Kritika textu Miroslava Kocúra

Ad: Prečo ma podporil arcibiskup Bezák

Už sa mi to raz stalo. Že som čítala text katolíckeho kňaza Miroslava Kocúra. A zovrelo mi srdce. Chcela som reagovať. Nebolo to vtedy na Postoji, tak som to predýchala a nechala tak. Človek môže svoj čas a energiu venovať toľkým iným veciam, než vyvracaniu polopravdy za polopravdou. Som citlivá na texty, ktoré majú schopnosť sa tváriť ako pravda sama, preniknutá milosrdenstvom, rešpektom a úctou a pritom sú to len účelové manipulácie. Kde takmer niet čistej myšlienky.

Poďme na to:

Napísané je, že reakcia na podporu Bezáka pre Kocúra bola na Postoji „búrlivá“. Bez ohľadu na to, kto si čo predstavuje pod „búrlivou“ reakciou sú na Postoji pod takýmto typom článkov takéto reakcie skôr bežné. Áno, konzervatívny denník Postoj je jedným z mála „portálov“ kde sa ešte aj v dnešnej „tolerantnej“ dobe diskutuje. To boli časy, keď niečo také bolo možné pred desiatimi rokmi aj na „portáli“ SME!

Autor s Františkom Mikloškom v „minulosti“ viedli „otvorený dialóg“. Čo iné má z toho čitateľovi vyplývať, než to, že Miroslav Kocúr je človekom „otvorenosti a dialógu“, akým v „minulosti“ bol aj František Mikloško?

Kandidatúra autora je definovaná - do NRSR. Autor v tej vete zabudol za akú stranu kandiduje? Keď reakcia vie byť „búrlivá“ a dialóg vie byť v „minulosti“ a „otvorený“, prečo kandidatúra nevie byť za Progresívne Slovensko? Kde sa mi to hodí domaľujem, kde sa mi to hodí zamlčím, či nespomeniem?

Kto okrem Kocúra vidí v podpore Bezáka pre jeho kandidatúru, „zámienku na rozpútanie a oživenie konfliktu“? Aká zámienka? Podporil alebo nepodporil emeritný katolícky arcibiskup! kandidatúru suspendovaného katolíckeho kňaza! (čo samo o sebe stačí za povšimnutie) do slovenského parlamentu, za stranu Progresívne Slovensko, ktorá má vo svojom programe body nezlučiteľné s učením katolíckej cirkvi?

Spomínaný, hoci autorom jasne nezadefinovaný, ale najmä „rozpútaný a oživený konflikt“, ktorý „vznikol aj v kampani Zuzany Čaputovej“. V kampani  vznikol konflikt? Alebo v kampani pani budúca prezidentka vystúpila vo videu, v ktorom spolu s Irenou Biháriovou a Zorou Jaurovou s ich deťmi pred týmito deťmi a pred celým Slovenskom obhajovali právo ženy na potrat? Aká reakcia sa očakáva podľa katolíckeho kňaza od katolíckej verejnosti na takéto video? V čom je pomenovanie postoja, ktorý katolícka cirkev zastáva odkedy boli umelé potraty zákonom dovolené, „prejavom deštruktívneho prístupu voči budúcnosti tejto krajiny“? „Deštrukcia budúcnosti krajiny“ sa podľa Kocúra dokonca deje „v mene či pod rúškom kresťanstva“! Nedeje sa v „mene či pod rúškom kresťanstva“ skôr obrana kresťanských hodnôt než nejaká opäť bližšie nezadefinovaná a nešpecifikovaná „deštrukcia krajiny, či jej budúcnosti“?

Preskočme porovnávanie Progresívneho Slovenska s ĽSNS, ako dvoch strán jednej mince, lebo to nie je predmetom tejto kritiky, a ani autor nedáva argumenty prečo také porovnanie  kríva. Keďže neponúka rozlišovanie argumenty nemá na čom položiť svoju „nedôveru v úprimnosť porovnania“.  (Som posledná kto by obhajoval ĽSNS, či podporu pre ĽSNS.) V súvislosti s Progresívnym Slovenskom ma až odhodilo od počítača, keď na mňa vybehol slogan "Poďme do nich!"

Nedá sa nesúhlasiť, bez ohľadu na to, či do politiky niekto vstupuje ako veriaci či neveriaci človek, ktorý je zároveň katolíckym kňazom, že Slovensko je životným priestorom pre veriacich aj neveriacich, nie je na to potrebné žiadne hlboké presvedčenie. Na Slovensku naozaj žijú veriaci aj neveriaci ľudia a ono je ich životným priestorom. Nie je mi ale jasné ako táto reálna skutočnosť súvisí s „ostrakizáciou  a pranierovaním opačného názoru najmä v kultúrno-etických otázkach“, ktoré sa autorovi dostalo do tej istej vetnej konštrukcie. Kto a ako pranieruje a ostrakizuje? Koho pranierujú a ostrakizujú? Ak katolík zotrváva v kultúrno-etických otázkach verný učeniu katolíckej cirkvi znamená to, že pranieruje a ostrakizuje opačný názor? Prípadne odporcovia katolíckej morálky pranierujú a ostrakizujú katolícke stanoviská v kultúrno-etických otázkach? Ani mne sa nepáčilo, keď Prostredník (krstné meno mi vypadlo) pranieroval a ostrakizoval učebnicu katolíckeho náboženstva. Myslím, že mu tieto slová ako spolukandidátovi za tú istú stranu bolo vhodné adresovať spolu s primeraným vysvetlením. Kto iný ako katolícky kňaz by mal vedieť správne interpretovať učenie katolíckej cirkvi aj v tak náročnej téme ako je „kultúra smrti“? O to viac, keď vstúpil do politiky s takým hlbokým presvedčením, akým vstúpil.

Róbert Bezák je v texte nazvaný emeritným arcibiskupom (nie stredoškolským učiteľom) oproti tomu autor textu Miroslav Kocúr sa nazýva len v jednom odstavci dva krát veriacim človekom a nie suspendovaným katolíckym kňazom.

Miroslav Kocúr má ako veriaci človek poučený minulosťou aj preto jasno v jednom. To jedno v jeho texte pozostáva z: chvály Tisovho režimu, relativizácie holokaustu, šírenia účelovej úzkokonfesionálne motivovanej nenávisti voči menšinám (skratka šúúkmnvm) – tu by som sa pristavila – nedokážem dať tejto skratke obsah nech sa akokoľvek snažím zapojiť fantáziu – aspoň jeden príklad by sa hodil. Autor to zabil, a spolu s tým aj pravdu, poslednou súčasťou „jedného v čom má jasno“, a to tým, že zrelativizoval tak ako sa len dá realitu okolo gender ideológie, keď píše o naháňaní strachu veriacim ľuďom z anglického slova „gender“? Ale veď s bývalým elitným biblistom sa nemôžeme sporiť, slovo má veľkú moc, aj keď je anglické. Celé to jedno je podľa autora nebezpečné. Autor nepomenúva jednoznačne nositeľa, to čo by sme najviac čakali, svojho jasného jedna. Bližšie k identifikácii nositeľa máme po tom, čo sa o ňom dozvedáme, že je zároveň ochotný hneď zakázať interrupcie v snahe zapáčiť sa veriacim, ale pozor už nie len veriacim, ale veriacim katolíkom. Nesmelo predpokladám, že autor za nositeľa jedného jasného nebezpečenstva považuje ĽSNS. Bála som sa, že jeho úvaha smeruje inam, uľavilo sa mi. V názore na ĽSNS sa s autorom zhodujem.

Nasledujú dva odstavce, voči ktorým nemám žiadnu výhradu a súhlasím s autorom.

Nasleduje pokus o relativizáciu podpory pre Kocúra od Bezáka, kde sa z arcibiskupa stáva stredoškolský účiteľ zbavený cirkevného úradu. Kocúr je podporený Bezákom podľa vlastných slov pre jeho „životný príbeh a doterajšiu prácu“. Bez ohľadu na to, čo si myslíme o životnom príbehu a práci autora, má nám byť jasné, že Bezák nepodporil Progresívne Slovensko ako také aj s jeho kultúrno-etickým manifestom. Sám autor sa akoby dištancuje od ideológie strany, za ktorú kandiduje tým, že sa začleňuje do tímu pre „vzdelávanie“. Ak autor tvrdí, že Róbert Bezák neberie na seba zodpovednosť za každý detail programu strany – môžeme konštatovať, že buď postoje strany v kultúrno-etických otázkach autor a zároveň kandidát na poslanca do NRSR za koalíciu PS/Spolu považuje za detaily, alebo sám seba usvedčuje z klamstva. Inými slovami hovorí, že ak by niekto, v podobnej pozícií v akej sa nachádza emeritný trnavský arcibiskup katolíckej cirkvi, toho času z vlastnej vôle stredoškolský učiteľ na evanjelickom gymnáziu, podporil pre životný príbeh a doterajšiu prácu kandidáta inej strany, nepodporil by zároveň stranu, a nebral by tak na seba zodpovednosť za niektoré jednotlivé „detaily“ programu tej strany.

Strávila som s textom Miroslava Kocúra viac času než by som kedy bola chcela. Na jeho posledný odsek už nemám energiu. Ospravedlňujem sa za prípadné gramatické chyby.

Pri tomto písaní mi bežal v hlave začiatok prológu Jánovho evanjelia. „Na počiatku bolo slovo...“

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo