Šokujúce zážitky z imigrantskej štvrte v Británii!

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Šokujúce zážitky z imigrantskej štvrte v Británii!

Neuveríte, čím všetkým si tu prechádza naša slovenská rodina s malými deťmi! Toto vám v médiách neprezradia...

Koncom minulého roka europoslanec Milan Uhrík (Kotlebovci – ĽS NS) zverejnil propagačné video z Londýna. Dosiahlo mimoriadnu sledovanosť a zdieľanosť. Podľa jeho vlastných slov tam navštívil  „nebezpečné getá“, kde „znásilňovanie a vraždenie je už na dennom poriadku”. Iritovala ho vysoká koncentrácia černochov a moslimov.

Nebudem teraz rozoberať mieru pravdivosti všetkých výrokov pána Uhríka a jeho spoločníkov z tohto videa. To by vydalo na samostatný článok. Skôr by som rád opísal vlastné zážitky z mestského života v mnohonárodnostnom Anglicku.

Takmer trištvrte roka žijeme s rodinou v Hulle, meste o veľkosti Košíc. Čo do podielu imigrantov sa Hull na Londýn nechytá. Zato naša štvrť Newland je z celého Hullu tá najimigrantskejšia. Podľa posledného sčítania ľudu z roku 2011 vyše tretina obyvateľov Newlandu neboli bieli Briti. Dnes sa to odhadom šplhá k polovici. Pestrá zmeska prisťahovalcov sem prišla z postkomunistickej Európy, rôznych kútov Afriky aj Ázie. Napríklad na našom námestíčku v domoch radovej zástavby bývajú okrem nás, len čo viem: tri domácnosti poľské, dve maďarské, po jednej z Kene a Lýbie a viacero zmiešaných: Angličan s nejakou asi Indo-aziatkou, Poľsko plus Litva, Kurd plus Ruska (o nich viac tu). A sem-tam aj nejakí tí Angličania.

Náš Newland vykazoval za rok 2019 podobnú úroveň násilnej kriminality ako londýnsky Brixton, z ktorého sa tak dramaticky hlásil Uhrík. (Dôkaz tu: treba porovnať lokality SW2SW9 s HU5.) Logicky by teda malo platiť, že aj naše bydlisko je „nebezpečné geto“, kde je „znásilňovanie a vraždenie na dennom poriadku”. Ako to teda u nás reálne vyzerá?

Mnou videná delikventná činnosť od júna 2019

Za tých 257 dní, čo som tu strávil, som bol svedkom nasledujúceho delikventného správania. Politicky nekorektne uvádzam aj pravdepodobnú etnicitu či rasu páchateľov:

-Dve ulice od nás niekto niečo pálil v záhradke. Okolie zasmradené, volal som políciu, ale povedali mi, že ak je oheň kontrolovaný, je to povolené. (Tuším tam bývajú rumunskí Rómovia, no krk za to nedám.)

-Pripití študenti neďaleko krčmy na ulici zdvihli a nosili so sebou dopravný kužeľ. (Bieli Briti.)

-Často nebezpečné prechádzanie cez frekventovanú cestu mimo prechodu. (Všelikto, najviac asi vídavam rumunských Rómov.)

-Výrastkovia posedávali na múriku, jedli tekvicové jadierka a šupky hádzali na chodník. (Pôvod Pakistan alebo tam niekde.)

-Susedia a ich hostia zodvakrát pri grilovačke hlučne oslavovali. Ten druhý raz som ich prišiel napomenúť, lebo bolo po desiatej večer a u nás deti už v posteli. Zahanbene sa ospravedlnili a stíchli. (Poliaci.) Inak naďalej vychádzame dobre. Napriek udalosti (či kvôli nej?) nám párkrát sami pokosili trávnik, my sme im na oplátku priniesli vlastnoručne vyrobené guľky z čokoládového krému a tak.

-Opitý muž ohrozoval tackaním sa seba aj účastníkov cestnej premávky. (Podľa nadávania Poliak.)

-11- až 12-ročné deti v parku hádzali hore dole dopravný kužeľ. Keď sa pohli ďalej a kužel nechali pohodený na chodníku, posledného z nich som stihol upozorniť, aby ho vrátil na pôvodné miesto. Zafrflal, že on to nebol, ale poslúchol. (Černosi.)

-Jedna z ulíc, ktorej sa nevyhneme, je aj na slovenské pomery dosť silno znečistená odpadkami a starými haraburdami. (Plechovky od piva majú poľské nápisy, krabičky od cigariet zase v azbuke.)

-Jeden puberťák a potom jeden dospelý fajčili na detskom ihrisku, kde je to zakázané. (Tuším Poliaci.)

To je za tých osem a pol mesiaca všetko, na čo som bol schopný sa horko-ťažko rozpomenúť. Sami uznáte, hotové no-go-zone ghetto, kde sa človek deň čo deň musí triasť o holý život. Teraz vážne: doposiaľ som tu od ľudí nezažil a nevidel naozaj nič, z čoho by som musel mať pocit ohrozenia. Na rozdiel od zopár situácií v Bratislave a Košiciach, kde som žil predtým.

Deti v tom majú jasno

Newland je miesto, kde vyrastajú naše deti. Chodia do školy a škôlky, kde bieli Briti sú už v menšine. Ako rodičovi mi môžete veriť, že by som to riešil hoci aj sťahovaním sa, keby bol s ich bezpečnosťou a blahom v tomto nejaký problém. Vďaka Bohu, nie je.

Veľavravná bola jedna situácia v období, keď nám poštou dorazili volebné lístky. S mojim šesťročným synom prišla reč na politické strany. Keď sa dozvedel, že predstavitelia Kotlebovcov-ĽSNS tvrdia, že Slovensku hrozí príchod más černochov a Kotleba Slovákov pred nimi ochráni, syn zareagoval smiechom a pýtal sa, prečo. Má viacerých černošských spolužiakov v triede, mnohých ďalších inde v škole a jeho osobné skúsenosti takému naratívu nezodpovedajú. Prišlo mu to celé akési smiešne a divné. Ešte ťažsie by sa to vysvetľovalo mojej trojročnej dcére, ktorej tunajšia najlepšia kamarátka Ria je po oboch rodičoch z Kene.

Jeden by čakal, že sa tu budeme báť pouličných juvenilných gangov. V skutočnosti nám naopak robí starosti, že tunajšie deti a mládež chodievajú von zriedka. Tie naše sa sotva majú vonku s kým zahrať, kým ich rovesníci – či Brit či imigrant – doma čumia na mobily, tablety a videá. To však ani na Slovensku už dnes nie je neznámy problém.

Žiaden raj na zemi

Toľko moje osobné zážitky. Samozrejme, ani Newland nie je raj na zemi, kde o žiadnom zločine nechyrovať. Na tejto planéte takú štvrť asi ani nenájdete. Na omšiach v našej farnosti bol pár mesiacov dozadu párkrát po sebe čítaný oznam, aby si hlavne starší ľudia večer dávali pozor, lebo sa v okolí kostola vyskytlo  - či vyskytovávalo? - lúpežné prepadnutie. Chcel som sa pána farára spýtať na podrobnosti, aj na rasovú identitu podozrivého či podozrivých (úplne legitímna informácia), ale čoskoro mi to vyfučalo z hlavy. Už dlho ten oznam nečítali a nie je už ani vo farskom newslettri. Takže dlhodobý problém to zrejme nebude.

Horší príbeh: našim mestom – a osobitne Newlandom – vlani otriasla správa o tunajšom znásilnení a vražde študentky Libby Squire. Zo zločinu bol skutočne obvinený imigrant: biely Slovan Pawel Relowicz, manžel, otec dieťaťa a viacnásobný deviant. Miestne noviny Hull Daily Mail o vývine prípadu dlhodobo chrlili správy ako na bežiacom páse. Informovali o ňom priebežne aj celonárodné médiá, od bulváru po verejnoprávnu BBC. Súdiac podľa takého pokrytia a tiež podľa podporných a spomienkových akcií bolo zrejmé, že tu išlo o mimoriadne zriedkavú udalosť. O žiadnej ďalšej v Hulle som už nič nezachytil. Toľko k Uhríkovmu „znásilňovaniu a vraždeniu na dennom poriadku”.

Kolegovia imigranti

A čo sa mojej práce týka, rád by som pána Uhríka a jeho sympatizantov zoznámil s niekoľkými mojimi kolegyňami a kolegami. Po kliknutí na linky máte aj ich fotky:

-Dr. Olufikayo Bamidele (Nigéria): Vyštudovaná mikrobiologička, preorientovala sa na verejné zdravotníctvo. Jej výskum má za cieľ zlepšovať účasť na preventívnych prehliadkach a kvalitu starostlivosti o onkologických pacientov. Čo jej trocha zazlievam je, že svojej deväčročnej dcére sa stále zdráha kúpiť jej vytúžený bicykel. Ľudia sa dnes zbytočne príliš boja.

-Dr. Ireneous Soyiri (Ghana): špecialista na porovnávacie medzinárodné zdravotné štatistiky a štúdie o dopade životného prostredia na zdravie. Publikuje v najprestíznejších svetových lekárskych časopisoch vrátane Lancetu. Workoholik. Keď sa človek raz za čas v robote zdrží do večera, môže si byť istý, že aj u Ireneusa sa ešte svieti.

-Dr. Mabel Okoeki (Nigéria): v súčasnoti skúma, nakoľko účinné sú intervencie na zlepšenie kvality života fyzicky najslabších seniorov. Sympatické dievča, ale málo sa poznáme, pracuje v inom tíme.

-Dr. Julie Walabyeki (Uganda): má na starosti projekt na zvyšovanie informovanosti o pľúcnych chorobách u ľudí v jednej z najchudobnejších a najmenej vzdelaných lokalít Anglicka, aby vedeli efektívnejšie vyhľadať pomoc. Je tu už stará harcovníčka, dobre sa s ňou spolupracuje a som rád, že so mnou máva trpezlivosť. 

-Dr. Assem Khamis (Egypt): analyzuje dáta ohľadne starostlivosti o smrteľne chorých pacientov. Rád pomôže, keď treba. Taký zdvorilý, nenápadný chalan.

-Arwa Abdel Aal, MD, MSc. (Veľká Británia): moja suseda z kancelárie. Imigrantkou vlastne nie je, narodila sa tu a cíti sa byť Britkou. Nová doktorandka v našom projekte, zameranom na onkologických pacientov. Arwa nedávno dostala titul master, jej prácu ohodnotili ako najlepšiu zo všetkých absolventov.

Skúsme porovnať týchto šesť mojich kolegov napríklad s týmito členmi a ex-členmi strany Kotlebovci-ĽSNS. Mnohí z nich do týchto volieb kandidujú. Čo myslíte, kto z nich asi vykonal v živote viac dobra a užitočnej práce pre krajinu, v ktorej žijú? Odpoveď nechám na úsudok čitateľa.

Ani slniečko, ani mesiačik

Aby bolo jasné, netvrdím, že moji kolegovia sú typická vzorka miestnych imigrantov. Ani to, že problémovejšie štvrte v Británii neexistujú. A kto tu čaká nejaký srdcervúci slniečkarsky záver o tom, aký je ten multikulturalizmus úžasný a že treba viac pestrosti, bude sklamaný. Nie som stúpencom takého zmýšľania.

Nevidím zmysel v dogme mnohých ľavicovoliberálnych progresivistov, že národnostná a rasová rôznorodosť (v okruhu niekoho priateľov, v pracovnom tíme, v štáte) je niečo samo o sebe lepšie než jednotvárnosť. Prečo by mala byť? Podobne nezmyselný mi príde pohľad nacionalistov a xenofóbov, podľa ktorého je takáto rôznorodosť v štáte už z podstaty niečo zlé, proti čomu treba za každú cenu bojovať. Prečo ju nevnímať skôr neutrálne? Otázku optimálnej úrovne (ne)imigrácie do konkrétneho štátu asi lepšie vyrieši nezaujaté skúmanie jej rozličných sociálnych a ekonomických dopadov než hulákanie naivných sloganov, či už slniečkárskych, alebo xenofóbnych.

Titulok tohto článku je naschvál bulvárny, ale snáď pravdivý: toto svedectvo o našom skutočnom živote v Anglicku môže byť v porovnaní s Uhríkovym šokujúce (šokujúco nudné), z istých médií sa o ňom naozaj nedozviete  a nečakám, že mi každý uverí. No rád by som, aby ste pochopili, že človek, ktorý denne zažíva a vidí to čo ja, si o uhríkovinách už bude myslieť svoje.

Fotografie: autor.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo