Účastníci zasvätenia sa modlili Otče náš, Zdravas, Sláva, Krédo i k sv Michalovi a tiež modlitbu zasvätenia Slovenska zo Starých Hôr z roku 1946

Zasvätenie sa konalo nie náhodou pri kostole sv.Michala Archanjela, ku ktorému sa v slovenských kostoloch v tomto čase modlíme :

Sv. Michal archanjel, bráň nás v boji,
buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla.
Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc.
A ty, knieža nebeských zástupov,
Božou mocou zažeň do pekla satana
a iných zlých duchov,
ktorí sa na skazu duší potulujú po svete.

Amen.

Link na zasvätenie v Dražovciach :  https://www.youtube.com/watch?v=22ys8S5ffQI

Príhovor Vdp. Jána Košiara v plnom znení :

Milí priatelia, dámy páni, bratia a sestry, kandidáti do Národnej rady Slovenskej republiky!

Som poctený, že vás tu môžem pozdraviť a spolu s vami vzývať Božiu pomoc a ochranu Panny Márie i svätého Michala v týchto rozhodujúcich dňoch, ktoré vyvrcholia o dva týždne, 29. februára

Hlásime sa k cyrilometodskej tradícii, včera sa slávili sviatok našich patrónov sv. Cyrila a Metoda, ktorí tu svojho času prišli do Nitry, možno boli aj tu na tom posvätnom mieste.

Prežíva v nás žiaľ aj dedičstvo Svätoplukových prútov, ale to nás nesmie znechutiť. Treba nám vedieť, čo to je vlastne to cyrilometodské dedičstvo, spomínané v preambule Ústavy Slovenskej republiky: Je to viera v Boha Otca, Božieho Syna Ježiša Krista a v silu Ducha Svätého, ktorá zmenila svet. Dávno, už v apoštolských časoch. Nie akákoľvek viera, ako sa zvykne hovoriť, že je to jedno, v čo človek verí. Nie, nie je to jedno! Aj antickí pohania v starom Grécku boli veriaci ľudia! Aj moslimovia i amzónski indiáni boli a sú veriaci ľudia.

Dnešné novopohanstvo sa dnes šíri oveľa záludnejšie a predstavuje vážne nebezpečenstvo, myslieť si, že hriech a zlo vlastne neexistuje. Koľko úsilia sa dnes vynakladá v masmédiách, aby človeka presvedčilo, že staré dobré zásady vyjadrené v Desatore sú smiešne a nemoderné! Desatoro, dámy a páni, je zapísané v každom ľudskom srdci. To nevymysleli vo Vatikáne. Skutky, ktorých sa v minulosti, milí priatelia, ľudia báli, alebo ich aspoň pokladali za nesprávne a hriešne, sa dnes definujú ako prejav slobody človeka. Tento morálny relativizmus, bezbrehá tolerancia i extrémna politická korektnosť, ktorá povyšuje zlo na roveň zákona a zakazuje zlo označiť ako zlo, toto je pohanstvo našich čias.

Kresťan bez akéhokoľvek adjektíva musí byť predsa svedkom živého Ježiša Krista a ten nesmie byť na okraji spoločnosti, ale musí ju robiť lepšou a spravodlivejšou. A preto sa kresťania musia angažovať v politických stranách.

Svätý pápež Ján Pavol II. napísal: „Cirkev si veľmi váži demokraciu ako systém, ktorý zabezpečuje občanom účasť na politických rozhodnutiach a podriadeným zaručuje možnosť svoje vlády voliť a kontrolovať a tam, kde je to potrebné, pokojnou cestou ich aj odvolávať. Nemôže preto schvaľovať utváranie úzkych vládnucich skupín, ktoré pre vlastné stranícke záujmy alebo ideologické ciele strhávajú na seba štátnu moc. Skutočná demokracia je možná len v právnom štáte... Dnes je sklon tvrdiť, že agnosticizmus (po slovensky neverectvo) a skeptický relativizmus predsta­vujú filozofiu a postoj, ktorý zodpovedá demokratickým formám politiky, že pravdu určuje väčšina, prípadne, že sa mení podľa politickej situácie. V tejto súvislosti musíme povedať, že v prípade, ak nejestvuje žiadna posledná Pravda, ktorá riadi a usmerňuje politické konanie, potom idey a presvedčenia sa dajú ľahko zneužiť na mocenské ciele. Demokracia bez zásad, ako dokazujú dejiny, ľahko sa premení na otvorenú, alebo skrytú totalitu.“ (Encyklika Centesimus Annus – Stý rok, 1991, č. 46.)

Sv. Pavol v Liste Rimanom napísal: „Niet moci, ktorá by nebola od Boha...“[1]

Po skúsenostiach celého sveta i v Slovenskej republike môžeme dodať, že niekedy je to od Pána Boha požehnanie, a niekedy dopustenie...  Dnes žijeme v demokracii, kde základom systému bol a je človek, ktorý deleguje svoje právomoci na druhého svojim slobodným rozhodnutím. Má to len jednu chybu, že veľa ľudí to nezaujíma a je im to jedno a k voľbám nechodia. Takí nemajú potom právo sa sťažovať. Samotné slovo demokracia sa skladá z dvoch slov demos – ľud a kratos – vláda, teda vláda ľudu. Len niekedy nevieme, či je to genitív, alebo datív, či je to ľud, ktorý vládne, alebo sú tu ľuďmi volené elity, ktoré potom vládnu ľudu aj tak, že sa nám to vôbec nepáči.

Svätý pápež Ján Pavol II. nám odkázal, že „Slovensko má veľkú úlohu pre budovaní Európy tretieho tisícročia. Dobre si to uvedomte: Je povolané ponúknuť svoj veľmi významný príspevok k pravému pokoju európskeho kontinentu svojim tradíciami, kultúrou, svojimi mučeníkmi a vyzná­vačmi, ako aj živými svedkami svojich nových generácií.“[2]

Pamätáme si ešte tieto slová? Vzali sme si ich k srdcu? Alebo tento veľký pápež vkladal do nás svoju nádej zbytočne? Ako dnes čelíme hrozbám, ktoré k nám prichádzajú z najmä z Bruselu a žiadajú od nás, aby sme si nechali postupne, krok za krokom odkrajovať z našej kultúrnej, duchovnej, a napokon príde, že aj z politickej  samostatnosti?

Čo nám priniesla Európska únia bo­hatých kra­jín, z ktorej sme si koncom 20. storo­čia robili idol blahobytu? Čo nám priniesla bohatá Európa, ktorá sa dnes bezmocne prizerá na (či dokonca ju víta) prisťahovaleckú vlnu moslimského a afrického sveta? Čo je to za Európa, ktorej par­lamenty uzákonili manželstvá homosexuálov a legalizovali eutanáziu?

Naša slovenská tradičná kresťanská rodina mala vždy ľudský život v úcte, a preto sme prežili až do dnešných čias. Nedopusťme, aby sa Slovensko, podobne ako skoro už celý západný svet, stalo Sodomou a Gomorou. Prečítajte si v Biblii[3], za aký hriech zahynuli ich obyvatelia. A prečo sa more, kde tie mestá boli, volá Mŕtve? Lebo nie je v ňom život. Ani jedna ryba ani jedna rastlina.

Dnes, v roku 2020, toto naozaj už nie je Euró­pa, ktorej tvár zmenilo kresťanstvo. Tvár Európy sa mení pred našimi očami. Blahobyt, ľudské práva a náboženská sloboda, to, čo tu dnes ešte máme, ak sa nespamätáme a nezvolíme si do parlamentu ľudí, ktorí sú odhodlaní postaviť sa za Boha a národ, budú len spomienkou, ako dobre nám bolo...

Ak sa občan Európy i Slovenskej republiky nevráti k Bohu, tak bude musieť rešpektovať Alaha. Matematika nepustí. Jeho stúpencov, ktorí iným berú nielen práva ale aj životy, bude viac a budeme radi, ak nám umožnia žiť v rezerváciách. Zatiaľ ešte je v našich silách, niečo s tým robiť. Tak konajme! Pošlime do parlamentu, na ministerstvá a na iné orgány štátnej verejnej demokratickej moci takých ľudí, ktorí to nebudú robiť len pre peniaze. Minister – to je po latinsky služobník. Ak sa práca v politike nestane službou občanom, ale bude iba cestou k veľkým peniazom a majetkom, nepohneme sa vpred, naopak, v našej spoločnosti to bude vyzerať čoraz horšie.

Poslanci ako zástupcovia ľudí, občanov, nesmú prijímať zákony, ktoré sú proti zdravému rozumu a teda protiľudské. Ukážme, že chceme byť zvrchovaní a nezávislí na novej bruselskej diktatúre! Aj keď je ďalej ako tá pražská do roku 1992, je rovnako, ba možno viac, silná. A má svojich beráterov aj v Bratislave. Nedávno nám dali Námestie T. G. Masaryka. Slovenský človek aby s obavami očakával, čo príde zajtra.

Naša vlasť očakáva a má oprávnenú nádej, že koalícia národnej záchrany zastrešená Ľudovou stranou Naše Slovensko dokáže spojiť tých najlepších ľudí, ktorých prvým záujmom je blaho národa. a ktorí dokážu spoločne presadiť myšlienku dobra, pravdy, vlastenectva a právneho štátu. V histórii máme príklady, že našim predkom sa to podarilo.

Nuž zvolávam Božie požehnanie na vás kandidátov do parlamentu, na všetkých vašich členov, súčasných i budúcich, na všetkých vašich voličov a priaznivcov, vďaka ktorým, ak dobrotivý Pán Boh dá, zachránime našu milovanú vlasť Slovenskú republiku.

Nech nám Boh Otec, ktorý je verný svojim sľubom a spoľahlivý vo svojej pomoci, pomáha konať vždy v úsilí o spravodlivosť, právny štát a občianske porozumenie.

Nech nám Boží Syn Ježiš Kristus, ktorý posvätil našu zem svojím narodením, verejným účinkovaním, svojou smrťou a svojím zmŕtvychvstaním, zachová slobodu a prinesie zmierenie.

Nech nás Duch Svätý, ktorý zjednotil prvých kresťanov v Jeruzaleme, zjednotí v oddanosti Bohu a slovenskému národu v duchu odkazu Andreja Hlinku, aby sme sa nikdy nebáli hlásiť sa k viere našich otcov.

Nech vás žehná, sprevádza a ochraňuje všemohúci Boh: Otec, Syn i Duch Svätý.

Amen.

Každý si môže urobiť vlastný záver. Ja na rozdiel od Vdp.Jozefa Jančoviča diskusiu neobmedzím.

Viliam Oberhauser