Bojíme sa vlastného tieňa?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Bojíme sa vlastného tieňa?

Mnohým sa to už určite stalo. Bola noc, tma, ulicu osvetľovalo menej lámp ako by bolo treba a zrazu ste uvideli, že za vami je nejaký tieň, otočíte sa a následne zistíte, že ten tieň je váš. Týmto som chcel poukázať na paralelu strachu zo samého seba. V nasledujúcich riadkoch sa budem venovať obavám z následkov, či nedostatku odvahy, ktoré sú nie málokrát typické pre nás kresťanov.

Sebapoznávanie je celoživotný proces. Mnohokrát neviem povedať, ako zareagujem v danej situácii, až kým nenastane. Následne príde buď opovrhnutie samým sebou z mojej reakcie, či v lepšom prípade hrdosť. Nemyslím si, že je správne ani možné prosiť Boha o radikálnu zmenu osobnosti. Cholerika nemožno zmeniť. Je možné prosiť o viac chladnú hlavu vo vypätých situáciách. Ale tá impulzívnosť a zápal bola danému človeku na niečo daná. Nie je správne ich potláčať. Každý má svoje tajomstvá, každý vykonal niečo, čo s odstupom času ľutuje. Už len z mojej skúsenosti si myslím, že je lepšie o nich hovoriť a nie ich ignorovať. Najprv pred samým sebou vysloviť svoje zlyhanie. Ako kresťan verím, že je potrebné taktiež vyznať svoje hriechy pred Bohom, ktorý ma  z nich uzdravuje.

Strach a obavy majú veľkú moc. V minulosti to bol politický režim, čo ľuďom zväzoval ruky a jazyky. Ale aj dnes majú niektorí ľudia problém s vyjadrením svojho názoru. Je to možno aj nastavením spoločnosti, kde sa k problémom vyjadrujú častokrát len tí „dôležití". Vidím to najmä na svojich rovesníkoch, či aj sebe. Utváranie názorov a hodnôt je podľa môjho názoru, jedným z hlavných bodov dospievania človeka. No veľakrát opýtaní tínedžeri odpovedia na morálnu, či politickú otázku :„Ja neviem.", či : „Mňa sa to netýka." Ako  „produkt" slovenského školstva musím konštatovať, že  sa problémy ako nedostatok záujmu o politiku, históriu a chyby ľudstva v nej, či skrytá nenávisť voči Rómom nerieši. Na jednej strane máme predmety ako Umenia a Kultúra, ktoré tu v minulosti neboli a určite sú osožné ale samoštúdium histórie môže viesť k veľmi skreslenému pohľadu, pričom pri kultúre by som sa toho až tak neobával.

Ďalšou skupinou ktorá mlčí, , respektíve nereaguje, keď s niečím nesúhlasí, sú nie zriedka kedy kresťania. Určite je ťažké ísť proti prúdu, ale nevyjadrením názoru dávame za pravdu. Preto považujem za povinnosť pre každého kresťana ísť voliť a svoju voľbu brať zodpovedne. Hovorí sa to veľmi ľahko ale skutočne by sme sa mali starostiť iba o tie veci, ktoré majú nejako vplyv na náš večný život, ale to vie iba ten kto je hlboko zakorenený v Bohu a má s ním reálnu skúsenosť a teda nie každý človek. Tým chcem však poukázať na toľké zbytočné strachovanie, ktoré nám upiera radosť.  „Na neho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará." (1. Petrov 5:7 SSV)

Ja, ako introvert, nemám rád zoznamovanie sa s novými neznámymi ľuďmi. Ale dôvera v Boha a modlitba mi pomáha sa prekonávať. V rámci Bratislavskej animátorskej školy, ktorá je pod správou Bratislavskej arcidiecézy, som mal možnosť ísť do mesta a pýtať sa ľudí na otázky ohľadom viery. Iste, môže to vyvolať negatívne emócie u opýtaných, ale chcem tým poukázať, že ako kresťania nemáme žiť v bubline, uzavretí pred spoločnosťou. Ježiš každého pozýva k evanjelizácii. Nehovorím že budem chodiť po meste ako príslušník nejakej sekty a lanáriť ľudí na vieru v Boha ale chcem svojím životom svedčiť o svojej viere.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo

Ďalšie články autora