Voľby 2020 - koho voliť?

Sledujem priebežne dianie na politickej scéne do tej miery, aby som mal trochu prehľad o dianí – články v médiách (primárne postoj.sk, čiastočne sme.sk) a občas TV noviny RTVS. V tomto čase, pár týždňov pred voľbami si nájdem čas aj na to, aby som si prečítal rozhovory s hlavnými reprezentantmi politických strán.

Nemôžem sa ubrániť dojmu, že všetci z nich sú blahoslavení – chudobní duchom. Celé spektrum politickej scény je nekonečne prekvapené a vyrušené z faktu, že ĽSNS je veľmi aktívna a tesne pred voľbami jej prieskumy indikujú veľmi priaznivý výsledok.

  1. Mirko Beblavý protestuje proti politike ĽSNS a chodí rušiť ich verejné zhromaždenia. Má vraj v radoch „viacerých mladých ľudí, ktorí boli prívržencami ĽSNS a potom zmenili názor“. Rozumiem, snáď mu to pomôže.
  2. Spôsob vedenia, komunikácie a impotentnej kampane Lojzka Hlinu KDH do parlamentu nedovedie a –žiaľ – nebude to ani škoda.
  3. Andrej Kiska sa drží zásady „nehovorme nič, aj tak na naše slová dôjde“ – je si vedomý faktu, že mnohí slovenskí voliči uprednostňujú nekonfliktnosť pred vyjadrením svojho vlastného názoru.
  4. Igor Matovič počúva ľudí, ktorí hovoria, že nemajú koho voliť a následne inteligentne reaguje a brnká na strunu emócií – „vox populi – vox dei“. Znova sú všetci prekvapení?
  5. Béla Bugár si užil „desať minút slávy“ a bola to jeho labutia pieseň.
  6. Boris Kollár – 7% Slovákov si myslí, že je to správny politik. Zlá doba.
  7. Andrej Danko – dúfam, že uznáte, že asi stačilo. Bolo by nanajvýš vhodné, aby SNS nezískala 5%.
  8. Riško Sulík – akokoľvek to nemusela byť jeho vina – elegantne zdecimoval svoju stranu.
  9. SMER – som smutný, že žijeme v časoch, kde FICO mohol byť toľké roky na vrchole.
  10. Krízový manažér Drucker – na neho sme čakali, konečne máme koho voliť!

 

Veľká časť obyvateľov tejto krajiny je už tak nekonečne unavená z politickej korektnosti, tláchania a nečinnosti  politikov, ignorovania reálnych problémov ľudí, že už len z trucu budú voliť Kotlebu. Viete čo? Ja sa im nedivím.

Mám elektrikára z Pohronia, ktorý chodí do Bratislavy na týždňovky, aby uživil rodinu. On by Vám skutočne porozprával, čo ho trápi. Denno-dené starosti o rodinu, problémy so zdravotníctvom v regiónoch (kdekoľvek na Slovensku), starosť o to, kam dať dieťa do školy, keď nechce, aby chodil ako jediný do plnej triedy rómov, starosti s odvodmi do poisťovní (keďže je živnostník)  – tých praktických problémov, ktoré tento štát nerieši je také množstvo, že sľuby politikov sú už len smiešne. Včera som sa najviac pobavil na bilboarde SNS na ceste domov – „STOP Kolónam“. Skoro som od smiechu havaroval ...

Keď som sa rozprával pred časom s Ferom Mikloškom, úprimne povedal, že nevie koho bude voliť. Dnes sa prikláňa ku Kiskovi. Anna Záborská hovorí, že sme „zanedbali výchovu nových kresťanských politikov“. Vlado Palko píše knihy, v ktorých sa sťažuje, že svet sa uberá zlým smerom, lebo konzervatívne hodnoty sú valcované liberalizmom. Toto všetko možno je pravda, ale čo urobili kresťanskí a konzervatívni politici, aby sme mali koho voliť? Nič, resp. urobili si hanbu.

Finále – koho mám voliť ja, praktizujúci kresťan-katolík, presvedčený konzervatívec? Kotleba to nebude.  Takže?

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo