Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
12. február 2020

Ticho ako dar

Ticho ako dar

Tieto posledné mesiace boli pre mňa veľmi jedinečné. Nechcem tým ale povedať, že tie ostatné nie. Každý jeden deň je jedinečný so svojím veľkým darom a prekvapením. No predsa tieto mesiace boli pre mňa také iné. Vyžadovali si veľkú odvahu, odhodlanie, dôveru, nádej a hlavne vieru. Pán Boh koná množstvo zázrakov, a keď si naozaj otvoríme oči, oči srdca, vtedy začíname žasnúť, koľko zázrakov Pán Boh v našom živote a v živote iných koná. A hoci som mala opäť v mojom živote možnosť “zažiť” jeden z veľkých zázrakov, chcem sa s vami podeliť o takú moju skúsenosť ticha.

 

Ticho je veľkým darom. A modlitba v tichu je ešte väčším. Často si práve na túto modlitbu v tichu nenachádzame čas pre množstvo povinností a uponáhlaný životný štýl, ktorým a ktorý žijeme. Akú mám skúsenosť ja? Rada by som vám ju priblížila.

Toto obdobie bolo pre mňa dosť náročné a dalo by sa povedať, že som často stála na bojisku, kde neustále prebiehal nejaký zápas. Niekedy menší, často obrovský. Na začiatku som sa pokúsila bojovať sama, no nedokázala som poraziť ani jedného nepriateľa. Vedela som len tak zutekať a ukryť sa (beh patrí medzi moje najobľúbenejšie športové činnosti, takže s utekaním som nemala až taký problém :D), ale nátlak bol oveľa väčší. Už mi nestačili rýchle nohy, vynaliezavosť a úkryty. Cítila som sa bezradná. Až vtedy som pochopila, že túto vojnu ja sama nevyhrám. Tú môže vyhrať iba Boh. A tak Pán Boh prišiel ku mne na bojisko (keď som mu to samozrejme dovolila) a začal vyhrávať jeden boj za druhým. On bojoval, ja som sa pozerala. On víťazil, ja som mohla zažívať pokoj. Raz mi v tomto pokoji pripomenul chvíle, keď som len tak sedela a nechala sa Ním objímať a milovať. Opäť som pocítila túžbu vrátiť sa ku tomuto živému prameňu. Vrátiť sa k modlitbe v tichu. Vypýtala som si povolenie a tri dni som bola sama s Pánom niekoľko hodín v kostole (dokonca som vtedy mala možnosť byť aj úplne sama). Prvé hodiny boli veľmi ťažké. Plné sĺz. A proces sa stále neskončil :). 

Často si hovorím, že moje srdce je taký Kristov list. On stále píše na moje zatiaľ stále kamenné tabule srdca, aby to, čo tam teraz píše raz Božím dychom ožilo a bolo živé. Tak, ako nám prisľúbil, že nám dá nové srdce, ktoré už nebude viac z kameňa ale z mäsa. Tak povedal prorokovi Ezechielovi: “A dám vám nové srdce a nového ducha vložím do vás; odstránim z vášho tela kamenné srdce a dám vám srdce z mäsa.” (Ez 36,26)

V modlitbe v tichu nachádzam moje skutočné ja, tým, kým reálne som, s mojimi bolesťami, slabosťami. V tejto modlitbe v tichu čelím svojej bolesti a s pomocou Pána Boha sa táto bolesť premieňa na silu, ktorá ma poháňa milovať. Je to niečo fascinujúce. Tu objavujem moju pravú identitu. Tú, ktorú vidím v pravom svetle a nie v očiach ľudí okolo mňa.

V tichu musíme všetci čeliť nám samým. Je to náš duchovný zápas s tým telesným. Je to zápas, ktorý je potrebný a nevyhnutný. Prebieha tu konflikt môjho/nášho ega s niečím, čo ja nazývam “moje skutočné ja”. Toto je cesta, ako spoznať samú/samého seba, pretože aby som spoznala skutočne Pána Boha, musím najprv spoznať samú/samého seba. A kým neobjavíme svoje najhlbšie ja, ktoré je skryté v Bohu, nikdy nespoznáme seba ako osobu.

Inzercia

Cesta ticha, resp. modlitby v tichu je náročná a zdĺhavá. Je to cesta do vnútra nášho srdca, ktorá býva často prerušovaná a prehlušovaná pohľadmi mysle. Často sa veľmi snažíme začuť tú melódiu skrytej piesne Pána Boha v našom srdci, no nedokážeme to, pretože hluk v našej mysli prehlušuje tento pokoj a radosť nášho srdca.

Keď sa ponoríme do ticha, po konfrontácií nás samých so sebou samými, nájdeme jedno veľmi pokojné miesto, kde môžeme oddychovať v Pánovi. Tu sa snažíme utíšiť sa a dovoliť tichu, aby k nám prehovorilo. Mlčíme a dovolíme Pánu Bohu, aby v nás pracoval. Byť ticho a len si užívať čas s Ním a to aj vtedy, keď nič necítim. Len tak byť s Ním a nechať sa objímať. Milovať a nechať sa milovať. Nechať vyplávať na povrch všetky zranenia, bolesti, zlyhania, pády, a nechať Ho, aby utíšil túto “búrku” a vyliečil všetko uzdravujúcou milosťou. Veď jeho ranami sme uzdravení. Spoznať pokoj a múdrosť v nás. Tie, ktorá sídlia v hĺbke nášho srdca. 

Melódia priezračnej múdrosti je taká lákavá. Láka nás ale je prehlušovaná svetom. Hoci sa vzdialime z cesty, už nezabudneme na tú melódiu a snažíme sa ju nájsť. Hľadáme ju, až kým ju nenájdeme, a keď ju skutočne nájdeme, nevieme sa jej nabažiť. Pretože to je pravda ukrytá v nás samých. A pravda oslobodzuje. 

Tajomstvom je, že práve v tomto tichu modlitby môžeme uvoľniť Božie svetlo, ktoré v každom z nás žiari ale je prikryté prikrývkou, ktorú utkala naša myseľ. Keď konfrontujeme seba samých, možeme toto Božie svetlo v nás odokryť a nechať ho naplno rozžiariť a prežiariť každý kútik nášho “ja”.

Ak máme aspoň štipku viery a odvahy, sme vždy pozvaní, aby sme odhalili svoje bolestné spomienky v uzdravujúcej Božej prítomnosti, tam v našom srdci. Vyrozprávať sa Pánovi značí vstúpiť do jeho pohľadu milosrdnej lásky. S ním môžeme znova tkať pravdivo náš život, zašívajúc v ňom diery a trhliny. Možno je to nepríjemné a bolestné, ale objaviť ten pokoj stojí za to. 

 

Odporúčame

Blog
Boj proti fašizmu je podvod na voličoch

Boj proti fašizmu je podvod na voličoch

Bojovať treba proti rozkladu právneho štátu. Aký je skutočný stav v polícii, prokuratúre, súdnictve, advokácii. Chobotnice vybavovačov sú po celom Slovensku. Chorý politický systém, ktorý prerástol do partokracie, nakazil aj systém zabezpečujúci spravodlivosť. Riešenia sú, chýba však ochota ich realizovať.