Nebojme sa homosexuality!

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Nebojme sa homosexuality!

Strach je na oboch stranách. Aktivisti (za LGBT+ ideológiu) aj obyčajní ľudia (proti LGBT+ ideológii) sa boja manipulácie a vnucovania niečoho, čo nechcú. To ich zrejme bude spájať ešte veľmi dlho.

Strach je skutočne silná motivácia. Niekto sa bojí sankcie, iný poškodenia dobrého mena, ďalší výsmechu. Kým na scénu nenastúpi silný hráč, právo a spravodlivosť sú na poslednom mieste. S obyčajným človekom každý pozametá dlážku. Pre Slovensko je dokonca typické to, že veci sa začnú hýbať až po medializácii. Samozrejme, iba vtedy, pokiaľ sú vám médiá naklonené. Inak máte už totálnu smolu.

No a v prípade homosexuality sa ľudia boja nepoznaného, boja sa ovládania niekým iným - propagátormi ideológie, ktorá má produkovať otrokov ideológie. Ľudia nie sú hlúpi. Vnímajú, že ide o čosi veľké, záhadné, rafinované, prikrádajúce sa, silné, čo rozhoduje bez toho, aby sa to malo potrebu pýtať. Navyše tí neznalí problematiky odpovedajú pozitívne v dobrej vôli. Nevedia sa dopátrať k objektívnym zdrojom – a to je práve najväčšie zlo ideológie – ukazovať jednu stránku veci a trestať za iný pohľad. Totalita v novom šate.

Nikdy nebojujme proti ľuďom ani proti homosexualite ako takej. S ideológiou si zdravý ľudský rozum poradí, hoci by sa zmenila pod tlakom ideológie aj legislatíva. Posledné slovo majú pri výchove detí rodičia, nie štát! Zdieľať

Teraz pred voľbami a myslím si, že aj po nich, je a bude aktuálna téma LGBT+ ideológie, ktorú znovu ožíva a kŕmi kandidujúca strana Progresívne Slovensko (a Spolu) a téma Istanbulského dohovoru, za prijatie ktorého opäť bojuje spomínaná strana spolu s prezidentkou SR. Argumentuje sa tým, že pokiaľ ako štát nebudeme súhlasiť s LGBT+ ideológiou a rodovou rovn(ak)osťou, budeme EÚ na smiech a na chvoste vyspelých krajín v otázke ústretovosti k sexuálnym menšinám a rôznym fiktívnym rodom. Podľa predvolebného verejného prieskumu problematika LGBT+ ľudí absolútne nezaujíma. Je to pochopiteľné, nakoľko sa Slovensko topí v iných problémoch. Ale to niektoré osobnosti nedokáže zastaviť, lebo práve toto ich dostalo na piedestál záujmu - nezaslúžene sa stali bojovníkmi za lepší život homosexuálov. V tom spočíva zázrak selektívnej medializácie - zopár pokusov o ukázanie sa s reformátorskou rétorikou a sladkými rečami vyzdvihovať do nemoty, aby sa osoba stala populárnou aj za hranicami štátu. A tí, čo naozaj čosi robia, hoci v tichosti, splývajú v očiach verejnosti so zemským povrchom.

Možno niekto pozerá na Rusov ako na zaostalých, ale zákaz verejnej propagácie homosexuality nie je o ničom inom ako o obmedzení kŕmenia a rastu škodlivej ideológie. Ak to niekto zneužije na rast a šírenie nenávisti, je to už druhá vec.

Nenávisť k ľuďom a výber a ničenie škodlivých prvkov z každej jednej ideologickej predstavy už v zárodku, nie je a nikdy nebolo to isté, pokiaľ sú pravda, spoločné dobro a úcta k človekovi hlavnými kritériami rozlišovania. Zdieľať

Slováci očividne hľadajú odpovede. V polovici roka 2019 boli prostredníctvom Googlu vyhľadávané pri homosexualite heslá ako genetika, výskum, zvieratá...

Začiatkom roka 2020 už Slovákov zaujíma vznik homosexuality, psychológia, fakty, získateľnosť javu a knihy o problematike.

Biblia a zvieratá sú pri homosexualite naďalej diskutovanou témou.

Zvieratá

Je možné bezpečne prehlásiť, že hoci by sa zvieratá správali neviem ako homosexuálne, nejedná sa o ľudskú homosexualitu. Je nesplnená podmienka emocionálnej aj erotickej náklonnosti. Pri zvieratách ide len o aktiváciu sexuálneho pudu pri nesprávnom objekte (pes a ľudská noha), extrémne silný rodičovský pud a zvyčajne dĺžka trvania javu je v porovnaní s človekom rozdielna (nie trvalý jav pri zdravých zvieratách vo voľnej prírode). Čo máme spoločné, je objavovanie sa javu v podmienkach, ktoré komplexne zasiahli do vývinu jedinca. Dokonca sa priznávajú prvé omyly a zrejme úmyselné zavádzania. Prvé lastovičky už o tom začali hovoriť verejne, avšak, obávam sa, že boli aj poslednými.

Biblia

Pochopme ľudí, ktorí desaťročia hľadajú odpoveď na otázku – prečo by im Boh dával cukrík, keby ho nemohli cmúľať. Niektorí kresťania a podľa mojich skúseností veľmi veľká časť kresťanov už túto odpoveď našla. Veľmi zaujímavo to zhrnul jeden chlapec: „Viem, že by si mi doprial trápenie, ale mám sa dobre. Nechal si sa oblbnúť a chcel si oblbnúť mňa aj môjho priateľa. Rozhodol si sa počúvať cirkev. My sme sa rozhodli počúvať Boha. Nechceš sa pokúsiť ukázať mi, čo je podľa teba pravda?“

Otázka znie, či vôbec ide o „cukrík“ a či ho niekomu naozaj dal Boh. Keby bolo jedno i druhé pravda, Boh by šiel v celom Písme proti sebe, celú knihu môžeme zrelativizovať a už nebude použiteľná ani ako rozprávka pre deti. Celé kresťanstvo by sa stalo fraškou, hoci dnes sú náznaky kresťanstva ako frašky obľúbeným a progresívnym javom, za ktorý sa v zahraničí rozdávajú ceny vyzdvihujúce boje za odvahu, progres a slobodu v cirkvi. Je rozum zastavujúce, že vina sa hodila na cirkvi (lebo tie majú za ušami aj tak dosť) a Boh, ktorého poznáme prevažne cez Písmo sa odseparoval ako zástanca homosexuálnych partnerstiev. A táto istota postoja Boha je dych vyrážajúca. Pripustenie opaku by znamenalo diskrimináciu aj samotným Bohom a zvýšenie počtu nešťastných ľudí až samovrážd. Ľuďom akosi nedochádza, že s Bohom nemôžu manipulovať tak, ako s nimi manipulujú médiá či verejná mienka, robiť z neho lásku so svojím ponímaním pojmu či krutovládcu, ak niečo vyžaduje. A pritom žiada len hľadanie pravdy, lebo pravda nás má oslobodiť, nie uväzniť.

Človek, ktorý má jasnú myseľ otvorenú pre Božiu vôľu a hľadanie pravdy o problematike i svojho poslania v nej, ten sa oprávnene pýta, odkiaľ je jeho homosexualita a ako s ňou naložiť. Pochopí, že mu ju nedal Boh. Tu sa často naskytne priestor pre špekulantov, ktorí tvrdia, že to bol diabol. Žiaľ, k homosexualite niekto dodnes pristupuje ako k niečomu prapodivnému (neviem to ani pomenovať), o čom svedčí aj nebesky modrá kniha od Francisa Macnutta: Homosexualita: Možno sa z nej uzdraviť?. Ešte horšie je, ak sa homosexualita vníma ako nejaká duchovná slabosť, nevyvíjanie dostatočných síl na to, aby ju veriaci človek vedel nejakým spôsobom poraziť. Trápi sa svojou slabou vierou, nehodnosťou, nečistotou atď. Človek nevie, či je posadnutý alebo naozaj Bohom nemilovaný, ak sa nevie oslobodiť z niečoho, ako je homosexualita. V tom spočíva nebezpečenstvo tejto a podobných kníh.

Pritom pravda je niekde úplne inde a žiť homosexualitu s Bohom znamená zvyčajne niečo úplne iné, ako sa prezentuje a žije v cirkvách.

Pretože s Bohom je to o bláznovstve kríža a tak silnej, čistej a úprimnej láske, že dokáže „zapaľovať“ svet. Zdieľať

To si ale vyžaduje poznať Boha aspoň tak, ako je to človeku možné a mať poznanie seba i problematiky z Jeho milosti. Potom už nájsť v sebe silu žiť svoje kresťanstvo autenticky nie je také náročné, ale náročným sa stáva vtedy, ak okolie neodpovedá na Božiu lásku a poznanie vložené do srdca človeka adekvátne. Ba spochybňuje ich, šliape po nich, ignoruje ich až zabíja a s tým umiera v zranenom človekovi aj jeho duša.

Nájsť „sparringpartnera,“ ktorý je rovnocenný alebo už pokročil vo vnímaní Božej lásky, prejavoch svojej lásky k človekovi i Bohu, ako aj v otázkach homosexuality je asi najťažšia úloha pre každého človeka s homosexuálnymi sklonmi, ktorého duša ešte ako-tak prežíva, dôveruje, miluje. Zdieľať

Čo sa týka Katechizmu Katolíckej cirkvi, moja interpretácia je pri tejto téme jasná a dopĺňa to, čo už napísané je.

Vznik homosexuality a psychológia

Vrelo odporúčam preštudovať si knihu o vývinovej psychológii (napr. Vývojová psychologie I od Marie Vágnerovej, z ktorej som sa pripravoval na skúšku – nejde o jednoduché čítanie), aby sme najprv pochopili, čo všetko ovplyvňuje dušu dieťaťa, v tomto kontexte jeho psychosexualitu. Potom odporúčam prejsť k českej knihe od autorov Vladislav Chvála (sexuológ a rodinný terapeut) a Ludmila Trapková (klinická psychologička a psychoterapeutka): Žena a muž v rodině (Vyšehrad, 2014) a napokon si stiahnuť rozsiahlejší, ale už do slovenčiny preložený dokument Sexualita a rodová identita (2016). 

Záver

Chcem poďakovať všetkým čitateľom za trpezlivosť pri mojej sérii článkov na Postoji. Nie, nikto ma za to neplatí, nie som členom žiadneho združenia ani fanatického krúžku. Bolo to v rámci voľného času, využitia priestoru na vyjadrenie sa, zdieľanie svojich postrehov z interakcií s osobami s homosexuálnymi sklonmi (prevažne mužmi), premýšľanie o viere a živote. Ženskej homosexualite sa vždy snažím porozumieť a významným momentom bol pre mňa aj rozhovor s transsexuálnou ženou, pri ktorej som pochopil, že drastické zásahy do tela nemajú žiaden pozitívny efekt na dušu, resp. spokojnosť je obmedzená na jeden aspekt, aj to je spokojnosť neúplná a v porovnaní s komplexom duše zanedbateľná. Prirovnal by som to k „oprave“ povrchu, pri ktorej hrozí aj smrť, nie vnútra, po ktorej by nasledoval kvalitnejší život. Jedinec sa naučil viac milovať svoj zovňajšok, nie však komplexne seba samého a z interakcie, ktorá nie je celá zachytená v rozhovore bolo zrejmé, že má naďalej vážne vnútorné problémy, na ktoré bude narážať.

Kto ma pozná, vie, že homosexualita nie je zďaleka jediná téma, ktorá ma zaujíma.

O homosexualite by bolo možné písať donekonečna, ale to by už nikto nečítal. Odporúčam prejsť si možno ešte jednu schému o homosexualite (v mobile to zvykne byť rozmazané), pri ktorej sa v spojení s týmto článkom dá aspoň zamyslieť.

Nikdy som svoje postoje nikomu nevnucoval a proti homosexuálnym párom, ktoré sú aspoň trochu pokorné a mysliace aj na iných, nič nemám. Majú môj veľký rešpekt, najmä ak ide o ateistov. Mrzí ma však, ak niektoré gay páry využívajú Boha a Písmo na to, aby sa mohli ďalej označovať ako kresťania, pritom vidím, že nepoznajú Písmo a maximálne úsilie vyvíjajú na boje proti cirkvi a autentickým kresťanom. K veriacim gay párom, ktoré s pokorou hľadajú pravdu a Božiu vôľu, no v tom chaose informácií, tlaku zvonku i zvnútra seba alebo aj pre svoje negatívne skúsenosti v cirkvi či zo svojej slabosti ju ešte nenašli, prechovávam takisto nekonečný rešpekt a úctu.

Tak „dočítania“ niekedy inokedy a ďakujem za pozornosť.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo