Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
11. február 2020

Môj 16-ročný syn je gay. Dá sa to liečiť?

Nedávno sa na nemenovanom portáli objavila otázka rodiča, či sa dá liečiť homosexualita jeho 16-ročného syna. Skúsme sa nad touto otázkou spoločne zamyslieť.
Môj 16-ročný syn je gay. Dá sa to liečiť?

Rodič: Dobrý deň, môj 16-ročný syn je inak orientovaný. Dá sa to liečiť? Za odpoveď ďakujem.

Odpoveď odborníka: „Dobrý deň, sexuálnu orientáciu sa snažili LIEČIŤ v minulosti. Boli to nepekné metódy, plné šikanovania, potláčania osobnosti, jedinci, ktorých takto (často doslova) terorizovali dopadli všelijako. Psychologické poradenstvo je jediná možnosť ktorá je nejakým spôsobom na mieste. Pre budúcnosť (ak je syn homosexuál) alebo prípadne uvedomenie si samého seba (ak ide o experiment). Bohužiaľ, 16-ročný chlapec, ktorý má pred cudzím človekom hovoriť o takejto citlivej téme. Neviem, či Vám na to pristane. Psychologické poradenstvo je vždy vhodné aj pre rodiča, aby vedel ako so svojím dieťaťom správne a citlivo komunikovať.“ MUDr. Denisa Jaššová


Ján Poľa: Je pre mňa vždy zaujímavé prečítať si o tragickosti terapie homosexuality v minulosti. Áno, boli metódy, ktoré porušovali všetky dnešné morálne princípy a zásady diagnostiky či terapie, ale vždy zdôrazňujem, že sa to nedialo iba pri homosexualite a že moderná psychoterapia zažila svoj rozmach až po tom, čo sa homosexualita vyňala zo zoznamu porúch (k čomu došlo nie na základe vedeckých štúdií, ale na základe dohody pod vplyvom spoločenského tlaku). V každom prípade dnes už ťažko posúdime, aký úspech by mala moderná terapia zhodnotená nezávislými štúdiami. Ak hovorím o modernej, nemyslím tým násilnú a už vôbec nie terapiu sexuality. Sexualita človeka nie je jeho identitou. Je súčasťou jeho osobnosti, ktorá sa formuje viac ako dve desaťročia a je výsledkom neuroplasticity mozgu. Sexualitu človeka nie je možné meniť kedykoľvek, akokoľvek a kýmkoľvek a ani sa to robiť nesmie, pretože skutočným problémom každého homosexuálneho jedinca nie je jeho sexualita. Sexualitu človeka si predstavme ako kmeň stromu, do ktorého sa zbiehajú desiatky koreňov. Každý koreň, nový i starý, je treba poznať v priebehu rokov a riešiť ho s vedomím, že netušíme, ktoré ktorene boli pre kmeň kľúčové. Možno takýto koreň ani nenájdeme. Malo by nás tiež zaujímať, čím bola špecifická pôda, v ktorej rástli a čo z nej skutočne načerpali. V modernej terapii nenájdenie vytúženého pomyselného koreňa nemôžeme považovať za neúspech, pretože sme spoznali mnohé korene a pracovali na nich. Klient nesmie mať motiváciu meniť svoju sexualitu, pretože ak začneme hneď riešiť kmeň s ilúziou zmeny, strom iba zničíme. To, na čo bol jedinec najviac vnímavý v časoch jednotlivých vývinových medzníkov nevieme nasimulovať a očakávať rovnaký efekt. Sexualita je odpoveďou na nesexuálne vplyvy v čase, kedy je jedinec schopný prežívať erotickú príťažlivosť a vtedy sa už stáva relatívne fixnou a praxou posilňovanou súčasťou osobnosti človeka. A keďže sexualita je súčasťou toho, čo spolu s ňou nás determinuje, akýkoľvek terapeutický zásah je zásahom aj do osobnosti človeka. Psychoterapeuti veľmi dobre vedia, pri čom všetkom zasahujú aj osobnosť, a predsa to robia. Sexualita človeka je komplexná a pokiaľ sa na ňu dívame v bio-psycho-sociálnom kontexte, žiadny odborník nemôže vyhlásiť, že homosexualita je iba vrodená alebo že je určite nemenná. Každý človek je originál. Sexualita žiadneho človeka nie je rovnaká, nemáme dve rovnaké osobnosti s rovnakou vnímavosťou na rodinnú dynamiku ani univerzálnu psychoterapiu na akýkoľvek problém so 100% úspešnosťou. Problémov v duši osoby s homosexuálnymi sklonmi je viac než dosť aj po odmyslení akejkoľvek formy intolerancie či homofóbie.

Ja by som sa pani doktorky opýtal, ako také poradenstvo pri homosexualite v praxi vyzerá, nakoľko nepoznám žiadnu odbornú publikáciu (odborné postupy a odporúčania - guidelines), v ktorej by sa na homosexualitu dívalo nezaujato (objektívne). Áno, homosexualita je dodnes pre jednotlivca i rodinu častým a veľkým problémom a čuduj sa svete, odborník na dušu si musí problematiku doštudovať sám. Počas pregraduálneho štúdia sa totiž dozvedel o problematike nič až minimum. Avšak maximum z publikácií a prednášok lobistických skupín, ktoré nemožno považovať za objektívny zdroj informácií. Dokonca v mnohých štátoch je zakázané publikovať širšie spektrum vplyvov formovania ľudskej sexuality, aj to, čo z tohto spektra je terapeuticky riešiteľné a čo nie. Absolútne sa nevie, ako terapeuticky pristupovať k fyzicky nedospelým osobám, ktoré sú presvedčené o svojej homosexualite alebo sú zmätené. A nedajbože, aby boli dotknutý i jeho rodina veriaci. V takom prípade neerudovaný odborník aj pri neviem akej dobrej vôli môže povedať len: „Veľa šťastia!“ 

Poznámka: Považovať nechcenú homosexualitu za chorobný stav môže byť takisto problém. Viesť niekoho k tomu, aby nechcenú sexualitu miloval, môžeme považovať za nenásilný, ba priam prospešný zásach? Áno, pracuje sa na škodlivých a bigotných predstavách nielen o homosexualite, aby sme zistili skutočný motív klienta byť iný. Ale nie všetci klienti operujú strachom z neprijatia a náboženstvom. Pokiaľ si niekto navyše uvedomuje príčiny vzniku svojej homosexuality, nemôžeme ich spochybňovať len kvôli tomu, že nám nedávajú zmysel (nenašli sme ešte knihu, v ktorej sa o tom písalo) a považovať takýchto klientov opäť za pomýlených. Okrem toho som v jednom článku spomínal prípad ženatého muža, ktorý potrebuje terapeuticky pracovať so svojimi homosexuálnymi sklonmi. 

Inzercia

Tu podľa pápeža Františka a Katechizmu Katolíckej cirkvi by mali „hodiť záchranné koleso“ erudovaní kňazi a zabezpečiť osobe s homosexuálnymi sklonmi sprevádzanie a pastoračnú starostlivosť. Avšak mnohí erudovaní nie sú, nevedia si predstaviť, čo obnáša takáto pastoračná starostlivosť, nemajú na to čas alebo povedia, že ľudia si želajú riešiť homosexuálnu problematiku iba v rámci interného fóra (spoveď, rozhovor medzi štyrmi očami). Čudujeme sa tomu, že ak sme dospievajúcim osobám v tejto téme nevenovali dostatočnú pozornosť, prichádzajú za nami už ako dospelí - osamotení, v koncoch, zamotaní v sexuálnych úletoch alebo s pocitom viny za to, že si našli partnera? Uvedomujeme si, že o pochybnostiach vo svojej sexuálnej orientácii kňazovi nehovorí každý pubescent a adolescent, je len súčasťou davu, ktorý kňaza ticho počúva, toto tajomstvo nosí s bolesťou a obavami vo svojom srdci, je plný otázok pre konflikt náboženstva vs. odporúčaní odborníkov a širokej verejnosti pri homosexualite, a je hladný teda aj po iných odpovediach, ktoré kňaz poskytuje mladým veriac, že všetci prítomní sú heterosexuáli, len ich trochu potrebuje morálne usmerniť v sexuálnom správaní? Kňaz predsa nemôže čakať na to, kým za ním príde takýto človek s prosbou o pomoc! Lebo je veľká pravdepodobnosť, že príde, ale až o niekoľko rokov, po mnohých zlých skúsenostiach, nútený hľadať úplne sám pokusom-omylom, po kvantách sklamaní, vzťahovom a emocionálnom nenaplnení klesajúc na totálne dno? Človeku bez skutočnej lásky umiera duša. Alfou a omegou kresťanského náboženstva má byť láska. Kde je? A pritom kňazovi stačilo vedieť o problematike viac a otvoriť ju včas. Nemôžeme sa vyhovárať na to, že máme odborníkov, ktorí predsa mladým ľuďom a ich rodinám pomôžu nejako uchopiť problematiku homosexuality a nemôžeme sa spoliehať ani na Linku Valentín. Každý kňaz má byť takou „linkou“ lásky a prijatia, otcom, vizionárom a iniciátorom budovania kvalitných pút medzi mladými ľuďmi, objasňujúc, zmierujúc, detailne poznajúc problémy a potreby všetkých svojich detí i to, ako ich naplniť, aby nikto nemusel nič potláčať, na nič sa hrať, do ničoho sa nútiť, aby nemusel žízniť po sile ľudského puta a autentickej lásky. Vtedy nebudeme potrebovať Linku Valentín, ktorá v dnešnej podobe a s aktuálnymi aktivitami nedokáže byť tým skutočným, dostupným a všestranným sprievodcom pre každého. Myslime predsa na dostupnosť regionálnu, na to, že človek z bigotnej a slovami mladých ľudí „homofóbnej“ rodiny nebude utekať za niekým do Košíc, kto mu v podstate iba objasní postoj cirkvi alebo spirituálne prerozpráva postoj jeho rodičov, ponúkne duchovnú obnovu dvakrát ročne. A už vôbec nemôžeme všetkým veriacim nanútiť, že Linka Valentín je pre nich ideálne riešenie. Vari mladý a zmätený človek má z farnosti od svojho duchovného vodcu utekať za niekým cudzím, lebo jeho duchovný otec, ktorého pozná veľkú časť svojho života a vídava ho často by to asi nepochopil a nevedel by, čo s tým má robiť?

Všetci ľudia, ktorí si z rôznych dôvodov nemôžu založiť vlastnú rodinu a chcú prežiť napriek silným nepochopeným tlakom zvnútra a šialeným tlakom zvonku, si zaslúžia viac.

Skúsme sa zamyslieť. Ak ani odborník nevie, kňaz nevie, ale vie niekto tam...., o kom ani poriadne nevieme, ako funguje... neplačme nad LGBT+ ideológiou a gender ideológiou, ktoré údajne ohrozujú naše kultúrne a kresťanské dedičstvo. Nie sme aj my tak trochu (alebo aj viac ako trochu) svojou zadubenosťou, kostrbatosťou a pohodlnosťou ohrozením pre našu mladú generáciu?  A vôbec, nezdá sa vám už neskoro na takéto úvahy?


Obrázok: Soul

Inzercia

Zakladateľ webu citlivetemy.sk, tvorca projektu OrareM, spoluautor knihy Homosexualita bez farieb dúhy (2019), hosťujúci autor článkov na weboch chlapom.sk a zastolom.sk. Sociálno-výchovný pracovník, dobrovoľník, vyštudovaný biológ (vedecký smer)...

Inzercia

Odporúčame

Blog
Zahraničná politika, tá naša Šípková Ruženka

Zahraničná politika, tá naša Šípková Ruženka (výber z blogov)

V nasledujúcich riadkoch načrtnem svoje vnímanie určitých línií slovenskej, v niečom možno aj európskej zahraničnej politiky dneška. Budem písať viac všeobecne, cieľom nemá byť komentovať konkrétny zahraničnopolitický vývoj, ale celkovú povahu a len niekoľko konkrétnejších dynamík či trendov. Ak budem spomínať konkrétne krajiny, ľudí či udalosti, bude to skôr pre ilustráciu prezentovaného princípu alebo konceptu. Budem vďačný, ak úvaha poslúži ako materiál do diskusie.

Blog
Stručná história času

Stručná história času

Minulý rok som začal čítať dlho a starostlivo plánované historické knihy. Začal som s Guns, Germs and Steel od Jareda Diamonda, ktorá bola skvelá, ale nikomu neodporúčam ju čítať. Stačí extrakt. Nemal som však pocit, že touto knihou som sa začal zaoberať históriou dostatočne „od začiatku“. Tento problém mi mala pomôcť vyriešiť práve kniha od Hawkinga, ktorá pojednáva o tom, čo je čas a čo bolo na počiatku.