Milí mladí kresťania, mám k vám pri homosexualite prosbu...

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Milí mladí kresťania, mám k vám pri homosexualite prosbu...

Žijeme v dobe, v ktorej je medzi hľadaním spoločnej cesty a odvrhnutím veľmi tenká hranica. V dobe individualizmu, rafinovaných interpretátorov Písma a bezbrehého označovania ľudí za nepriateľov nedotknuteľných sexuálnych menšín.

Najprv sa skúsme pozrieť na to, čo čaká 16-ročného chlapca, ktorý si o sebe myslí, že je homosexuál a takmer povinne sa ocitne na gay zoznamke:

1. Zistí, že ak nie je dosť pekný, nezaslúži si pozornosť. Je nútený posielať cudzie fotky, pretože inak si ho nikto nevšimne.

2. Zistí, že ak ešte nemal sex, je trochu zaostalý a že už je v poriadku ho mať, ak sa chce s niekým stretnúť, hoci by sa radšej iba porozprával.

3. Zistí, že gayom je už od narodenia a bol by bláznom, keby počkal, ako sa to v ňom ešte vyvinie. Sex s mužom mu predsa objasní to, čo sa mu bude páčiť.

4. Zistí, že cirkvi sú nepriateľmi gayov, nič sa pre nich v cirkvách nerobí a je potrebné proti nim bojovať, pretože LGBTI organizované skupiny presadzujú iba šťastie, lásku, slobodu a rovnosť. Sú čisté v cieľoch, transparentné v zdrojoch, plné nehy, pravdy, záujmu a morálnych osobností. Cirkvi, naopak, plné pedofilov, klamárov, manipulátorov, ľudí na majetky a peniaze, bez empatie... žiadajú iba obetu, utrpenie a slepú poslušnosť.

5. Zistí, že je normálne podvádzať, pokiaľ sa na tom obaja partneri dohodnú - alebo, pokiaľ je ten druhý „iba“ na sex (tak to nestojí ani za reč).

6. Zistí, že je normálne posielať nahé fotky, pretože je to zábava.

7. Zistí, že je normálne zavádzať niekoho, klamať mu, zablokovať si ho, nedodržať slovo, ujsť..., lebo to robí každý. A má na to právo!

8. Zistí, že kamaráti sú v gay komunite kamaráti s (erotickými) výhodami a iné je vždy len strata drahocenného času.

9. Zistí, že výhodnejšie je emocionálne sa odpojiť, ako byť emocionálne závislý.

10. Zistí, že pomstiť sa niekomu za klamstvo či zradu nie je až taký zlý nápad.

11. Zistí, že nikdy nemusí dospieť, pretože väčšina tých, s ktorými si píše, mladých či starých sa chce tajne hrať a užívať si s infantilným správaním a obmedzeným pohľadom na život.

12. Zistí, že byť na pre-expozičnej profylaxii je výhodnejšie, ako sa obmedzovať v sexe.

13. Zistí, že sa musí zriecť naivity, lebo nikomu sa nedá veriť. Prestane veriť v lásku.

14. Zistí, že ponížiť iného je úplne v poriadku a nie je potrebné napraviť prešľap ani sa ospravedlniť, lebo to sa už v dnešnej dobe nemusí robiť. Každý to chápe.

15. Zistí, že médiám treba veriť a tie prinášajú v rámci homosexuality informácie iba o tom, že homosexuáli sú veľmi obmedzovaní a šikanovaní ľudia. Ešte viac túži nenávidieť cirkvi a bojovať proti nim.

16. Zistí, že všetci s iným názorom sa spojili preto, aby ubližovali homosexuálom.

17. Zistí, že porno nesmie považovať za niečo, čo mu škodí a že má denne masturbovať toľkokrát, koľko vládze.

18. Zistí, že ak sa na iného muža díva ako na horu svalov či chodiaci penis, je to normálny jav svedčiaci o tom, že aj sám seba a svoje telo má veľmi rád a je s ním spokojný.

19. Zistí, že ho nič nerobí šťastnejším, ako môcť byť vzrušený v objatí iného muža, až napokon si uvedomí, že čisté objatie od muža mu dáva viac. 

20. Zistí, že nedokázať ovládať svoje pudy je úplne v poriadku, veď sa len nedávno narodil.

Ide len o príklady toho, ako to vyzerá, ale väčšinou sa všetko odvíja od výchovy, od stupňa naplnenia vo vlastnom pohlaví, kritickosti myslenia a vzťahu mladého muža k sebe i k svojmu telu. Sú ale aj prípady, kedy mladý a veľmi rozumný človek odpája svoje komplexné JA od pudovného JA a buduje si závislosť, o ktorej nie je schopný sa s nikým rozprávať, priznať si to, že daným rozpolcovaním sám seba degeneruje.

Otázky pudovosti, vôbec zvládania sexuality aj v stave „single,“ sú presne tie, ktoré majú byť v 21. storočí predmetom dialógu v cirkvách, hoci už o tom bol napísaný nie jeden cirkevný dokument. Faktom je, že s mladými ľuďmi sa o tom musí debatovať, vysvetľovať im pojmy a pozývať ich k žitiu nie idealizovaného, ale reálneho so všetkými jeho úskaliami s vyjadrením účasti pri ich prekonávaní. Pozývať ich s láskou a cez vlastnú životnú prax a radosť z nej, nie poučkami. Potrebujeme vedieť mladým ľuďom odpovedať aj na tieto citlivé otázky, inak nemôžeme čakať, že mladí ľudia v tejto náročnej dobe plnej tlakov a ponúk sekulárneho sveta dajú za pravdu nám. Viera je síce darom, ale je aj odovzdávaná ako vzácne dedičstvo, ktoré má priťahovať, nie odpudzovať.

Homosexuálna komunita si nezaslúži ľútosť ani nekritických vykonávateľov vôle pár vyvolených jedincov v aktivizme. Zaslúži si úctu, zaslúži si pravdu. Každý v nej si zaslúži vovedenie do skupiny s rodom, ktorý mu je vlastný, lebo nechce byť  rodom iným. Zaslúži si zažiť hlboký vzťah s rovnakým pohlavím skôr, ako sa rozhodne žiť s rovnakým pohlavím aj sexuálne. Žiaľ, nezaslúži si pozornosť, pokiaľ chce zmeniť všetkých a všetko okrem seba. Zdieľať

Som rád, že dnes máme hromadu mladých kňazov, ktorí s mladými laikmi začínajú spoločne uvažovať o náročných témach. Kresťan je pozývaný k tomu, aby vedel „učesať“ svoje pudy, nie aby ich potláčal. Ale pri homosexualite je problémom niečo iné – nie erotické túžby, ktoré sú vo všeobecnosti súčasťou nášho bytia, ale pôvod homosexuality. A presne pre ten pôvod Boh nechce, aby žil muž s mužom tak, ako má muž žiť so ženou.

Homosexualitu ľuďom nedal Boh a kresťan sa nemôže tváriť, že áno. Má však možnosť zriecť sa Boha, žiť podľa seba, sveta a upokojovať sa tým, že urobil dobre. Aj keby mu cirkev schválila jeho rozhodnutie, jeho svedomie mu nedá pokoj. Svedomie nie je len hlúčik ideálov nejakých bigotných deduškov v reverende a navyše odrezaných od reality (v civilizovanom svete by sme to nazývali múdrosťou starcov, ktorí rozhodujú pod vplyvom Božieho Ducha). Je to niečo, čo nikdy nebudeme vedieť vysvetliť, ale vieme, že najrezonujúcejšie svedomie má ten, komu je Boh Otcom. Často ani nepozná cirkevné dokumenty a mladí ľudia si dnes dokonca myslia, že aj homosexuálne spolužitie je už aj pred cirkvou dneška v poriadku (len ešte nie pred celou), napriek tomu, ak hľadajú Boha, najprv cítia diskomfort neznámeho pôvodu, ak nerobia tak, ako chce Otec a postupne sa im začínajú otvárať oči, začínajú chápať. Niektorí chápu od samého začiatku, čo je pre mňa skutočný zázrak. Mnoho homosexuálnych mužov sa až po päťdesiatke učí milovať seba, milovať život aj v stave „single“ alebo prechádzajú na druhý level (prvým bolo niekoľko partnerstiev a sexuálnych úletov)  - vydržiavanie si mladých chlapcov za nejakú tú službu.

Pozývam mladých ľudí k tomu, aby sme sa zjednotili v citlivých témach, prestali sa názorovo štiepiť v zásadných otázkach. Nemôže polovica z nás tvrdiť, že homosexuálne partnerstvo je pred Bohom v poriadku, odvolávať sa pri tom na lásku a vydávať sa za lepšiu, chápavejšiu alebo skôr benevolentnejšiu polovicu. Nemôže sa druhá názorová polovica v strede svojich argumentov zaseknúť, vyjadrovať sa chladne, nezúčastňovať sa riešenia, zdržať sa vyjadrenia alebo ujsť pred tým, kto ju konfrontuje. Zdieľať

Aj z toho dôvodu je dobré, ak mladý človek počká, zvažuje, modlí sa, skúma pôvod svojej homosexuality a učí sa ju prijímať ako prostriedok na dosiahnutie svojej spásy, ako motiváciu pomáhať aj iným k ich spáse, vedieť sa spojiť a vytvoriť rodinu. Vedieť mužské spoločenstvo povzniesť napriek slabosti či hendikepu na niečo, čo nezažili a môžu závidieť mnohí heterosexuálni muži.

V tomto kruhu mužov je priestor otvárať sa, učiť sa od niekoho, koho mužskosť sa mohla rozvíjať, pýtať sa, čo robiť v zmätku. Vzniká bezpečný priestor, v ktorom je možné byť sám sebou, nehrať sa na nič, nehrať sa na lepšieho, nerobiť veci tajne, či už erotické alebo iné. Nezatajovať to, čo som urobil alebo kam ma to ťahá. To ľudské vo mne, často pokrivené či akcentované vplyvom zranení. Dnes mám možnosti nájsť takého človeka, ktorý ma vždy vypočuje a nebude ma súdiť. V minulosti bolo také niečo veľmi vzácne a už to vnímam ako obrovský progres v cirkvi.

Naplnené hlboké vzťahy s inými mužmi menia každého muža, ktorý doteraz nezažil žiaden neerotický hlboký vzťah s mužom. V jeho vnútri sa deje malý zázrak najmä vtedy, ak je ešte mladý a ocitol sa v hlbokom vzťahu s iným mužom, ktorý s ním odmieta mať sexuálny kontakt. Podmienkou je, že homosexuál potrebuje cítiť, že z vnútra jeho „brata“ sála autentická mužskosť a maximálne naplnenie v rodovej role. Zdieľať

Mnoho mladých ľudí je dnes frustrovaných, a pritom zažívajú veľmi veľa sexu, ktorý už vnímajú ako podanie ruky vrátane posielania nahých fotiek cez mobilné aplikácie. Ani ich starí rodičia nemali toľko sexu za celých sedem desaťročí (a to sa dievčatá vydávali pár rokov po prvej menštruácii), koľko ho majú oni len za obdobie dospievania. K tomu je potrebné pripočítať takmer denne zapnuté porno.

Náboženstvo nie je niečo úplne sa bijúce s logikou prírody či psychológiou. Je to vlastne psychológia alebo ak chcete, psychohygiena obohatená o podstatný prvok všemohúcej bytosti. Tá všemohúca bytosť nie je „mozgožrút.“ O Bohu by sme mohli odľahčene povedať, že je Supermanom, ktorý od človeka nežiada heroické výkony a veľmi dobre mu rozumie, nakoľko sa sám stal človekom. Zažil ľudskú pýchu, pokrytectvo, silácke reči, samotu, krutosť iných ľudí a určite aj sexuálnu potrebu, s ktorou ale vedel božsky pracovať. Predstáv o Bohu môže byť mnoho, ale tými najvierohodnejšími sú jeho opisy vo Svätom písme. Nájdeme tam to, kým je Boh a čo od nás žiada. Stručne napísané – Boh každému ponúka stať sa vzácnejšou bytosťou, ktorú svet potrebuje ako soľ. Nepoznám vzácnu osobnosť, ktorej všetko padlo do lona, nemusela sa obetovať aj v oblasti sexuality a vždy si vybrala ľahšiu cestu (Poznámka autora: homosexuálny partnerský vzťah nie je ľahšia cesta).

Užívať si život neznamená užívať si sexu, no žiaľ, dnešná moderná psychológia definuje sex ako základnú ľudskú potrebu. Nemám pocit, že by bez sexu niekto zomrel alebo nežil kvalitne, ale viem, že ak človeku umiera duša, znamená to, že nezažil intimitu - hlboké spojenie s iným človekom, čo opäť nie je rovné sexuálnemu spojeniu. Skúste sa opýtať starších ľudí, či im chýba sex alebo láska. A nemyslím si, že uprednostnia iné spojenie s druhou osobou len kvôli tomu, že ich sexuálna výkonnosť a chuť na sex vekom poklesli. Som presvedčený o tom, že radosť zo sexu im zostala (na tie pocity a zážitky sa zabudnúť nedá), ale uvedomili si podstatu života, ocenili dôležitosť, krásu a perspektívu hlbšej radosti. Nie, nechcem, aby mladí ľudia žili bez sexu, nie som naivný – tento proces psychosexuálneho vývinu nie je možné ani správne zastaviť či zmeniť, ale je správne ho poľudšťovať, mať jasno v tom, ako chcem sexuálne žiť, hoci to nie je jednoduché dodržať. Nie je náhoda, že mladý človek má silnejšie libido a chuť sa rozmnožovať. Ale škodí si, ak ho to ovláda. V prípade homosexuality nikto nemôže vedieť, ako chce žiť, keď ani nevie, čo je jeho osobná homosexualita a prečo vznikla. Potom jeho život vyzerá ako klbko depresívnych vĺn s občasnými zábleskami nádeje pri zamilovaní sa alebo aspoň po vzrušujúcom romániku s kvalitným sexuálnym úlovkom, ktorý musí byť krajší, ako si myslím, že som pekný ja sám. Ale vždy môže prísť krajší, kto mi dá šancu a ja jej nebudem vedieť odolať, lebo to hladné vo mne je nielen plné neovládateľných pudov, ale aj zranení na ceste osobnostnej vrátane mužskej formácie. Zranený muž je chybujúcim mužom a chybujúci muž je časovanou bombou pre svojich partnerov a napokon aj pre seba samého.

Dnes je veľmi moderné byť kresťanom podľa svojich predstáv mimo tej „zaostalej“ komunity kresťanov. Problém bude zrejme v pokore. Je nevyhnutné držať si svoj názor, ale vedieť aj vypočuť a otvoriť sa Božiemu pohľadu na vec. Automatická spurnosť je zrejme dôsledkom rastúceho individualizmu a nedotknuteľnosti ľudského jedinca, ktorý všetky pravdy okrem tej svojej zrelativizuje. Aj Boh „musí“ ustúpiť, keď práve prechádza moje ego. Tak buď chcem byť kresťanom, alebo nechcem.

Dnes sa posilňuje nepriateľstvo medzi vedou a náboženstvom a to nie kvôli tomu, že by bolo náboženstvo proti vede a nepotrebné, ale kvôli tomu, že mnohí moderní vedci si povedali, že viac pred Bohom hlavu nesklonia, už nie je treba. Zdieľať

Ateista nemôže byť šťastný? Bude mu síce niečo podstatné chýbať, ale môže byť v mnohých veciach vzorom pre všetkých kresťanov. Ak sa búri, už sa aspoň nemôže odvolávať na Boha, nemôže ho zneužívať, ako ho dnes zneužívajú mnohí kresťania pre krajšie predstavy o živote, aké ponúka Boh a nemusí sa ním ani riadiť. A nemôže pobúriť tak ako neuvedomelý kresťan. Pripadá mi to krajšie a zrelšie, ak človek nesedí na dvoch stoličkách alebo ak nechce byť aj v blate aj na suchu zároveň. Netuším, ako sa Boh díva na ateistu, ktorý odmietol Boha najmä preto, lebo s kresťanmi nebol šťastný. To mu však ale nebránilo hľadať cestu a nechávať sa viesť Bohom, čo by ho zrejme opäť priviedlo do spoločenstva ľudí, ktoré naozaj túži po Bohu a svätom živote. Definícia svätého života je uvedomovanie si toho, čo škodí mojej duši, prijímanie od Boha nie to, čo chcem, ale čo potrebujem.

V každom mužovi drieme túžba byť pánom svojho hradu, čo je poľudšteným vyjadrením evolučnej potreby udržať si rešpekt a bojovať o dominanciu. My ľudia na rozdiel od zvierat môžeme chcieť zmeniť to, čo je v nás zakódované a čo nás spája s prírodou, ale môže to vyskočiť inde, lebo zrejme pôjde o ďalšie potláčanie v sebe už potlačenej prirodzenosti. Nakoľko nedokážeme potlačiť či poprieť evolúciu mužského alebo samčieho rodu, aj homosexuálne zväzky sú plné paradoxov a bojov so sebou samým. Zdieľať

Byť kresťanom je vážne rozhodnutie – to nie je životný štýl, ktorý si okorením dúhovými vecami a sexom pre potešenie tela. Kresťan = človek hľadajúci Božiu vôľu, ktorá s veľkou pravdepodobnosťou nebude vo všetkom vôľou jeho tela, a to nikdy – pri žiadnej sexualite. Úlohou kresťana je žiť tak, aby ho to telesné nepripravilo o večnosť. Čiže dnes si nemusíte vylúpnuť oko, stačí vypnúť porno. Nemusíte plakať v depresiách, že bez vzťahu s rovnakým pohlavím umriete na samotu. Stačí sa zmobilizovať a žiť jeden pre druhého. Dnes je to vnímané ako sci-fi, lebo sex sa kladie na piedestál najväčšej radosti v živote, láska sa spája so sexom, dokonca dnešné randenia začínajú sexom a priateľstvo sa degeneruje na kamarátstvo, ktoré môže kedykoľvek skončiť, kedykoľvek môžem toho druhého odkopnúť a za čokoľvek. Preto tá osamelosť ľudí, lebo už ani kvalitný sex nie je zárukou toho, že spolu dvaja ostanú. Hoci zmeníme všetky zákony spoločnosti a zlegalizujeme podporu od štátu aj pre trojčlenné či štvorčlenné partnerské zväzky, vždy bude platiť, že kvalita vzťahu = kvalita duše dvoch v partnerstve a rôzneho počtu osôb v priateľstve. Šťastie a pokoj v duši, žiaľ, nikdy nebude mať nič spoločné so sexom, ale to pudové bude vždy atakovať aj dušu, niekedy v dobrom, častejšie však v zlom. Vidím to na gay pároch, ktoré sa musia podvádzať, ktoré trebárs musia spávať v trojke. Nevedia už jasne definovať ani partnerstvo a dať mu solídnu formu.

Vždy ma zaujímalo, či človek, ktorý tvrdí, že je šťastný, hovorí pravdu. Väčšinou sa mi potvrdilo, že šťastný nebol ani slobodný a ani zadaný homosexuál a práve to ma nútilo zamýšľať sa nad problematikou. Viem, že registrované partnerstvá slovenským gayom nepomôžu v ničom. Rešpektujem ale hlas ľudu. Majú právo si zvoliť takých lídrov, akých chcú a majú silnú podporu Západu, aby dosiahli všetko, po čom im srdce piští. Šťastnými ich však tento krok neurobí, lebo nevychádza z pravdivého poznania homosexuality. To dokáže iba zmena mysle i duše. 

V každom prípade nie som jediný, kto berie plnú zodpovednosť za to, čo píše. O tom svedčí aj to, že kto chce, bude mať dobrý úmysel a ja budem môcť, rád sa s ním stretnem. Človek nemôže byť sám, ale potrebuje pochopiť, že ani homosexuálne partnerstvo ho nespasí. Čím dlhšie bude existovať na bežných gay zoznamkách, tým je pravdepodobnejšie, že jeho duša začne kričať. Každý, nech už sa rozhodne žiť akokoľvek, si potrebuje vybudovať veľmi kvalitnú sieť priateľstiev. Priateľ je ako partner. Robím s ním všetko, čo by som robil s človekom, ktorého milujem (okrem sexu). Správam sa k nemu tak ako k človeku, ktorého milujem. Položme si ruku na srdce, či sme vôbec zažili priateľa alebo ho rovno naivne až odvážne hľadáme v sexuálnom partnerovi. Prečo naivne alebo odvážne? Pretože skúsenosť priateľstva nám bude vždy chýbať a keďže samota sa pre nás stane peklom, budeme sa rozchádzať až vtedy, keď už budeme mať v záloho niekoho ďalšieho.

Ježiš bol nadčasovo progresívny. Nedokážem si vysvetliť potrebu dnešných kresťanov byť ešte progresívnejší a podkopať niečo, čo nie je tradíciou, ale Božím slovom. Pri pohľade cez zahmlené sklo sa dá veľa vecí domyslieť, ale Boh zrejme má byť pre kresťana autoritou a akýmsi pomyselným stieračom. Zdieľať

Naďalej platí výzva z predošlého článku!


Pravidlá diskusie:

1. Nevyjadrujem sa k životu autora, ktorého osobne nepoznám, ale vyjadrujem sa k tomu, čo napísal a hodnotím ho cez výsledky jeho práce.

2. Pokiaľ autor napísal na tomto portáli alebo aj iných portáloch o problematike viac, nemôžem od neho chcieť, aby mi to rekapituloval, dávať mu otázky, na ktoré nie je možné odpovedať pár vetami, vďaka čomu o tom vznikli celé články, ktoré si najprv potrebujem vyhľadať.

3. Netvárim sa, že o autorovi cez jeho texty viem všetko.

4. Mám na pamäti to, že nie každý konzervatívny kresťan je nepriateľ.

5. Predýcham úvodnú zlosť a vyjadrím sa, až keď ma prejde.

6. Najprv zhodím seba a potom môžem zhodiť autora. 

7. Ak som anonym so siláckymi rečami, nemôžem čakať odpoveď.


Obrázok: hands together

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo