Zachránil by Ježiš E.T. mimozemšťana?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Zachránil by Ježiš E.T. mimozemšťana?

O hľadaní života mimo planéty Zem a prípadným dopadom ich objavu na naše vnímanie sveta a Boha.

Od Voyagera k E.T. mimozemšťanovi 

Predtým než NASA v roku 1977 vyslala do vesmíru sondy Voyager, umiestnila na ich palubu pozlátené dosky určené pre kontakt s prípadnou mimozemskou civilizáciou. Mimozemšťania by tu našli rôzne fotografie, okrem iného snímok ženy v supermarkete alebo úryvok z knihy Matematické princípy prírodnej filozofie od Issaca Newtona. Vypočuli by si úvodné slovko vtedajšieho generálneho tajomníka OSN Kurta Waldheima a pozdravy v 55 svetových jazykoch vrátane českého jazyka. Počas šesťminútovej nahrávky tak zaznieva aj stručný, no srdečný pozdrav: „Milí přátelé, přejeme vám vše nejlepší.“

Pozoruhodné je to, že na túto správu mimozemský svet zareagoval. Aspoň v hollywoodskom prostredí. Film Starman z roku 1984 opisuje príchod mimozemšťana na Zem, ktorý sa „prevtelí“ do zosnulého manžela pôvabnej Jenny. Nečakaný hosť však musí čím skôr stihnúť odlet svojej materskej lode. A tak sa spolu s Jenny vydávajú na cestu naprieč Amerikou, zatiaľ čo unikajú prenasledovaniu americkej tajnej služby. Film je pozoruhodným kokteilom žánru sci-fi, dobrodružstva, romantiky a príjemného humoru. 

Dva roky pred Starmanom vyšiel azda najznámejší film s tematikou kontaktu človeka s mimozemským životom - E.T. Mimozemšťan z dielne režiséra Stevena Spielberga. ET dosiahol obrovský komerčný úspech a až do roku 1993 bol najvýnosnejší film všetkých čias. Spomínané snímky prezentujú mimozemšťanov ako mierumilovné bytosti, čo u filmov s touto tematikou nie je príliš častý jav.

Spielbergov (na fotografii vpravo) snímok o E.T. Mimozemšťanovi videl aj vtedajší americký prezident Ronald Reagan s manželkou Nancy. Zdroj: https://www.flickr.com/

Keď sa slávneho teoretického fyzika Stephena Hawkinga pýtali či aj mimo našej planéty existuje inteligentný život odpovedal: „Ak niekde inde skutočne existuje inteligentný život, musí byť od nás veľmi ďaleko, inak by už dávno navštívil Zem. A myslím si, že by sme vedeli, že nás navštívili, bolo by to ako vo filme Deň nezávislosti.“ (Ináč povedané, dopadli by sme dosť zle.)

Science fiction vs serious science 

Filmy sú však filmy a fakty sú fakty. Iný prominentný vedec Carl Sagan vo svojej populárnej knihe Druhy vedeckej skúsenosti na margo hľadania mimozemského života citoval výrok amerického prezidenta Johna Adamsa: „Nech už sú naše priania, sklony alebo diktáty našich vášní akékoľvek, nemôžu zmeniť status faktov a dôkazov.“ Astronóm a popularizátor vedy Sagan významne prispel k programu hľadania mimozemského života a okrem vedeckých prác napísal aj sci-fi novelu Kontakt, ktorá bola v roku 1997 aj sfilmovaná. 

Carl Sagan (1934-1996), americký astronóm a nadšený pátrač po vesmírnom živote. Zdroj: https://en.wikipedia.org/wiki/Carl_Sagan 

Vesmírny priestor je tak obrovský, že sa to vymyká bežnej ľudskej predstavivosti. Najbližšia hviezda k nášmu Slnku Proxima Centauri je od nás vzdialená približne štyri svetelné roky. Jeden svetelný rok je vzdialenosť, ktorú svetlo prejde počas jedného kalendárneho roka. Svetlo preletí 300 000 kilometrov za sekundu a v prepočte za rok precestuje 9 a pol trilióna kilometrov. A to je len jeden svetelný rok ! Priemer našej galaxie, Mliečnej cesty je vyše stotisíc svetelných rokov. Hawking uvádza, že „podľa teórie relativity sa nič nemôže pohybovať rýchlejšie ako svetlo, takže cesta od nás k najbližšej hviezde a späť by trvala najmenej osem rokov a do stredu galaxie približne päťdesiattisíc rokov. Vo vedeckej fantastike sa táto ťažkosť prekonáva zakrivením priestoru alebo sa cestuje cez ďalšie dimenzie. Nemyslím si však, že to bude niekedy možné, bez ohľadu na to, aký inteligentný bude život.“ 

Vesmír je až absurdne veľký a pri pohľade na jeho rozmery sa zdá byť až nemožné povedať, že si tu žijeme len my a nikto iný. Zatiaľ však nemáme žiaden jednoznačný dôkaz, ktorý by potvrdil existenciu mimozemského života - inteligentného či neinteligentného Zdieľať

Iba v našej galaxii sa nachádza približne 200 až 400 miliárd hviezd a planét ani nepočítam. Pokračujme ďalej. V samotnom vesmíre, teda v jeho viditeľnej časti sú stovky miliárd galaxií. Vesmír je až absurdne veľký a pri pohľade na jeho rozmery sa zdá byť až nemožné povedať, že si tu žijeme len my a nikto iný. Zatiaľ však nemáme žiaden jednoznačný dôkaz, ktorý by potvrdil existenciu mimozemského života - inteligentného či neinteligentného. A ani k nám sa nikto z vonku neprihlásil. Možno nie sme pre nich až takí zaujímaví. Ktovie.

Obstála by viera E.T. mimozemšťana? 

Čo však do sveta vedeckej fantastiky a serióznej vedy môže povedať teológia? A môže vôbec niečo? Nie je voči hľadaniu mimozemského života nemá? Katolícka Cirkev nevydala žiadne oficiálne prehlásenie k existencii mimozemšťanov. Prvý výrok Nicejsko-carihradského vyznania viery však hovorí jasnou rečou: „Verím v jedného Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme, sveta viditeľného i neviditeľného.“ Z uvedeného samozrejme nevyplýva, že nejaký E.T. existuje. Prečo však obmedzovať Božiu stvoriteľskú činnosť? Neprekážajme Jeho majestátu a kreatívnej slobode. Ak Boh vytvoril bohatú paletu stvorení tu na Zemi, prečo by tak nemohol urobiť aj v tak rozľahlom vesmíre? 

Neprekážajme Jeho majestátu a kreatívnej slobode. Ak Boh vytvoril bohatú paletu stvorení tu na Zemi, prečo by tak nemohol urobiť aj v tak rozľahlom vesmíre?  Zdieľať

Náš hypotetický E.T. by teda mohol existovať, hoci sa vynára sa ešte iná otázka. Alebo skôr smršť otázok. Aký by bol jeho vzťah k Bohu? Bol by bojovný ateista, ignorant, náboženský analfabet alebo horlivý kresťan? Bol by náš E.T. feminista alebo by pochodoval za život? A musel by byť vykúpený zo zajatia hriechu po vzoru človeka? Možno áno, možno nie. Ani Biblia sa k prípadnej záchrane ETho či vôbec k jeho existencii nevyjadruje. Biblia je určená pre človeka. A nie je to ani vedecká literatúra. José Gabriel Funes, jezuitský kňaz a astronóm dokonca ponúka názor, že prípadní mimozemšťania by ani nemuseli potrebovať vykúpenie. Možno, že na rozdiel od nás žijú v harmonickom vzťahu s ich Stvoriteľom. 

Aj Vatikán má od 16. storočia svoje observatórium. Zdroj: https://en.wikipedia.org/wiki/Vatican_Observatory

Tak či onak, ide o hypotetické úvahy na hranici science fiction. Každopádne nie je na mieste ich úplne opomenúť pretože to, čo bolo kedysi sci-fi, je už dnes realitou. Podobne to tak môže byť aj vo vzťahu k mimozemšťanom. Ich existencia by nadobro zmenila naše vnímanie reality a aj my veriaci by sme k tomu museli zaujať nejaké stanovisko. 

Na podobnú tému som písal článok Boh, mimozemšťania a my. https://blog.postoj.sk/38917/boh-mimozemstania-a-my

Zdroje 

Hawking, Stephen: Stručné otázky na veľké otázky. 2018
Sagan, Carl: Druhy vedeckej skúsenosti. 2008 
https://www.archbalt.org/vatican-astronomer-says-if-aliens-exist-they-may-not-need-redemption/

Titulný obrázokhttps://en.wikipedia.org/wiki/E._T._the_Extra-Terrestrial

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo