Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
01. február 2020

Ježiš ako zasvätený človek

Čítanie Pavlovho listu tento týždeň prerušíme. Tohtoročnú prvú februárovú nedeľu totiž väčšina kresťanských tradícii slávi ako sviatok Obetovania/Predstavenia/Stretnutia Pána v jeruzalemskom chráme. Odkazuje na udalosť zaznamenanú v Lukášovom evanjeliu (2, 22-40). Latinská liturgia pri tom ako epištolu číta z Listu Hebrejom. Ide o spis, ktorý je pravdepodobne v skutočnosti starokresťanská homília s hojnou citáciou zo Starého Zákona.
Ježiš ako zasvätený človek

Pretože deti majú účasť na krvi a tele, aj Ježiš mal podobne spoluúčasť na nich, aby smrťou zničil toho, ktorý vládol smrťou, čiže diabla, a vyslobodil tých, ktorých celý život zotročoval strach pred smrťou. Veď sa neujíma anjelov, ale ujíma sa Abrahámovho potomstva. Preto sa vo všetkom musel pripodobniť bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom a odčinil hriechy ľudu. A pretože sám prešiel skúškou utrpenia, môže pomáhať tým, ktorí sú skúšaní. (Hebr 2, 14-18) Zdieľať

Daný vyňatý úryvok listu pochádza z jeho prvej časti (1,5 – 4,13). V nej autor predstavuje Syna ako naplnenie Božieho prísľubu a zjavenia, čo podkladá Písmom a praxou vyvoleného národa. Nad naším textom sa teda teraz zamyslíme v duchu sláveného sviatku.

O Ježišovi sa na tom mieste hovorí hlavne v zmysle jeho uponíženia. Máme tak pred sebou jednu zo základných tém kresťanského hlásania. Vtelenie. Tu sa hovorí, že aby Ježiš zničil (zbavil moci) diabla (v. 14) a vyslobodil ľudí zo strachu pred smrťou (v. 15), ktorou diabol vládol, rozhodol sa samotnú smrť podstúpiť. Aby sa tak mohlo stať, musel na seba zobrať účasť na krvi a tele ľudí (v. 14). Preložené do dnešnej reči sa musel stať jedným z nich. Text nám navyše ukazuje, že nešlo iba o moment vtelenia a smrti. Ježiš na seba z ľudstva neberie iba telesnú dimenziu. Nevyberá si. Berie podiel zo všetkého, čo má každý človek. Vrátane útrap a skúšok života (v. 18). Nikto Synovi preto nemôže vyčítať, že on ľuďom nerozumie.

Ježiš je zo svojho ľudského statusu teda určený na výhradné zasvätenie Zdieľať

Ak sa vrátime k obrazu z evanjelia, vidíme v ňom Ježiša ako malé bezmocné dieťa narodené do chudobnej rodiny. Bez Božieho zásahu by si ho v chráme nikto nevšimol. Akú takú pozornosť získa najbližšie až o niekoľko desiatok rokov neskôr. Inak má naozaj podiel na bežnom a v očiach mocných bezvýznamnom spôsobe života. A to je pre ostatných takých ľudí skutočné evanjelium. Nie sú v tom sami.

Nikto Synovi preto nemôže vyčítať, že on ľuďom nerozumie. Zdieľať

Vráťme sa k listu. Ďalší zaujímavý podnet ponúka náš krátky text vo verši 17. Prvýkrát tu autor v liste Ježiša označuje ako veľkňaza. To sa neskôr stane hlavnou témou v druhej časti spisu (4,14 – 10,31). Porovnanie vychádza z predobrazu starozákonného kňazstva. To spočívalo na tom, že Boh si z Izraela vybral rod, ktorého mužský členovia mohli byť obradom zasvätení na službu v Pánovom chráme. Princípom bolo oddelenie človeka na sprostredkovanie kontaktu s Bohom. Ježišovo zasvätenie ho od ľudí neoddeľuje, ale naopak približuje. Vlastnosti milosrdenstva a vernosti (v. 17) predstavujú kňazské prepojenie na ľudí a Boha. Takéto kňazské zasvätenie už nie je dynastické a na základe predpisov Zákona. Zhŕňa v sebe všetkých a sprostredkúva pre všetkých.

Ježišovo zasvätenie ho od ľudí neoddeľuje, ale naopak približuje. Zdieľať

Podobne aj malého Ježiša opäť vidíme, ako toho, kto sa kulticky podrobuje obradom. Dôvodom, prečo sa nachádza v jeruzalemskom chráme je splnenie predpisu o zasvätení prvorodených mužských potomkoch (Ex 3,2.12). Namiesto pozabíjaných prvorodených Egypťanov sa tak mali prvorodení Izraeliti stať vyhradenými pre bohoslužbu. Neskôr bol príkaz upravený tak, že namiesto všetkých prvorodených sa pre bohoslužby oddelil kmeň Levitov (Nm 3,11-13). Každý prvorodený preto musel byť z kňazskej služby vykúpený (Nm 18,15) Ježiš je zo svojho ľudského statusu teda určený na výhradné zasvätenie. Jeho podriadenosť voči kultu sa odohráva v chráme. Ježiš nie je od bohoslužby (liturgie) oslobodený. Naopak môžeme povedať, že je a chce byť uprostred nej. Samozrejme už s obsahom, ktorý každú ľudskú schopnosť presahuje.

Lukáš Durkaj

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.

Foto: wikimedia

Inzercia

Inzercia

Centrum sa zameriava predovšetkým na výskum a vzdelávanie v oblasti biblických a blízkovýchodných vied s interdisciplinárnych presahom do iných oblastí, na popularizáciu vedeckého štúdia biblického a blízkovýchodného sveta, na biblický apoštolát a formáciu. Členmi Centra sú kňazi Košickej arcidiecézy zaoberajúci sa štúdiom biblického a blízkovýchodného sveta. Viac o Centre a jeho aktivitách na www.biblia.rimkat.sk

Inzercia

Odporúčame

Blog
Náš sused Abbas

Náš sused Abbas (výber z blogov)

Od vlani žijeme s rodinou v Británii. Dnes večer naschvál nebudem písať o brexite. Radšej vám priblížim niečo z tunajšieho bežného života. Môj denníkový záznam z 28. augusta 2019 začínal slovami: „Minulú sobotu nám veľmi pomohol Abbas, náš sused odnaproti...“