Liberalizmus a konzervativizmus na príklade homosexuality

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Liberalizmus a konzervativizmus na príklade homosexuality

Možno si niektorí pamätáte na reláciu Od Kuka do Kuka. Dnes by sa nám zišlo mať reláciu Z extrému do extrému. Pretože my Slováci vieme vytvoriť extrém z obyčajného vyjadrenia, živiť extrém, šíriť extrém a zaoberať sa najmä extrémom.

„Ľudia, ktorí ako Marián Kuffa zneužívajú náboženskú vieru a jej ústavnú ochranu na vytváranie falošných hrozieb a konštruujú strašiaka dženderizmu a homosexualizmu alebo huckajú svojich veriacich proti liberálne zmýšľajúcim občanom Slovenska, musia zniesť kritiku aj v podobe satiry. Slovensko je a musí zostať štátom, ktorý sa neviaže na žiadnu náboženskú ideológiu. Verejná kritika náboženských prejavov musí zostať možná práve pre veľký spoločenský dosah a vplyv cirkevnej zvesti.“ O. Prostredník Zdieľať

Či už moje vyjadrenia alebo akékoľvek vyjadrenia kohokoľvek je možné použiť ako nástroj alebo pokrm na živenie obludy zvanej Extrémizmus.

Aj ja som vťahovaný do týchto bojov. Píšem pre ľudí, ktorí ešte veria Písmu a chcú podľa neho žiť. Moje slová sa však zneužívajú na krajný konzervatívny extrémizmus. Hoci som veriaci, dokážem sa odosobniť a pozývať k hľadaniu pravdivých, nie zaužívaných a vykonštruovaných výstupov o psychosexualite a spoločného dobra, teda dobra pre kresťanov i ateistov. Pretože verím tomu, že stavať nemôžeme na ilúzii vytvorenej nejakým ideologickým zriadením a že budovať niečo morálne nespochybniteľné a ľudsky pekné, čo národ nerozdeľuje, v tejto spoločnosti môžeme všetci bez toho, aby sme čakali na povely a odporúčania zvonku. A čo som tvrdil pred desiatimi rokmi, to tvrdím aj dnes – Čokoľvek chceme pre niekoho urobiť, nepomôžeme mu dovtedy, kým dokonale nespoznáme jeho vnútorný stav.

Ak ja potrebujem riešiť seba, ale každý okolo mňa mi radí, nech riešim radšej iných, nech tvrdo bojujem proti iným, nech umlčiavam iných ľudí, lebo inak seba popieram, určite postupom času začnem stále menej a menej ísť do hĺbky seba, lebo je tu niekto, kto ma chce „chrániť,“ „oslobodiť,“ ponúka mi „riešenie“ aj v tom, že ja nemusím v porovnaní s ostatnými otvárať a analyzovať svoje vnútro a netýkajú sa ma morálne princípy, ktoré majú zaväzovať nás všetkých bez ohľadu na akúkoľvek inakosť. Zdieľať

Pamätám sa, ako nám raz na základnej škole učiteľ dejepisu povedal, že náboženstvo je pre ľudí tak citlivá téma, že v tomto sa musíme naučiť iba rešpektovať, nepodnecovať vierou k nenávisti, ani prílišnou odviazanosťou nenávisť k veriacim.

Ale kto rozhoduje o tom, ktorý názor ubližuje, ktoré vyjadrenie bolo výsledkom provokácie a nemožno ho brať doslova, ktoré nechcelo ubližovať a je potrebné ho viac skúmať?

Ja by som bol za to, keby morálnu políciu na Slovensku tvorili odvážni ľudia, ktorí si to naozaj zaslúžia. Vy si to nemyslíte? Je každý vodca vodcom alebo sú mnohí vodcovia iba manipulátori? Kto určí, že ja som dobrý človek, uvedomelý vodca a teda legitímne si získavam masy prívržencov? Je dobrým vodcom ten, kto ľuďom neodhalí svoju pravú tvár so všetkými chybami aj sebeckými motiváciami a nebude diskutovať o svojej pravde? Zdieľať

Niekto si myslí, že „bu-bu-bu“ robí katolicizmus, iný, že dženderizmus a ďalší, že homosexualizmus. Niekto sa bojí vlády katolicizmu, iný dženderizmu a ďalší homosexualizmu. Niekto sa bojí Kotlebu, iný Kuffu.

Ale ako to už na Slovensku býva, vyhrocované boje krajných extrémistov letia stále viac. Veď koho by už len zaujímali pokojné a vecné diskusie, v ktorých nikto neurazí nikoho.

Myslím si, že to nie je o žiadnom „izme,“ ale o kultúre nášho národa. Veď nechajme ľudí sa vyjadrovať, ale aj my sa vyjadrujme s úctou k inému. Nechajme ľudí veriť, nedehonestujme vieru v Boha. Nechajme ľudí pokúšať sa o progres, ale nedovoľme, aby si ktokoľvek získaval kohokoľvek klamstvami alebo nezrelosťou v danej problematike. Ľudia nie sú hlúpi, napriek tomu, že mnohým veciam nerozumejú. O čo tu ide? O získavanie si ešte názorovo nevyhranených ľudí. A kto si ich získa? Ten, kto má pravdu? Nie! Tak kto? Ten, kto je dobrý rétor a ešte lepší herec.

Nikto z nás nedokáže zmeniť fanatizmus či úzkoprsosť v niečiom prežívaní náboženstva, ale zasa hodiť všetkých kresťanov do jedného vreca za to, že niekto je obmedzený, alebo pošliapať po tom, kto s nami nesúhlasí..., nie je len produkovaním ďalšej formy extrému?

Nikto z nás nemusí zastavovať liberálneho fanatika, ktorý verí tomu, čo rozpráva a namiesto nadávok sa ho pokúsme opýtať, akými konkrétnymi krokmi bude minimalizovať prípadné škody svojich konkrétnych progresívnych návrhov a ako zabráni presadeniu krokov, ktoré zákonite nadväzujú na jeho návrh. A samozrejme, aj konzervatívny fanatik po sebe zanecháva spúšť, ktorú musia upratovať iní konzervatívci, zväčša uvedomelí kresťania. Toto už nikto nevidí, lebo údajne sú všetci obmedzení, ak navrhujú trošku iný postup v progrese. Slovami Igora Matoviča, nie všetci žerieme seno. Ja dodám, že nie všetci liberáli, ani nie všetci konzervatívci. Zdieľať

Ak verejne predkladám nejaký návrh alebo idem kritizovať, potrebujem poznať a prežiť to alebo sa aspoň pýtať množstva ľudí. Vedieť, ako získať informácie tak, aby nestihli byť modifikované. Napríklad, ak som sa zaoberal problematikou homosexuality, mnohí ľudia nevedeli, kto som, inak by som sa nikdy nedozvedel o tom, čo v skutočnosti prežívajú a čím si prešli. Takisto, ak sa homosexuálny aktivista obklopuje iba inými otvorenými večne sa sťažujúmi homosexuálnymi jedincami, začína strácať objektivitu, zrazu je celý svet LGBTI obmedzený na úzku skupinu ľudí, ktorých trápi len intolerancia okolia, sexualita sa fixuje len na biológiu a homosexuáli sa stávajú sexuálnou menšinou. Na prvý pohľad do seba všetko krásne zapadá, až si jedného dňa uvedomím, že som už dávno trošku slepý a žijem v bublinke.

Poradcovia mi môžu našepkať, ale ak každý poradca do svojej výpovede vloží kus seba a svojho presvedčenia, a ja začnem rozhodovať o niečom, čo nemám zažité, tak potom narobím ohromné množstvo škôd, za ktoré budem zodpovedný ja a nie moji poradcovia. Nepotrebujem byť ani vizionárom, pretože viem, čo sa stane, ak ľudí oklamem alebo neudržím svoj návrh v praxi v tých medziach, kde to nemalo spôsobovať bolesť, chaos a neistotu.

Nemôžeme sa obklopovať iba ľuďmi, ktorí s nami súhlasia, ale nemôžeme ani niečo presadzovať na základe pár výpovedí, prieskumov, nemať to zažité a hlavne nedívajúc sa na problematiku v kontexte.

Napríklad Gay Pride. Otázky:

Je to zvrhlosť zo Západu len preto, že sa nejaká duchovná osoba vyjadrila, že je to tak?

Je celá cirkev zvrátená, lebo sa tak prezentuje pár jej členov a veľa ľudí mimo nej to tvrdí?

Záujem o Gay Pride vypovedá o tom, že ľudia si želajú registrované partnerstvá?

Koľko ľudí tam bolo naozaj zo Slovenska a prečo tam boli?

Neprekáža ľuďom, že ide o oslavu inakosti, nie o riešenie skutočných problémov takýchto ľudí?

Môžeme zužovať problémy „sexuálnych menšín“ len na intoleranciu?

Ako inak ešte môžeme pomôcť homosexuálnej komunite, nefokusujúc svoju pozornosť len na diskrimináciu, ktorá nesúvisí s konkrétnou inakosťou či na homosexuálne manželstvo, ktoré prináša so sebou ďalšie konzekvencie?  

Prečo niekto takéto podujatie vníma ako zlo?

Koľko ľudí z Gay Pride a koľko mimo neho na Slovensku pozná homosexualitu pravdivo?

Ako veľmi môžeme zovšeobecniť názor pár aktivistov a vzťahovať ho na celú komunitu?

Je možné získať aspoň polovicu hlasov ľudí na Slovensku, ktorých sexualita je rôznorodá, inak prežívaná a inak žitá, alebo sa stačí opičiť po iných krajinách, prevziať ich vnímanie homosexuality a ich riešenie problematiky LGBTI komunity?

Môžu ľudia, ktorí nepoznajú homosexualitu a nevedia sa zhodnúť na hraniciach nových práv pre gayov a lesby, prijať zmenu bez vedľajších účinkov?

Keby sa neprijalo registrované partnerstvo, ktoré ale nie je to isté ako manželstvo, a zasa to si žiada zmenu Ústavy SR, bude väčšina homosexuálov na Slovensku skutočne trpieť?

Môže sa porovnávať neplánovaný rozvod alebo smrť rodiča s plánovaním života dieťaťa bez matky? A ako to kontrolovať, keď už dnes, kto na to má, si dokáže dieťa kúpiť a nepotrebuje na to legislatívne zmeny?

A takto by som mohol pokračovať pri každej jednej téme. Človek, ktorý si nepoloží a nezodpovie tieto a sto ďalších otázok za asistencie vzácnych morálnych vzorov, môže vyprodukovať cenný návrh riešenia citlivej problematiky?

Rád by som sa ešte vyjadril k boju proti vybraným skupinám ľudí.

Nájsť jedného vinníka alebo skupinu vinníkov z jedného tábora zvyčajne pomáha či už reálne alebo želane ukrivdeným sa aspoň trošku vyrovnať so svojím stavom či tragédiou, ale tých skupín vinníkov je v podobných prípadoch viac. Nebudem konkrétny, ale v Čechách sa pred pár rokmi stala veľká tragédia, zabil sa chlapec, ktorý pravdepodobne mal homosexuálne sklony. Bola obvinená cirkev a intolerantná spoločnosť. Bolo mi to trochu divné, lebo poznám nastavenie Čechov aj v cirkvi pri tejto problematike a mám dokonca opačnú skúsenosť - mladého muža, ktorý bol gaymi na jednej internetovej stránke až neľudsky ponižovaný za to, že je veriaci. Nesedelo mi to, ale ani som to nespochybňoval. Rozmýšľal som nad tým, čo by som ja na mieste kňaza (farára) povedal chlapcovi, pretože takýto malý chlapec ešte nemusí byť homosexuálny, hoci treba rešpektovať to, čo cíti a rozprávať sa s ním o tom. O pár rokov sa však jeden z príbuzných chlapca vyjadril, že chlapec hľadal pomoc a pochopenie aj na gay zoznamke. Bola tam jedna konkrétna informácia o dospelom mužovi, ktorého chlapec mal údajne kontaktovať a mne doplo, že toho gay aktivistu poznám, že to nie je výmysel, viem, že bol na gay zoznamke a dokonca viem, ako sa tam správal. Daný gay aktivista (ktorý už vychováva aj dieťa) ho poslal kade ľahšie a nebol jediný - mám veľmi spoľahlivé informácie o tom, čo sa deje na gay zoznamkách, ktoré by mali byť priestorom prijatia a lásky. Práve toto muselo chlapca veľmi zlomiť - že nenašiel pochopenie ani medzi svojimi, tak volil radšej smrť. Ja nespochybňujem útoky mnohých ľudí na adresu „sexuálnych menšín.“ Ale súhlasím aj s tým, aby sme hľadali taký spôsob, aby si homosexuáli neubližovali navzájom. Keď som o tom napísal článok na portál pre mladých, vymazali ho s tým, že sú to moje dohady a oni ich šíriť nebudú, nebudú šíriť nenávisť ani homofóbiu. Mal som hrču v krku, lebo toto normálne nie je. Nie je normálne to, že nikto neposkytuje a nemôže poskytovať objektívne informácie zvnútra homosexuálnej komunity a napriek tomu všetci máme vedieť a mať jasno v tom, ako to v nej vyzerá a ako každý prežíva svoju inakosť (vraj zle, kým nebude možné manželstvo pre všetkých – iný pohľad je vraj zmanipulovaním cirkvou).
Nemôžeme veci vyhrocovať a obviňovať len jednu stranu. Z mojich skúseností ľudia reagujú na homosexuálov negatívne aj preto, lebo problematike nerozumejú. A tomuto stavu nepomôže to, za čo chce pán Prostredník, možno v dobrej vôli, bojovať. Dať ľuďom, ktorí začali kašľať na svoju sebavýchovu, ktorých nielen virtuálna kultúra je už teraz veľmi, ale veľmi zlá a zraňujúca, všetko, čo chcú, môže spôsobovať ďalšie katastrofy. My musíme vedieť mladých ľudí vychovávať, morálne ich viesť, a potom je už možné uvažovať (mimo kresťanskej komunity) aj o takých krokoch, o ktorých rozpráva pán Prostredník, lebo budeme mať väčšiu garanciu toho, že sa táto zmena príjme zodpovedne a nebude sa zneužívať.

Istanbulský dohovor. Vieme v ňom identifikovať prvky, ktoré nepatria do našej kultúry? Vieme. Potrebujeme ho v našej krajine, v ktorej striktne odmietame násilie na ženách? Nepotrebujeme. A prečo sa o tom stále vedú polemiky? Lebo opäť môžeme rozpútať boj krajných extrémistov. Niekto zvonku tvrdí, že náš nesúhlas nebol šťastný krok? A potom sa čudujeme, že niektorí Slováci chcú vystúpiť z Európskej únie. Niekto zvnútra tvrdí, že dženderizmus a homosexualizmus je zlo, nevysvetlí, čo je homosexualita, pobúri ľudí a vyzve na modlitby spojené s nenávisťou voči gayom? Potom sa čudujeme, že kresťania sú označovaní ako bigotní chudáci a kresťanky ako bigotné chudery už len keď si uplatnia výhradu vo svedomí (gynekologičky alebo lekárničky).

Môj odkaz znie:

Nebojím sa katolicizmu, lebo viem rozlíšiť, kedy je Písmo iba zneužité ako nástroj šírenia ľudskej spravodlivosti a pravdy. A budem brániť kresťanov, ktorí sú svetlom, hoci sa niekto postaví aj na hlavu. Je potrebné hovoriť aj o šikane kresťanov, nielen o šikane vyvolených skupín.

Nebojím sa dženderizmu, lebo viem, čo deti nie sú schopné obsiahnuť a verím tomu, že ich rodičia nie sú hlúpi. Dôležité je pre nich zvládnuť výchovu, skôr ocenia dobre mienené výchovné rady, ako nebezpečné experimenty s dušou dieťaťa.

Nebojím sa homosexualizmu, lebo som homosexualitu poznával mimo bratislavskej homosexuálnej umeleckej smotánky, ktorá je na hony vzdialená od prežívania vlastnej sexuality a pohľadu naň bežným Jankom alebo Marienkou s obyčajnými i menej obyčajnými problémami. A veru, nie je to o tom, s kým si užijem tento víkend a ani o tom, že najšťastnejším ma urobí homosexuálne manželstvo.

Obrázok: socialism, liberalism, konservatism

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo