapíšu tabuľu bez stimulácie myslenia, dialógu, zapojenia študentov, poukázania na podstatu a kontext.

2. Populisti, pseudohumanisti a alibisti, skrátka Miss, Mr Sympatia. Učenie je príležitosťou ich vlastnej sebaprezentácie. Urobia všetko pre to, aby boli obľúbení: ochotne podliezajú latku, vylepšujú známky. Naučiť nie je podstatné, ráta sa dojem, dobrý pocit. Pred problémom radšej uhnú, pri konfrontácii cúvnu a strčia hlavu do piesku.

Populizmus a pseudohumanizmus (častokrát v spojený s narcizmom) sú najdeštrukčnejšou silou v novodobom vzdelávaní. Obe by mali byť vnímané ako profesionálne zlyhanie a osobná nezrelosť. Ak chceme zavádzať do škôl kritické myslenie, kriticky vyhodnocujme aj zdanlivé dobro a detegujme zlo, myslime rozumom, nie zmyslami a pocitovo. Rozlišujme, či ide o naplnenie významu pofesie, za ktorú je učiteľ platený, či posúva študentov vyššie, či ide o spoločenský prínos, efektívnu činnosť vzhľadom na predmet, ktorý učí, alebo o reality show, v ktorej študenti spokojne stagnujú a učiteľ si hladí svoje ego.

U mladšej generácie učiteľov, ktorá nepoznala nároky, možno predpokladať, že ich ani nebude vyžadovať. Zástupy druhej skupiny učiteľov sa budú rozširovať.

3. Flákači: pustia žiakom film, dovolia im hrať sa na počítači, rozprávať sa, dajú im robiť cvičenia, nechodia na hodiny.

 

V budúcich blogoch na príkladoch opíšem reálnu situáciu v školstve a dám konkrétne návrhy na reformu školstva.

 

 

  

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo