Keď sexuálna orientácia JE verejným záujmom

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Keď sexuálna orientácia JE verejným záujmom

Pred niekoľkými dňami Slovenskom prebehla informácia o škandále, spôsobenom redaktormi týždenníka Plus 7 dní a ich otázke o sexuálnej orientácii predsedu vlády. Reakcie boli rýchle: Úrad vlády okamžite protestoval, relevantná pasáž nebola publikovaná a šéf vydavateľstva týždenníka vyhlásil, že premiérova sexuálna orientácia "nijak nesúvisí s jeho schopnosťou vykonávať profesiu, nesúvisí ani s verejným záujmom". Nie je to úplne pravda a je poľutovaniahodné, že sa s jeho argumentáciou stotožnil prakticky celý mediálny priestor.

Provokatívne načasovanie otázky na obdobie bezprostredne pred voľbami či plytký zámer bulvárnej bomby a primitívneho zosmiešňovania v podaní portálu Zomri.sk totiž nijako neznižuje význam otázky ako takej. Je zarážajúce, že sa dôvodom križiackej výpravy drvivej väčšiny nielen slovenských médií (vrátane Fera Múčku a jeho prinajmenšom zvláštnej argumentácie) a ich čitateľov stála otázka samotná a nie iba spomínané načasovanie či cieľ, ktorý jej položením redaktori sledovali. A ešte viac zaráža, že sa ku kritikom položenia otázky pridal okrem iných aj Vladimír Palko, ktorý by mal mať - ako bývalý minister vnútra - cit pre vnímanie aj iných dimenzií, ako len tej osobno-intímnej.

Je nesporné, že sexuálna orientácia predsedu vlády - nech je akákoľvek - nemá sama o sebe absolútne žiadny vplyv na jeho schopnosť viesť krajinu a realizáciu rozhodnutí s tým spojených. Drvivá väčšina médií a ich čitateľov však, bohužiaľ, absolútne nepochopila podstatu problému a poskytli síce správne odpovede, no na nesprávne otázky. V tomto prípade totiž kľúčové nie je, či môže byť premiér-homosexuál dobrým premiérom (samozrejme môže) alebo či má premiér právo na súkromný život (samozrejme má, ale:). Kľúčovou otázkou je, či premiér, ktorý pred svojim okolím a verejnosťou dôsledne ukrýva tajomstvo, ochrana ktorého je preňho z akéhokoľvek dôvodu viac ako žiadúca, nepredstavuje bezpečnostné riziko pre vlastnú krajinu. 

Zákon o ochrane utajovaných skutočností podrobne upravuje podmienky na ochranu utajovaných skutočností a teda aj to, za akých podmienok je možné fyzickej osobe udeliť bezpečnostnú previerku. Previerka je vyžadovaná pre umožnenie prístupu k utajovaným skutočnostiam, od tých najcitlivejších až po často veľmi absurdné. V rôznych úrovniach sú jej držiteľmi príslušníci ozbrojených zborov - spravodajských služieb na prvom mieste, diplomati či sudcovia. Kľúčovým pre udelenie previerky je zhodnotenie, či je preverovaná osoba považovaná za bezpečnostne spoľahlivú. V súvislosti s tým je vhodné definovať - zohľadňujúc konkrétny prípad - kto môže, resp. nemôže byť považovaný za bezpečnostne spoľahlivú osobu. Zákon hovorí, že:

"Za bezpečnostne spoľahlivú osobu sa nepovažuje ten (...) u koho bolo zistené bezpečnostné riziko. (...) Za bezpečnostné riziko sa považuje zistenie, že osoba (...) je alebo bola zainteresovaná na akejkoľvek forme sexuálneho konania, ktoré vedie k vydieraniu alebo k nátlaku."
(Zákon č. 215/2004, § 14, ods. 2, c), 5.)

Sexuálna orientácia a sexuálne konanie nie je to isté. Je však logické domnievať sa, že konkrétne konanie je priamym dôsledkom konkrétnej orientácie (inými slovami, homosexuálne konanie v drvivej väčšine prípadov svedčí o homosexuálnej orientácii, alebo aspoň o homosexuálnej náklonnosti). Zákon zároveň špecificky nedefinuje, ktoré sexuálne konania (či v našom prípade orientácie) sú a ktoré nie sú bezpečnostným rizikom. V zásade sú totiž všetky "na jednej lodi": heterosexuálna, homosexuálna či "inak-sexuálna" orientácia môže mať na bezpečnostnú spoľahlivosť preverovanej osoby rovnaký nulový vplyv, a na druhej strane môžu všetky rovnako viesť k vážnemu bezpečnostnému riziku. Kľúčovým faktorom totiž nie je sexuálna orientácia osoby s prístupom k utajovaným skutočnostiam. 

Bezpečnostný problém nastáva až vo chvíli, keď má daná osoba vitálny záujem na tom, aby sa konkrétna informácia o jej konaní či orientácii nestala známou iným osobám (nehovoriac o celej spoločnosti, teda aj voličskom elektoráte). Ako som naznačil už vyššie, v danej situácii je úplne rovnakým rizikom homosexualita politika, ktorý ju z akejkoľvek príčiny potrebuje bezpodmienečne utajiť, a nevera heteroxuálneho politika, ak sa ten profiluje ako vzorný manžel a otec (známeho zvodcu žien či otvorene vystupujúceho gaya by ste dôkazmi tejto povahy sotva mohli vydierať). Ostatne, na na prvý pohľad "bežných zakopnutiach" skončila aj u nás kariéra nejedného spravodajského či policajného dôstojníka. Utajený mimomanželský heterosexuálny pomer je totiž faktickým dôvodom na odňatie bezpečnostnej previerky a to aj za predpokladu, že ho preverovaná osoba v osobnom a bezpečnostnom dotazníku prizná (jedna z otázok dotazníka NBÚ znie: "Ste alebo boli ste zainteresovaný na akejkoľvek forme sexuálneho konania, ktoré vedie k vydieraniu alebo k nátlaku?").

Dostávame sa k jadru problému: v prípade, že je predseda vlády homosexuál (čo my s určitosťou nevieme; a medzi krčmovými rečami a exaktným dôkazom je v tomto prípade veľký rozdiel), samo o sebe to žiadnym rizikom nie je. Ak ním však je a zároveň je v jeho životnom záujme túto skutočnosť utajiť (z osobných, politických či iných dôvodov), stáva sa vydierateľným. A sotva je možné predstaviť si väčšiu bezpečnostnú hrozbu pre krajinu, ako vydierateľného predsedu vlády a predsedu Bezpečnostnej rady štátu (!), ktorý má pravidelný prístup k najtajnejším správam spravodajských a obranných zložiek a - len tak mimochodom - predsedá kabinetu, určujúcemu chod štátu.

Všetko, na čom človeku záleží, sa stáva jeho slabosťou. Zraniteľným miestom, na ktoré je výhodné udrieť. Význam rastie úmerne. Kompromitujúci materiál o daných skutočnostiach v rukách inej osoby - zahraničnej spravodajskej služby, zločineckej skupiny či hoc aj bývalého premiéra, ktorý môže mať záujem udržať svojho nástupcu "na reťazi" - v spojitosti s vedomím, že sa jedná o vysoko citlivú a dotknutou osobou prísne straženú informáciu, vytvára priestor pre vydieranie. A tým logický priestor pre úvahy, či sú jeho štátnické rozhodnutia slobodné a dobrovoľné a konané výlučne v prospech všeobecného dobra (občanov) vlastnej krajiny. A či tajomstvá, ktoré mu pravidelne pristávajú na stole, naozaj končia v skartovačke jeho kancelárie či uzavretom archíve úradu vlády.

Úvahy o vydieraní predsedu vlády sú čisto teoretické (o vydierateľnosti však nie) a bez akéhokoľvek konkrétneho dôkazu, ktorý by potvrdzoval ich opodstatnenosť. V zodpovednej a múdrej spoločnosti sa však nečaká, kým sa bezpečnostná hrozba naplní. V zodpovednej a múdrej spoločnosti sa bezpečnostnej hrozbe predchádza. A preto, kým sú pochybnosti o jeho sexuálnej orientácii a kým je viditeľný evidentný záujem zamiesť všetky otázky o tejto veci hlboko pod koberec, je viac než dôležité neustále sa pýtať, či nie je najväčším bezpečnostným rizikom v tejto krajine práve on.


Ilustrácia: Felix Nussbaum: Das Geheimnis ("Tajomstvo"), 1939. 
www.pinterest.com   

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo