Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
13. február 2020

Čo s Kuffom? Alebo čo s nami?

Ťažko sa mi vyjadruje ku kňazovi Mariánovi Kuffovi, ale namiesto útokov sa všetci spoločne pokúsme zamyslieť sa nad tým, čo sa mohlo stať.
Čo s Kuffom? Alebo čo s nami?

Možno človek, ktorý na niečo upozorňuje, hoci svojsky, sa nechá zlomiť sklamaním, neúspechom, útokmi a príde niekto, kto mu ponúkne možnosť, ako ho bude počuť viac, príjme to – v dobrej vôli, nehľadiac na nič iné, presvedčený o správnosti svojho cieľa i legitímnosti prostriedkov na jeho dosiahnutie.

Domnievam sa, že kňaz Kuffa sa mohol presadiť skutkami viac tam, kde bol a bolo o ňom počuť veľa a v pozitívnom zmysle. Svojimi trefnými homíliami prehováral do duše stovkám ľudí na Slovensku po každej zverejnenej kázni. Žiaľ, Kuffu napodobňovali aj extrémni fanatici, ktorí prísne a rázne napomínanie bez sebareflexie a skutkov lásky vrátane strašenia peklom poňali ako službu Bohu, cirkvi aj spoločnosti. Kuffa ale sebareflexiu na svojom duchovnom konte mal, skutky lásky tiež.

Problém bol niekde inde. Čím viac začal búšiť do politických zmien, tým viac si uvedomoval, že potratovú politiku a zmeny pri iných citlivých témach v takom rozsahu, v akom si predstavoval, už nie je možné presadiť ani podporou zdola, pretože táto podpora, podpora preateistického národa, ktorý je alergický na to, keď klérus prekročí hranice reálnej kazateľnice a celému Slovensku chce „nanútiť“ to, čo sa píše v Písme, už roky bola, je a bude nedostatočná (naznačilo to aj Referendum o rodine v roku 2015). Podpora extrémistických laikov mu bola tiež viac na škodu, ako na osoh. A to už nehovorím o spriahnutí sa s politickými stranami, pri ktorých sa nedá uvažovať ani len o teórii menšieho zla. Tak búšil ešte viac a strácal nad tým kontrolu.

Ak človek niečomu verí a naráža na neúspech, výsmech, dostane sa do hľadáčika médií, ktoré sa rozhodnú ho zničiť, zmení svoje správanie, zlomí sa v ňom niečo a zo svojej pozície národného duchovného vodcu si nechce uznať prehru. Možno nemal byť oficiálne národným, iba žakovčanským, ale neoficiálne i tak pre mnohých Slovákov vzorom a hrdinom. Špekulovať nad tým, či sa zmenil vnútorne a začal túžiť po moci alebo ho ovládla pýcha, to si dnes dovolia asi len tí, ktorí si môžu dovoliť tvrdiť všetko. Ja si to tvrdiť nedovolím.

Osobne si myslím, že i keby vystupoval distingvovanejšie a neprekážal by nikomu, nedokázal by ani vedeckou ani anjelskou argumentáciou eliminovať rozvoj škodlivých ideológií na Slovensku, pretože náš národ je pod silným vplyvom západnej kultúry už veľmi dlhý čas. Ide o nezastaviteľný „progres,“ čo potvrdzuje správanie a rebríček hodnôt našej najmladšej generácie odchovanej na virtualite ovládanej západnou kultúrou, jej ideami, životným štýlom a postojmi vybraných celebrít, politikou, vládou mimovládnych organizácií, bezhraničnou slobodou, mocou sexuálnych menšín, trestaním iného názoru a dehonestovaním jeho predkladateľa. V prípade LGBT+ a gender ideológie ide o gigantický nadnárodný sociálno-politický konštrukt, ktorý nezastaví žiaden jednotlivec; kňaz ani politik, iba zjednotený národ. K tomu sa pridáva nový prístup k človeku a jeho identite s relativizovaním hodnôt. Mení sa obsah morálky a preferované typy vzorov.

Na druhej strane nemôžeme nevidieť, čo tento kňaz v našej cirkvi a spoločnosti urobil nie slovami, ale praxou. Pracoval a pracuje pre okrajové skupiny ľudí nad rámec zaužívaných kompetencií katolíckeho kňaza, neraz zväzovaného strachom, chabými vedomosťami o ľudskej duši, svojím nadriadeným alebo kolektívom kňazov. Často aj zvykom na povyšovanie svojej osoby a pohodlie. Keby si všetci kňazi robili svoju prácu zodpovedne, Kuffa by mal v Žakovciach len pár ľudí a o homosexuáloch, pedofiloch, zoofiloch či nekrofiloch by počúval len od iných kňazov, lebo by sa „nedopracovali“ až do Žakoviec.

Na margo Západu. Nemôžeme všetko hádzať len na politiku západných krajín a ich morálne „otupievanie.“ Pokiaľ malo byť strážcom morálky v našej krajine kresťanstvo a mnohí kresťanskí politici dali označeniu kresťan hanlivý význam svojím bažením po moci a najnovšie už aj riadením sa upravenou verziou príslovia: „Kto do teba kameňom, ty doňho tiež“ (viď Hlina), nemôže za to Západ. Zo vznešeného kresťanstva je dnes často už len fraška alebo kráľovstvo krivých zrkadiel, a za to Západ tiež nemôže. No podporilo to aj Kuffov mediálny debakel a neschopnosť ustáť vyhrotenú situáciu vždy a všade.

Inzercia

Kuffa vs. Havran

Čo sa týka kauzy Kuffa vs. Havran, rozmýšľam nad tým, že ak by Havran takýto štýl vyjadrovania použil pri sexuálnych menšinách, nie pri katolíkoch a označil ich najdebilnejšími v prvej vete, tak už o ňom vedia aj v zahraničí a nikde si ani neškrtne. Pochopil by som, keby to napísal v návale zlosti, ale on si za svojimi vyjadreniami naďalej stojí. Načo ospravedlnenie, keď dnes je sloboda slova? Načo ospravedlnenie, keď každá verejne známe osoba si už v dnešných časoch môže dovoliť zbaviť sa zodpovednosti za následky svojich vyjadrení lúsknutím prstov (veď nenávisť budú šíriť ľudia, ktorí ho debilne slepo nasledujú a podporujú ho, on im to nekázal)? Tak si pre slobodu slova začnime na uliciach nadávať do debilov. Len tak, lebo každý druhý človek dnes môže byť debil, tak sa možno trafíme. Náboženská intolerancia tu už bola a je veľmi nebezpečné s ňou čo i len v náznakoch začínať znovu. A tak ani členovia protestantských cirkví nemôžu rafinovane zhadzovať iné denominácie. Hoci sa napríklad k Prostredníkovi alebo Havranovi väčšina slovenských protestantov nepriznáva, stále sú považovaní za teológov, čím sa stávajú nebezpečnými šíriteľmi svojej pravdy v mene boha. A dokonca sú stále vzormi pre mnohých obdivovateľov. Rozmýšľam nad tým, čo ich motivuje k neláske ku katolíkom. Je cítiť, že aj Prostredník podporujúci Havrana a jeho útoky už dlhšie aj inými verejnými vyjadreniami na zosmiešnenie katolíkov jasne vysiela signál antipatie voči katolíkom (pritom nemá prehľad o tom, čo sa vo vnútri katolíckych spoločenstiev na Slovensku deje), ale tak z princípu predsa nemusí mať každý každého rád, hoci dostane cenu Za slobodu v cirkvi za rok 2020 kvôli slobodnému vyjadrovaniu názorov a odvážnemu konaniu (myslí sa zrejme vystúpenie na pochode hrdosti – Gay Pride). Možno to má byť ten základ moderného kresťana – pohŕdať inými náboženstvami a v konečnom dôsledku aj tým svojím. Sloboda v cirkvách znamená pošliapať po ich učení alebo im vrátiť autenticitu? Je to súlad s Písmom alebo jeho relativizovanie? Je to hovorenie pravdy alebo zavádzanie?

Prostredník s Havranom možno nemysleli na to, že oni dvaja sú na Slovensku malý, ale významný nástroj zasievania nenávisti ku katolíkom. Je treba mlčať, lebo veď Katolícka cirkev si to zaslúži? Zdieľať

Pre rôzne osobnosti s nízkym morálnym kreditom sú možno manipulovanie inými, hry s vlastnými fanúšikmi zábavou a prejavom slobody, ale pokiaľ si neuvedomujú silu prispievať k formovaniu verejnej mienky a nevážia slová, začínajú tichú vojnu masy ľudí na základe napríklad náboženskej príslušnosti. Sám som v Čechách zažil virtuálnu vojnu mladých proti kresťanom. Pre istého mladého muža to bol jeden z dôvodov návštevy psychiatra o nejaký čas. My dospelí si možno povieme, že pľuť po sebe verejne je zábavný prvok demokracie, ale učíme tomu aj naše deti. Učíme ich, koho majú považovať za nepriateľa a ako s ním naložiť. Lebo keď kuffovci sú podľa mediálnej hviezdy debili, tak prečo nie všetci katolíci, ktorí sa vyjadrujú k niečomu, s čím po dôkladnom zvážení nesúhlasia a nemienia tým nikomu ubližovať.

Istanbulský dohovor

Príkladom môže byť Istanbulský dohovor, ktorý tak vehementne propaguje pán Prostredník a manipulovaním svojich fanúšikov vyzýva k tomu, aby bojovali súhlasom s týmto dohovorom za všetky utláčané a týrané ženy. Obyčajný populizmus, pretože znenie dohovoru sme na Slovensku pred pár rokmi dôkladne analyzovali a odborníci sa zhodli na tom, že v takomto znení ho prijať nemôžeme. My už rodovú rovnosť máme, rovnakosť akceptovať nemôžeme a LGBT+ a gender ideológia v našej krajine nemôžu rozhodovať bez toho, aby ľudia problematiku neheterosexuálnej orientácie a rodovej rovn(ak)osti, teda umelého zotretia pohlavných rozdielov, ktoré kompletne nedokáže odstrániť žiadna terapia, na Slovensku poznali aj inak ako ideologicky, poznali ich históriu, pravé dôvody a riziká požiadaviek týchto ideológií (ktoré sa často spájajú do jednej) a až následne sa k nim mohli vyjadriť trebárs v referende.

Keď už sme pri politickej strane kresťanských progresívcov, je pre mňa otázne, čo chce strana s LGBT+ aktivistami dosiahnuť, keď títo aktivisti sú na slovenskej scéne už dlho, z vlastnej hlavy nič nevymysleli a neurobili nič pre to, aby LGBT+ scéna na Slovensku vrátane virtuálneho priestoru pre nich „zmorálneli“ a aby sa skvalitnil život aj tým obyčajným, ktorým svojimi výstupmi zatiaľ robia len medvediu službu. Lenže to urobiť nedokázali vtedy a nedokážu to ani teraz, lebo klamstvami a zavádzaním sa ľuďom pomáhať nedá.


Obrázok: Priest collar

Inzercia

Zakladateľ webu citlivetemy.sk, tvorca projektu OrareM, spoluautor knihy Homosexualita bez farieb dúhy (2019), hosťujúci autor článkov na weboch chlapom.sk a zastolom.sk. Sociálno-výchovný pracovník, dobrovoľník, vyštudovaný biológ (vedecký smer)...

Inzercia

Odporúčame

Blog
Pochovali Klopferových 2411 obetí

Pochovali Klopferových 2411 obetí

V stredu sa uskutočnil pohreb viac než 2000 plodov nenarodených detí, ktoré objavili policajti v garáži a v aute ešte v septembri a októbri minulého roku u potratára, doktora Ulricha Klopfera v štáte Illinois.

Blog
Prečo je štúdium matematiky potrebné pre každého

Prečo je štúdium matematiky potrebné pre každého

Študent, ktorý si osvojil matematické myslenie nebude mať nutkanie si pliesť matematickú funkciu s funkciou, ktorú zastáva v rade školy. Toto sa však bežne robí pri posudzovaní obsahu právnických dokumentov, ako je napríklad text Istanbulského dohovoru.