Znásilnená a tehotná

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Znásilnená a tehotná

Aj to sa stáva. Aj týmto si niektoré ženy vo svete občas prejdú. Že sa stanú obeťou znásilnenia a následne zistia, že tento akt v nich zanechal dôsledky a že to ešte neskončilo...

...ale je tomu vážne tak? Neskončilo to? Veľakrát od zástancov potratov počujeme: A čo ak je žena tehotná po znásilnení? Čo potom? Je to relevantná otázka.

Znásilnenie je pošliapanie po dôstojnosti ženy. Zanecháva v nej bolesť. Pochybnosti . Rany. Je to zúfalstvo. O čo väčšie zúfalstvo však pocíti žena, keď nielenže musí čeliť nočným moram po znásilnení, ale ešte aj faktu, že tento čin má dohru a že je tehotná? Nielenže sa musí vyrovnať s týmto doslova odporným zážitkom, ale ešte si aj ponesie spomienku. Ale je to vážne tak?

Je lepšie takúto ženu, ktorá sa cíti špinavá, nehodná, ponížená, posielať na potrat a tvrdiť jej, že je to v poriadku? Nepríde to niekomu vôbec pokrytecké a bezcitné? Nevrhá to túto ženu na kolená? Kto jej odporúča potrat, neukazuje tým na ňu prstom a nehovorí o nej tým: Si špinavá? To dieťa v tebe je špinavé? Neutvrdzuje ju v tom, že je nehodná, že je nehodnotná? Vážne ju to posilní? Očistí? To je vážne tá spoločnosť taká slepá a nedokáže si uvedomiť, že posielať ženu po znásilnení na potrat je ešte väčšie pošliapanie po jej dôstojnosti a jej citoch? Zachráni ju od doživotnej traumy vražda? Môže za to ona, jej dieťa, že bola znásilnená? Ale prosím vás!

Skúsme sa vcítiť do kože ženy, ktorá si prešla týmto ponížením. Táto žena sa podľa mňa cíti absolútne zúfalo. Bolo zneužité jej telo. Bola zneužitá ona. A ešte sa teraz musí vyrovnať s tým, že čaká dieťa, ktoré vlastne ani sama nechcela. Určite nie s týmto násilnikom. A spoločnosť na ňu hľadí ako na chuderu. Podnecuje a podporuje v nej pocity menejcennosti.

To dieťa je v jej lone. Je súčasťou nej samej. Žije. Dýcha. Následne príde niekto a povie: Daj to dieťa preč. Potvrdzuje tým ešte viac jej zúfalstvo. Posilňuje ho. Nie je lepšie prísť za touto ženou a povedať jej: Nie, na svojej cene si nestratila. To dieťa nie je jeho, ale je tvoje. Nemusíš ho dávať preč, ako nejakú handru.

Je treba si uvedomiť, že zbaviť sa dieťaťa , to nie je to, čo vylieči jej dušu.

Živý príklad je v Jennifer Christie. Matka 3 detí, ktorá bola znásilnená na služobnej ceste. Po príchode domov k manželovi a deťom prišla na to, že je tehotná. S mužom, ktorý ju znásilnil. Jennifer nešla na potrat. Napriek úzkosti a bolesti, ktorou si prešla , rozhodla sa dieťa si ponechať. Pretože sama uznala a pochopila, že dieťa za to, ako vzniklo, nemôže. Že to, ako bolo splodené nemá vplyv na to, ako bude vychovávané. Že to dieťa jednoducho za to, že bolo splodené po znásilnení Nemôže! Že je to JEJ dieťa, nie toho násilníka. Dnes tento chlapček vyrastá v rodine, kde je milovaný. Nikto nehľadí na to, ako prišiel a za akých podmienok. 

Veľmi by som bola rada, keby sa viac do popredia dávali príbehy ako ten jej, pretože som tej viery, že presne toto zachráni mnohé ženy, ktoré stoja pred dilemou a ktoré si prešli týmto bolestným zážitkom od toho, aby museli doživotne niesť v srdci bolesť a traumu z toho, že nielen že im bola pošliapaná dôstojnosť, ale že ich v tom spoločnosť nechala utopiť sa.

Chcem vám povedať, že máte na to. Že to, čo sa vám stalo, je hrozné, ale že ste ľudské stvorenia, ktoré majú obrovskú hodnotu a tento zážitok vám ju nevezme. A že ak po tomto vo vás rastie bábätko, tak to môže byť to najlepšie, čo vás stretlo, nehľadiac na to, akým spôsobom prišlo.To bábätko z vás nerobí ničím menejhodnotným..Pretože to bábätko je v prvom rade VAŠE. Nie JEHO.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo