Návrh ústavných zmien na funkčné referendum.

Prvá časť blogu obsahuje návrhy na zmenu ústavných článkov, druhá citácie z nálezu Ústavného súdu ÚS 31/97.

   Diskusia o referende by sa nemala obmedziť iba na otázku kvóra (pri ktorom je logickejšie stanoviť schvaľujúce kvórum, nie kvórum účasti), ale aj na zadefinovanie vzťahu právnej normy schválenej v referende voči iným právnym normám. Najlogickejším riešením by bolo hierarchicky odlíšiť právnu silu normy schválenej v referende od právnej normy schválenej v NR SR nielen kvôli princípu priame nadradené delegovanému, ale aj z dôvodu predídenia protirečeniu dvoch rovnocenných právnych noriem kreovaných dvoma rôznymi inštitútmi.

Kľúčovými navrhovanými zmenami sú:

1. zrušenie kvóra na referendum o zákone ( o obyčajnom zákone)

2. rozlíšenie zákonodarného ústavodarného referenda

Návrh referenda môže byť formulovaný všeobecne s dopadom na právne normy alebo môže mať formu konkrétneho zákona.

Tieto zmeny by viedli k demokratickej a jednoznačnej hierarchii právnej sily zákonov vďaka trom princípom

a) priama moc (referendum) nadradená delegovanej moci (NR SR), 

b) ústavný zákon nadradený obyčajnému, 

c) medzinárodná zmluva nadradená vnútroštátnej právnej norme, ktorou bola schválená (štandardná podmienka zmysluplnosti a záväznosti zmluvy) a podriadená vyššej vnútroštátnej právnej norme oproti tej, ktorá ju prijala. Ústavný zákon nemôže byť podriadený žiadnej medzinárodnej zmluve, inak by bola zmluva nevypovedateľná. 

V návrhu a námete na diskusiu uvádzam aktuálne ústavné články Ústavy SR o referende kurzívou doplnené o zmeny označené hrubými písmenami. Nenárokujem si na právnu exaktnosť, ktorá je kompetenciou odborníkov na ústavné právo, cieľom je poukázanie na princípy, zdôvodnenú podstatu zmien. 


ÚSTAVA SR

Čl. 1

(2):Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. Vyššia právna norma oproti právnej norme, ktorou boli prijaté, je im nadradená. 

Čl. 2

(1) Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo. Moc vykonaná priamo je nadradená moci vykonanej prostredníctvom volených zástupcov. Kvalifikovaná väčšina má vždy vyššiu moc ako jednoduchá väčšina. 

(Inak by sa nielen ústavný, ale aj obyčajný zákon prijatý priamo mohol chápať ako vyššia právna sila oproti ústavnému zákonu prijatému NR SR, čo by bolo proti princípu hierarchie právnych noreim.)


ÚSTAVNÉ ZÁKONY O REFERENDE


Čl.93

(nový článok): Referendum je zákonodarný a ústavodarný inštitút občanov. Súčasťou návrhu referendovej otázky môže byť znenie zákona. 

(1) Ústavodarným referendom sa potvrdí ústavný zákon o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku.

(Pri aplikácii referenda o obyčajnom zákone ako ratifikačného referenda by mohla nastať situácia, že nižšia právna norma – referendum o obyčajnom zákone, zablokuje vyššiu právnu normu – ústavný zákon schválený NR SR.) 

(nový článok): Ústavodarným referendom sa potvrdí ústavný zákon o referende prijatý NR SR. Referendom nemožno obmedziť inštitút referenda. 

(Ide o dve dôležité poistky:

1. Aby sa občania spolupodieľali na ústavnom uzákonení svojho najsilnejšieho demokratického inštitútu buď potvrdením alebo odmietnutím ústavného zákona NR SR v prípade, ak by sa s ním občania nestotožnili. Tento článok by zároveň slúžil ako poistka, aby NR SR nemohla meniť a obmedziť ústavné zákony o referende bez spolurozhodovania občanov.

2. Bolo by nedemokratické, aby poslanci mohli obmedziť priamu demokraciu. Nebolo by to oprávnené ani v prípade, ak by sa občania v referende rozhodli sami zriecť (časti) svojej priamej moci. Rozhodnutie by bolo nezvratné a náprava nevykonateľná: referendom by síce bolo možné rozhodnúť o obmedzení, ale nie o znovunadobudnutí tejto moci, lebo inštitút, ktorým by malo byť možné znovunadobudnúť moc, by bol zrušený. Možnosť referenda umožňuje zrušiť, nemožnosť referenda neumožňuje stratené právo referendom znovunadobudnúť.)

(2) Referendom sa môže rozhodnúť aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu. 

lánok (2) vypustiť, nakoľko je zbytočný. Občania môžu robiť, čo nie je zákonom zakázané, v tomto prípade rozhodnúť sa pre referendum o čomkoľvek, čo nie je Ústavou zakázané. )

(3) Predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet.

(3) Základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet môžbyť predmetom referendo ústavnom zákone. 

(nový článok) (4) Zákonodarným referendom nemožno skrátiť ani predĺžiť funkčné obdobie ústavných činiteľov.

(Nezasahovanie do volebného cyklu ústavných činiteľov je prevenciou pred politickým zneužitím moci a vyvolaním kríz. Zákonodarným referendom nemožno nahrádzať voľby ani nikoho potvrdiť vo volenej funkcii. Ústavodarným referendom ako najvyššou právnou silou, naopak, by potenciálne bolo možné meniť akúkoľvek právnu normu, teda aj volebný cyklus.).

Čl. 94

Každý občan Slovenskej republiky, ktorý má právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky, má právo sa zúčastniť na referende.

Čl. 95

(1) Referendum vyhlasuje prezident Slovenskej republiky, ak o to petíciou požiada aspoň 350 000 občanov, alebo ak sa na tom uznesie Národná rada Slovenskej republiky, a to do 30 dní od prijatia petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

(1) Zákonodarné referendum vyhlasuje prezident Slovenskej republiky, ak o to petíciou požiada aspoň 200 000 občanov. Ústavodarné referendum vyhlasuje prezident Slovenskej republiky, ak o to petíciou požiada aspoň 350 000 občanov alebo ak sa na tom uznesie Národná rada Slovenskej republiky, a to do 30 dní od prijatia petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

(2) Prezident Slovenskej republiky môže pred vyhlásením zákonodarného referenda podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom.Ak prezident Slovenskej republiky podá na Ústavný súd Slovenskej republikynávrh na rozhodnutie, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom, od podania návrhu prezidenta Slovenskej republiky do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky lehota podľa odseku 1 neplynie.

(2(v aktuálnej Ústave ide o zbytočný článok bez právnych účinkov, v novom návrhu vypustiť balastné slová ) 

Pred vyhlásením referenda komisia menovaná prezidentom a Ústavným súdom preskúma legislatívny dopad návrhu referenda. Prezident Slovenskej republiky pred vyhlásením zákonodarného referenda podá na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom. Od podania návrhu prezidenta Slovenskej republiky do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky lehota podľa odseku 1 neplynie. 

(nový článok) (3) Pri vyhlásení ústavodarného referenda sa čl. 2 neuplatňuje. 

( K bodom 2,3: K referendovým otázkam by sa vyjadrila expertná komisia skúmajúca výlučne legislatívny dopad referenda na Ústavu a zákony bez ideologickej interpretácie s cieľom informovanosti voličov o širšom právnom dopade ich rozhodnutia. Keďže zákonodarné referendum by malo nižšiu právnu silu ako Ústava, prezident by mohol pred jeho vyhlásením požiadať ÚS o rozhodnutie, či nižšia norma neprotirečí vyššej - dokonca by to malo byť podmienkou, aby sa nezneplatnila účinnosť referendového hlasovania až po vykonaní referenda. Pri ústavodarnom referende sa mení Ústava, ÚS nemôže zamedziť uplatneniu ústavodarnej moci referenda.

Čl. 96

(1) Návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referendamôžu podávať poslanci Národnej rady Slovenskej republiky alebo vláda Slovenskej republiky.  

(2) Referendum sa vykoná do 90 dní od jeho vyhlásenia prezidentom Slovenskej republiky.

Čl. 97

(1) Referendum sa nemôže konať v období kratšom ako 90 dní pred voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky.

(2) Referendum sa môže konať v deň volieb do Národnej rady Slovenskej republiky.

Čl. 98

(1) Výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.

(1a) Výsledky zákonodarného referenda sú platné, ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.

 (Stanovenie kvóra účasti, nech by bolo akokoľvek nízke, je vnútorne protirečivé a napadnuteľné zo štyroch dôvodov, o ktorých som písal v blogu Ústavný zákon o referende: a) pri žiadnych voľbách neexistuje kvórum, b) umožňuje zvíťaziť takticky nezúčastnenej menšine nad väčšinou vďaka vysokému podielu nezainteresovaných, ktorí sa o referendum nezaujímajú, c) nižší počet voličov “za” môže mať pri dosiahnutí kvóra väčšiu silu ako vyšší počet voličov “za” pri nedosiahnutí kvóra, d) neodporúča ho Benátska komisia. Ak by prevažoval názor v prospech kvóra, potom má zmysel navrhovať nízke, napr. 10% schvaľujúce kvórum namiesto kvóra účasti.

(1b) Výsledky ústavodarného referenda sú platné, ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda a táto väčšina tvorí aspoň 40oprávnených voličov.

(Schvaľujúce kvórum namiesto kvóra účasti z dôvodov b) a c) uvedených vyššie. 40% (alebo 35%) zo všetkých voličov je dostatočne vysoké percento (40% schvaľujúce kvórum by zodpovedalo až 80 % kvóru účasti, ak by sme zobrali najvyšší krajný limit, kedy by vačšina ešte zvíťazila). Toto percento bolo dosiahnuté len raz v histórii referend – v r. 2003 48,2 % zo všetkých voličov hlasovalo za vstup SR do EÚ. Príliš vysoké percento by bolo diskriminujúce v porovnaní s ústavným zákonom prijatým NR SR a tiež by tvorilo možnú prekážku pri budúcej zmene Ústavy, ktorá by mohla byť zablokovaná v prípade nutnosti jej zmeny v budúcnosti.)

(2) Návrhy prijaté v referende vyhlási Národná rada Slovenskej republiky rovnako ako zákon.

Čl. 99

(1) Výsledok zákonodarného referenda môže Národná rada Slovenskej republiky zmeniť alebo zrušiť svojím ústavným zákonom po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti. Výsledok ústavodarného referenda môže byť zmenený alebo zrušený po uplynutí siedmich rokov od jeho účinnosti iba ústavodarným referendom.

(2) Zákonodarné referendum v tej istej veci možno opakovať najskôr po uplynutí troch rokov od jeho vykonania. Ústavodarné referendum   v tej istej veci možno opakovať najskôr po uplynutí siedmich rokov od jeho vykonania.

Čl. 100

Spôsob vykonania referenda ustanoví zákon. 

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - 

   Hierarchická jednoznačnosť právnej sily by mala harmonizujúci dopad na tvorbu právnych noriem z pohľadu vzťahu právnych princípov Lex superior derogat legi inferiori (Vyšší zákon deroguje nižší) a Lex posterior derogat legi priori (Neskorší zákon deroguje skorší zákon). Ak nie je zrejmé, voči zákonom akej právnej sily je zákon vyššínemôže byť ani zrejmé, voči zákonom akej právnej sily je neskoršíHierarchicky jednoznačné rozčlenenie tvorby legislatívy by vnieslo jednotného ducha do Ústavy v častiach týkajúcich sa zákonodarnej moci. Je vážnou chybou zákonodarcu, že tak dôležité princípy, ako je určenie právnej sily a účinkov referenda a jeho ústavodarnosť neuviedol exaktne, jasne a nespochybniteľne v Ústave a musel ich riešiť Ústavný súd nálezom ÚS II. ÚS 31/97:

Referendum je ústavnoprávny inštitút, ktorého účelom je zabezpečiť občanom štátu, aby bezprostredne spolupôsobili pri tvorbe štátnej vôle…”

V ústave sa nikde nenachádza ustanovenie, ktorým by sa občania jednoznačne vzdali možnosti, ak si to bude vyžadovať potreba, zmeniť ústavu. Otázka ale znie, či tak môžu urobiť priamo referendom alebo prostredníctvom svojich zástupcov, poslancov Národnej rady Slovenskej republiky...”

Podľa názoru ústavného súdu v demokratickom parlamentnom systéme občania sami uznávajú, že ich originálna moc je obmedzená ústavou, ktorú prijal ústavodarný orgán a ktorému občania delegovali svoju moc... “

Predmetom hlasovania občanov nemusí byť nevyhnutne zmena ústavného zákona alebo zákona. V referende sa môže rozhodovať aj o iných otázkach spoločenského diania... 

Povinnosťou kompetentného štátneho orgánu je zabezpečiť, aby návrh prijatý v referende vyvolal potrebný právny účinok. V referende nemožno priamo na základe výsledku hlasovania zmeniť ústavu. Prijatie návrhu v referende má ústavnú relevanciu v tom zmysle, že ním občania zúčastnení na hlasovaní udelia parlamentu príkaz, aby v súlade s návrhom prijatým v referende zmenil časť ústavy, ktorá bola predmetom vyhláseného referenda. Ústava však neobsahuje ustanovenie umožňujúce občanom, aby hlasovali priamo o formulácii navrhnutej zmeny ústavy... 

Obligatórnym referendom, ako vidieť, sa potvrdzuje ústavný zákon, ktorého predmet je taxatívne určený...Pri potvrdzovaní ústavného zákona občania rozhodujú, či z ich vôle vzniknú právne účinky predchádzajúceho hlasovania Národnej rady Slovenskej republiky o ústavnom zákone. Ústava teda výslovne vytvára právny základ pre rozhodovanie občanov o prijatí ústavného zákona... Občania v referende podľa čl. 93 ods. 2 ústavy môžu priamo uplatniť svoju vôľu, ktorá smeruje k zmene alebo k doplneniu ústavy…”

Ústavný súd vo svojom náleze PL. ÚS 42/95 vyslovil názor, že „v teoretickej polohe je referendum určitou poistkou občana voči parlamentu, aby si v zásadných otázkach „nechal poradiť“ od občanov alebo aby občania v referende hlasovaním zobrali na seba zodpovednosť, ktorú parlament nechce, nemôže, nevie alebo nedokáže uniesť“. Tým vlastne sa dokazuje, že občan môže za istých okolností vystupovať aj ako nositeľ zákonodarnej moci...”

Občania by mali v referende odpovedať len na otázku „áno“ alebo „nie“ a následne by Národná rada Slovenskej republiky mala za povinnosť prijať príslušný ústavný zákon na zmenu ústavy.” 

„ ústava výslovne neustanovuje a ani nesplnomocňuje, aby ako príloha k referendovej otázke bol pripojený návrh ústavného zákona.“


V predchádzajúcom blogu som písal, že referendum nemá ústavodarnú moc. Z vyššie uvedeného rozhodnutia ÚS vyplýva, že referendom nemožno síce meniť Ústavu priamo, možno ju meniť nepriamo – príkazom poslancom. Hoci uvedené rozhodnutie bolo kritizované viacerými ústavnými právnikmi, nik nemôže spochybniť právny účinok rozhodnutia. Zostáva otázne: 

1.

Čl. 93, ods.1:  Referendom sa potvrdí ústavný zákon o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku. 

Čl. 93, ods. 2: Referendom sa môže rozhodnúť aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu.

Z ústavodarnosti a) obligatórneho ratifikačného referenda, ktoré b) nevzniklo z iniciatívy originálnej moci občanov a c) viaže sa na jediný prípad (čl. 93, ods.1) vyvodzuje ÚS "vytvorenie právneho základu pre rozhodovanie občanov o prijatí ústavného zákona", teda ústavodarnosť a) fakultatívneho referenda b) s originálnou inicatívou občanov c) viažuceho sa na nedefinované prípady (čl. 93, ods 2). Zdôvodnenie ústavodarnosti fakultatívneho referenda z obligatórneho referenda z ods. 1, ktoré taxatívne uvádza jediný prípad ústavodarnosti referenda, sa javí ako nezdôvodnené.

2. “Ústava výslovne neustanovuje a ani nesplnomocňuje, aby ako príloha k referendovej otázke bol pripojený návrh ústavného zákona.“ Ústava výslovne neustanovuje a ani nesplňomocňuje ani ústavodarnosť fakultatívneho referenda a ÚS ju napriek tomu vyvodil. Návrh ústavného zákona by sa dal odvodiť z článkov Ústavy čl. 2, ods. 1: Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.

3. Kedy a ktoré dotknuté ústavné články treba zmeniť? Treba garantovať zastupiteľnosť právnej sily vzniknutej z referenda a právo podať v jej mene návrh na ÚS, aby sa vyjadril k súladu právnych noriem s výsledkom referenda v zmysle čl. 130 Ústavy o práve podávať návrh na Ústavný súd a stanoviť termíny zosúladenia právnych noriem.

4.Pochybný príkaz poslancom

ÚS konštatuje, že schváleným referendovým návrhom “občania udelia parlamentu príkaz na zmenu časti ústavy, ktorá bola predmetom vyhláseného referenda.” Čl. 73, ods. 2 Ústavy: Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi.” Možno argumentovať, žvýrok ÚS je záväzný výklad Ústavy, teda je pre poslancov záväzný, preto im možno udeliť príkaz, ako sa to deje pri zosúladení dvoch právnych noriem na základe rozhodnutia ÚS. Ak by ústavodarnosť referenda bola zadefinovaná s rovnakou konkrétnosťou ako čl. 73 ods. 2, nebol by problém s podriadenosťou čl. 73, ods. 2. voči takému článku. Vágna právna norma môže zasiahnuť do slobodného mandátu poslanca, lebo po interpretácii ÚS musí NR SR uviesť výrok ÚS do súladu s inými právnymi predpismi. Je chybou Ústavy, ak právne účinky ústavodarnosti referenda nie sú zrejmé a nespochybniteľné z Ústavy, nepriama ústavodarnosť referenda je zadefinovaná rozhodnutím ÚS. 

5. Rozpory v hierarchii právnej sily: 

- Ak je referendum vždy ústavodarné, tak aj pri úmysle meniť iba obyčajný zákon uplatňuje ústavodarnú moc. Potom je priama moc diskriminovaná oproti zastupiteľskej, lebo hierarchicky rovnakú právnu normu schvaľujú občania v referende vyššou právnou silou ako NR SR. Ak je referendum raz ústavodarné a v inom prípade nie, potom ten istý inštitút s rovnakými pravidlami hlasovania schvaľovania prijíma dve hierarchicky rôzne právne sily, čiže právna sila postačujúca na zmenu obyčajného zákona je ekvivalentná právnej sile potrebnej na zmenu ústavného zákona. Princíp pochybný sám osebe by mohol spochybniť i rozlišovanie jednoduchej a kvalifikovanej väčšiny pri prijímaní zákonov v NR SR.

- V platnom referende môže 25% občanov + 1 dať poslancom príkaz na zmenu Ústavy. Ak by sa zúčastnilo referenda 49 % a všetci by hlasovali "za", nemali by moc zmeniť ani  obyčajný zákon. 

 

  Aby sa veci skomplikovali, NR SR prijala v hlave o referende nasledujúci obsažný, konkrétny a zrejme zbytočný ústavný článok (kým zásadné princípy týkajúce sa účinnosti referenda rieši Ústava vágne): 

Čl. 95, ods.2: “Prezident Slovenskej republiky môže pred vyhlásením referenda podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom. Ak prezident Slovenskej republiky podá na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom, od podania návrhu prezidenta Slovenskej republiky do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky lehota podľa odseku 1 neplynie.”

Vychádzajúc z rozhodnutia ÚS 31/97 referendom možno nepriamo meniť Ústavu. Toto rozhodnutie ÚS ani Ústava neumožňujú prezidentovi nevypísať referendum, aj keby bolo v rozpore s Ústavou. Rozhodnutie ÚS by bolo pre prezidenta len konzultatívne bez akejkoľvek možnosti vyvodiť právne účinky. Ústavný článok principálne bez právnych účinkov je neopodstatnený. Aby čl. 95, ods. 2 nadobudol opodstatnenosť a právnúčinkymusel by byť chápaný ako Ústavu meniaci - zneplatňujúci nemožnosť prezidenta vypísať referendum, a teda zneplatniť časti uznesenia ÚS 31/97, ktoré sa viazalo na staré znenie Ústavy, vo veci ústavodarnosti referenda. Táto zmena by vytvorila právny základ pre odňatie ústavodarnosti referenda (načo by sa inak mal ÚS vyjadrovať, ak by bolo referendum ústavodarné?). Túto právnu logiku by bolo možné odôvodniť podobne ako to urobil ÚS v oveľa pochybnejšom prepojení, keď taxatívneho článku o ústavodarnosti obligatórneho referenda vyvodil právny základ pre ústavodarnsoť všeobecného fakultatívneho referenda, hoci tá v Ústave nie je nikde zmienená: “Obligatórnym referendom (čl. 93, ods 1), ako vidieť, sa potvrdzuje ústavný zákon…Ústava teda výslovne vytvára právny základ pre rozhodovanie občanov o prijatí ústavného zákona… Občania v referende podľa čl. 93 ods. 2 ústavy môžu priamo uplatniť svoju vôľu, ktorá smeruje k zmene alebo k doplneniu ústavy…”, 

Čl. 95, ods. 2 sa zdá byť v rozpore nielen s ÚS 31/97 (ktorého vety o ústavodarnosti by mohli byť článkom zneplatnené), ale i s čl. 125, ods.4: "Ústavný súd nerozhoduje o súlade návrhu zákona alebo návrhu iného všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou, s medzinárodnou zmluvou, ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo s ústavným zákonom​." Rozhodnutie referenda podľa ÚS síce nenadobúda "návrh zákona" a nemožno ním priamo meniť zákon, ale v konečnom dôsledku k takej zmene vedie. 

   Nik nemôže spochybniť právny účinok rozhodnutia ÚS. Nejasnosť a vnútorná nekompaktnosť Ústavy dávajú priestor pre nejasné a nekompaktné interpretácie a možný odklon od pôvodného zámeru zákonodarcu. Čím sú ústavné zákony o referende menej jednoznačné, tým viac priestoru dostáva Ústavný súd. Čím viac priestoru dostáva Ústavný súd, tým, paradoxne, väčšie riziko pre demokraciu, lebo hrozí, že súdna moc svojimi subjektívnymi rozhodnutiami, ktoré nemožno nikdy vylúčiť, nielenže nevyrieši, čo sa od nej očakáva – vniesť svetlo do vágnosti Ústavy, ale naopak,  rieši, aj čo sa od nej neočakáva - preinterpretuje pôvodný zámer ducha zákona alebo zasiahne do iných článkov Ústavy, čím skĺzne zo súdnej moci do moci legislatívnej. 

Toto nie je kritika ÚS, ale práce poslancov NR SR.

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -  -

Finančné náklady spojené s referendom: 

Referendum by sa nekonalo tak často, ako sa obávajú jeho odporcovia. Jednak by bolo treba získať istý počet podpisov, jednak nie je dôvod si myslieť, že vôľa prijímať zákony priamo by rapídne stúpla. Referendá by sa mohli spojiť vzájomne alebo s inými voľbami. (Niektoré voľby by sa mohli spojiť bez ohľadu na referendum.) O väčšine zákonov budú vždy rozhodovať poslanci. Na to sú volení, tak je to dobré a praktické.

Náklady spojené s referendom možno minimalizovať na polovicu: namiesto početných, častokrát 13, 14 členných komisií by mala referendová komisia 5 členov: dvaja zástupcovia za referendovú otázku, dvaja zástupcovia proti. Ak "tábory" nenominujú členov, dohodnú / vylosujú sa zástupcovia politických strán. Jedného člena deleguje obec. 

Pri referende o obyčajnom zákone môžu byť volebné miestnosti otvorené kratšie. Kto má záujem, ten si čas a spôsob nájde. 

Lístky netreba dávať do obálky, do volebnej urny by sa vhadzovali opečatené lístky. 

budúcnosti bude možné elektronické hlasovanie.

Referndum nemusí byť len o nákladoch, ale aj o ziskoch: ľudia môžu presadiť zákony skutočne znižujúce korupciu, vylepšenie systému, proti ktorým sa väčšina politikov môže brániť. Voľbami do NR SR sa to nemusí dosiahnuť, lebo kritériá voľby politických strán a osobných preferencií občanov v konkrétnej téme sa môžu líšiť.

Oligarchovia, politici s kriminálnym pozadím a elitári, ktorí chcú presadiť svoje vízie proti vôli ľudu, si nájdu vždy argument proti referendu.

Náklady spojené s referendom nemožno nadradiť nad právo občanov priamo tvoriť legislatívu.

 

 


 

 


 


 

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo