Vyhladzovací tábor v Jasenovci ako svedok zmŕtvychvstania a nie smrti

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Vyhladzovací tábor v Jasenovci ako svedok zmŕtvychvstania a nie smrti

Prednáška pakračsko-slavonského episkopa Jovana (Čulibrka), Košice 8.12.2019

Na chrámových freskách máme možnosť vidieť a v knihách čítať o neuveriteľných mučeniach kresťanov v prvých storočiach histórie kresťanskej viery. Včera bola pamiatka veľkomučenice Kataríny, ktorá bola mučená na kolese. Hrôzostrašné boli aj mučenia sv. Georgija (Juraja), Dimitrija a ďalších mučeníkov, čo trpeli prevažne v čase cisára Diokleciána. Spomeňme si aj na Christovho súčasníka sv. Ignatija Bohonosca, ktorého zaživa roztrhali levy a zožrali ho. On povedal, že my kresťania sme iba pšenica, ktorá sa melie zubami levov, aby sa premenila na chlieb, ktorý prinášame Christovi. Akokoľvek by nám títo svätci boli blízki, zdá sa nám, že sa to stalo kedysi dávno. V kalendári máme tesne po Narodení Christa zapísaných aj 14 tisíc mučeníkov – betlehemských detí. Keď sa Herodes dozvedel, že sa v Betleheme (Dome chleba) má narodiť Mesiáš a bojac sa, že mu zoberie jeho kráľovský trón, nariadil, aby sa v Betleheme a jeho okolí pozabíjali všetky deti mužského pohlavia do dvoch rokov. Nám sa zdá tento počet 14 tisíc zabitých detí nepochopiteľný a myslíme si, že sú to neuveriteľné časy, ktoré sa dávno pominuli. Ale v podstate časy, v ktorých my žijeme a žili naši rodičia a prarodičia boli strašnejšie a nepochopiteľnejšie ako tie, o ktorých čítame.

Ja som tu prišiel porozprávať o srbských mučeníkoch z Druhej svetovej vojny v Jasenovci. V tomto koncentračnom tábore bolo v rokoch 1941 až 1945 zavraždených iba podľa menného zoznamu, ktorý máme k dispozícii, minimálne 24 tisíc detí. Keď v roku 1941 nacistické Nemecko napadlo Juhosláviu, vytvorilo svoj satelitný štát, ktorý sa volal Nezávislý štát Chorvátsko (NDH). Tento Nemeckom skorumpovaný štát nezahŕňal iba Chorvátsko, ale aj dnešnú Bosnu a Hercegovinu a časti Srbska a Čiernej Hory. Vedenie tohto štátu Hitler zveril hnutiu, ktoré sa nazývalo ustašovci. Bolo to fašistické a nacistické hnutie, ale aj medzi nimi boli obrovské rozdiely, ktoré vy tu na Slovensku budete dobre poznať. Nacisti boli pohania, nenávideli Christa. A keď Hitler vysvetľoval, prečo nenávidí Židov, povedal: „Ja ich nenávidím, lebo vymysleli Boha!“ Veľký francúzsky filozof Jacques Maritain, kresťan hlbokej viery, povedal, že snaha vyhubiť hebrejský národ bola snahou o opätovné zahubenie Christa. On vyšiel z tohto národa, tento národ bol nositeľom zasľúbenia Christa. Pokus o vyhubenie hebrejského národa je pokusom o zabránenie samotnej možnosti, že sa Christos narodí. Hitler nenávidel Christa aj ako Mesiáša, aj ako Žida. Všetky starodávne herézy pochádzali zo spoločného základu a to, že sa Boh stal skutočným človekom. Preto Hitler nenávidel Židov, lebo oni boli svedectvom toho, že Boh prijal ľudské telo skrze hebrejský národ.

Nemci boli teda vo svojej nacistickej ideológii pohania. Taliani ako fašisti verili v taliansky národ, ale nebojovali proti Cirkvi. Katolicizmus považovali za súčasť talianskych národných symbolov. Bolo pre nich dôležitejšie držať sa starých rímskych tradícií podľa tela. Na rozdiel od Nemcov aj Talianov bolo osobitosťou ustašovskej ideológie to, že boli ultra katolíci. Mysleli si, že sú katolícki nacisti. Všetci tí, čo nie sú extrémni katolíci nemajú právo na existenciu a musia byť zabití. Takže sa ich obeťami stali všetci tí, ktorých považovali za svojich nepriateľov, predovšetkým pravoslávni Srbi, potom aj Židia, Cigáni, ale aj Chorváti, ktorí sa nepovažovali za ultra katolíkov, rovnako aj katolíci, ktorí boli priatelia spojencov, slobodomurári aj každý iný kto patril k výlučne takým, akých oni považovali za správnych.

Preto bol 10. apríla 1941 založený spomínaný Nezávislý chorvátsky štát a už v máji bol otvorený prvý vyhladzovací tábor. Volal sa Jadovno a nachádzal sa na brehu Jadranského mora. Keď sv. vladyka Nikolaj Velimirovič po skončení Druhej svetovej vojny písal o ustašovských zločinoch, nazval ich inkvizíciou. Jadovno bolo táborom smrti ešte rok predtým ako nacistickí Nemci otvorili svoje vyhladzovacie tábory (oni tak urobili až v máji 1942 a Jadovno otvorili v máji 1941). Boli tam zavraždení aj dvaja pravoslávni episkopi: Sáva karlovský a metropolita Peter Dobrobosnický, okolo 70 kňazov (medzi nimi aj sv. Stanislav Nasadil) a poznáme aj mená asi 12 tisíc ľudí, ale predpokladáme, že ich nie je menej ako 20 tisíc. Bolo tam pravdepodobne 2 až 3 tisíc Židov a ostatní boli Srbi. Už tu sa tiež ukázalo, čím sa ustašovci budú líšiť od nacistov a fašistov. Je to neuveriteľná surovosť. Z 20 tisícov obetí Jadovna nebol ani na jednu minutý žiaden náboj, neboli zastrelení, ale zabitý kladivom či sekerou. Pripomína nám to prvých kresťanských mučeníkov, o ktorých sme hovorili.

Dokonca ani Taliani sa nemohli dívať na toľkú hrôzu v Jadovne a keď okupovali región, v ktorom sa tábor nachádzal, tak okamžite prerušili existenciu tohto vyhladzovacieho tábora. Vtedy pochopiteľne začalo aj povstanie Srbov a Taliani si mysleli, že ho zatvorením Jadovna zastavia.

Zatvorenie Jadovna však viedlo ustašovcov k otvoreniu nového vyhladzovacieho tábora v Jasenovci, malom mestečku neďaleko Záhrebu. Od augusta 1941 do apríla 1945 tento tábor pohltil stovky tisíc ľudí. Doposiaľ máme 90 tisíc mien, ale ich počet je oveľa väčší. Jedna z posledných kníh o tejto téme hovorí o vyše 200 tisícoch obetiach, ale nie sme si istí, lebo komunistická Juhoslávia nedovolila výskum v tejto otázke.

A ako vyzeral Jasenovac, pochopíte z jedného príbehu. (Vladyka Jovan následne porozprával príbeh o mučení sv. Vukašina, ktorý si budete môcť prečítať v osobitnom článku) Tento mučeník sa volal Vukašin Mandrapa a dnes je jeden z najuctievanejších svätcov v Srbskej pravoslávnej cirkvi. Bol jeden z mála umučených, ktorého meno aj presný osud je známy. Zároveň je aj ikonickým znázornením všetkých umučených v Jasenovci.

Rovnako ako Slovensko, aj Juhoslávia bola komunistická krajina. Bol tam trochu slabší komunizmus ako v krajinách Varšavskej zmluvy, ale aj tak sa z nej snažili vyhnať Christa. Ja som vyrastal v Juhoslávii a vyrastal som bez Christa. Práve v regióne okolo Jasenovca boli ľudia veľmi zideologizovaní. Vôbec nechodili do chrámu, nekrstili sa, ani sa nesobášili. Do Jasenovca sa chodilo raz v roku a počúvali sa tam príhovory, ťažké a temné, človek mal pocit, akoby zišiel do pekla. 3. septembra 1984 bol v Jasenovci postavený chrám. Musel byť postavený, lebo väzni v tábore boli nútení ten pôvodný na začiatku vojny zbúrať. V deň posvätenia chrámu sa doňho zišli desaťtisíce ľudí, jeden deň znamenal duchovné obrodenie. Ľudia, ktorí boli vychovávaní v komunizme, sa cez noc stali kresťanmi. Vtedy boli položené aj základy duchovného znovuzrodenia srbského národa. Keď dnes prídete do Jasenovca, do nášho monastiera a zvlášť keď prídete na miesta, kde sú masové hroby mučeníkov, máte pocit, ktorý môžete mať iba v Jeruzaleme na Veľkú sobotu. Keď Christos počas prebývania v hrobe schádza do pekla, my cítime, že celá príroda dýcha očakávaním zmŕtvychvstania Christa. A takto je Jasenovac najväčším svedkom našej Veľkej soboty na svete, teda svedkom zmŕtvychvstania a nie smrti, ako si to želali jasenovskí vrahovia.

Obrázky mníšky Márie, ktoré si máte možnosť pozrieť, sú najlepším svedkom toho zmŕtvychvstania, ktoré žije v Jasenovci.

Simultánny preklad: michalovsko-košický arcibiskup Juraj

Prepis zvukovej nahrávky: prot. Peter Soroka

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo