Judeo - kresťanský zdroj ľudských práv

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Judeo - kresťanský zdroj ľudských práv

(Ku cti sv. Tomáša Akvinského)Mnohokrát a na rozličných miestach som čítal názor, že ľudské práva sú v istej opozícii voči cirkevnému učeniu. Dokonca nie ojedinele sa stretávame s myšlienkou, že ľudské práva sú výmyslom liberálov a ako také sú nepriateľské voči kresťanskému svetonázoru. Z druhej strany zase počúvame, že ide o exkluzívny patent osvietenstva a buržoáznych revolúcii. Preto som sa rozhodol prezentovať kresťanské korene ľudských práv tak, ako to rozsah blogu pripúšťa.

Naša západná civilizácia je postavená na dvoch základných pilieroch - monoteizme Jeruzalema a aténskej  filozofii. Inak povedané, na viere a rozume. Systém bez viery v jedného Boha je systém konzumnej, materialistickej spoločnosti a s tou má naša civilizácia veľmi zlé skúsenosti. Hovorím o totalitných režimoch, ktoré odmietli Boha, večnosť a nadradenosť morálneho zákona. Miesto toho zbožštili národ, triedu, či vodcov. Druhým extrémom je odmietnutie vedy a rozumu. Tento extrém je častejší pri moslimských fanatikoch, hoci ani kresťanstvo nie je voči nemu celkom imúnne (čoho svedkami sme bohužiaľ aj na Slovensku).

            Náboženstvo jedného Boha - Starý zákon nám poskytuje prvý ľudsko-právny moment, ktorý nikde inde nenájdete. Je to formulácia z knihy Genezis 1, 27  „... a na svoj obraz ho stvoril.“ Tento verš dáva človeku najvyššiu mieru dôstojnosti a vážnosti. Žiadny ideologický systém nemôže dať človeku väčšiu hodnotu ako myšlienka, že je stvorený na boží obraz. Tento starozákonný fundament dopĺňa iná situácia v Novom zákone a to Ježišova obeť za človeka. Opätovne sme konfrontovaní s najvyššou mierou vážnosti, ktorú pre kresťana znamená nepodmienečné vyliatie Kristovej krvi za ľudstvo a človeka.

            Desatoro ako morálny základ nášho sveta zdá sa stále nie je docenené v práve ani vo filozofii. Mojžišovi je tu daný zákon - desať princípov. O tomto zákone nerozhoduje ani kráľ, ani cisár a je zo svojej podstaty nemenný. To samo o sebe je revolučná myšlienka, keď morálny zákon je daný ako najvyššia, nikým nezmeniteľná autorita. Pravidlá, ktoré neznesú ľudskú konkurenciu v podobe zákona ľudskej spoločnosti a  komunity. Okrem etického rozmeru poskytujú základ pre súčasnú ľudskoprávnu doktrínu. Napríklad príkaz "nezabiješ" je absolútne univerzálny. On nehovorí nezabiješ žida, bieleho, takého alebo onoho. Nemá subjekt, ktorý by sa mohol cítiť oprávnený, ale ani povinný, lebo je oprávnením a povinnosťou pre všetkých. M. Fuller, autor známeho diela Morálka práva, dokonca poukazuje na zaujímavú skutočnosť. Pokiaľ niektoré prikázania sú formulované pozitívne, napr. svätiť sviatočný deň, istá časť je negatívna. Teda podľa Fullera nehovorí: "rob toto a budeš svätý", ale "nerob toto, lebo budeš zatratený". Jedná sa o kategorický zákaz, ktorý je z hľadiska svojej univerzálnosti základom pre novodobé chápanie rovnosti všetkých ľudí. Zároveň je minimálnou latkou morálky pre človeka aj pre ľudstvo.

            V tejto téme si dovolím odprezentovať piatich autorov novodobej histórie (obdobia po Kristovi), ktorí sú bez akýchkoľvek pochybnosti piliermi ľudskoprávnej doktríny súčasného sveta. Sú nimi sv. Tomáš Akvinský, Francesco de Vittoria, J. Maritain , R. Schuman a Ján XXIII. Akokoľvek dôležití sú poslední štyria vymenovaní páni, základom a najväčším pilierom, doposiaľ nikým a ničím neprekonaným, je dielo sv. Tomáša Akvinského. Chudobného rehoľníka dominikánskej rehole, z ktorého si jeho spolužiaci robili posmech, že je taký nemý vôl a ktorého diela boli istý čas cirkvou zakázané. Tomizmus, resp. neotomizmus, ako sa volá jeho filozofia, ovplyvnil celý rad udalostí, osobností vrátane zakladateľov Európskej únie, pápežov, právnikov, ale aj najslávnejšie rozhodnutia súdov vrátane norimberských procesov, či diela filozofov končiac veľkým právnikom a konzervatívcom Finnesom. 

            Učenie sv. Tomáša Akvinského sa týka predovšetkým prirodzeného práva ako práva, ktoré nedáva spoločnosť a komunita, ale ktoré existuje bez ohľadu na spoločnosť a komunitu. Práva, ktoré sa stáva základom súčasných diskusií o takých témach, ako je genocída, potrat, eutanázia. Jeho dielo O morálke a práve (predovšetkým obsiahnuté v Sume), definícia prirodzeného a pozitívneho práva je základom pre všetky budúce diela o ľudských právach a slobodách. V najvyššom princípe a v požiadavkách, ktoré sv. Tomáš Akvinský označuje ako prirodzený zákon a prvé príkazy prirodzeného zákona, sa predpokladá to, čo dnes identifikujeme v práve ako požiadavky na ľudskú dôstojnosť a ľudské práva.

            Už jeho nasledovatelia v podobe tzv. salamanskej školy rozvinuli tomizmus. Francesco de Vittoria na jeho základe prvý krát sformuloval revolučnú zásadu, neskôr prebratú do základných ústavných dokumentov USA a iných aktov o ľudských právach. Na podklade požiadavky cisára mal dať odpoveď na otázku, či novoobjavení indiáni sú plnohodnotnými subjektmi práva. Dôvod bol jednoduchý. Podľa zaužívanej zásady rímskeho práva vec, ktorá nepatrila nikomu (teda nemala právom uznaného vlastníka), patrila nálezcovi. V tomto prípade by sme teda hovorili, že zem, majetok, ale aj samotní indiáni by boli vlastníkom nálezcov, teda "conquistadorov". Francesco de Vittoria, vychádzajúc z filozofie sv. Tomáša Akvinského, jasne sformuloval zásadu, že všetci ľudia sa rodia ako slobodní a rovní (De Indibus 1538). Treba povedať, že v právnej filozofii bol dovtedy akceptovaný skôr názor Aristotela, podľa ktorého človek sa môže narodiť aj ako otrok. Nasledovníci De Vittoriu a salamanskej školy rozviedli tento princíp o právo na šťastie. Takto formulovaná rovnosť ľudí je základnou a nevyhnutnou podmienkou ľudskoprávnej doktríny. Ak by sme akýmkoľvek spôsobom deformovali túto zásadu rovnosti, ľudské práva by stratili význam. 

            Tomizmus veľmi silne ovplyvnil aj vznik katolíckej sociálnej náuky a diela Leva XIII. Napriek tomu, že bezprostredne nesúvisí s ľudskými právami, dielo Leva XIII. Rerum Novarum sa stalo inšpiráciou pre sociálneho zákonodarstvo prvej polovice dvadsiateho storočia. 

            Jacques Martitain bol významným francúzskym filozofom a mysliteľom. Inšpirovaný učením Tomáša Akvinského spolupracoval na Všeobecnej deklarácii ľudských práv - najvýznamnejšom základnom dokumente ľudskoprávnej doktríny v dejinách. 

            Iný francúzsky vizionár, politik a mysliteľ Robert Schuman, zakladateľ európskeho zjednotenia a  duchovný otec Európskej únie, bol naprieč celou svojou politickou prácou a aktivizmom inšpirovaný dielom sv. Tomáša Akvinského. Jeho integrálny humanizmus, myšlienka európskej spolupráce, ako aj princíp subsidiarity a spoločného dobra, majú svoje ľahko vystopovateľné korene v Sume teologickej a ďalších jeho dielach, ako aj dielach jeho nasledovníkov. Čitateľom odporúčam najmä knihu A. P. Fimistera "Robert Schuman: Neo Scholastic Humanism and the Reunification of Europe."

            Krátka prezentácia o kresťanských koreňoch ľudských práv nemôže odignorovať „katolícku magna chartu“ ľudských práv  -  encykliku pápeža Jána XXIII. Pacem in Terris. V čase pred Druhým vatikánskym koncilom vymenúva všetky okruhy ľudských práv a slobôd, nevylučujúc ani sociálne práva a práva žien. Encyklika je bežne dostupná na internetovej stránke Konferencie biskupov Slovenska a mala by byť povinnou výbavou každého kresťanského aktivistu a politika. Ján XXIII. spája práva s povinnosťami, čo je na jednej strane tradíciou v katolíckom myslení o spoločnosti. Na druhej strane však táto skutočnosť predstavuje jeden z výrazných rozdielov v porovnaní s klasickými ľudskoprávnymi dokumentmi. Dovolím si poukázať aj na druhú podstatnú črtu tejto encykliky, ktorou je spojenie subjektivity (teda možnosti mať práva) len s jednou vlastnosťou osoby - byť človekom. Inak povedané, základné práva nemajú mať iný dôvod, ako samotný fakt existencie ľudského života (teda nie napr. rasu, ako sme boli svedkami, či pohlavie, ako sme svedkami dnes). Takéto práva majú najdominantnejšie a nezmeniteľné postavenie, pretože sú elementárnou súčasťou prirodzeného zákona. 

            Ľudské práva sú jedinečným dedičstvom kresťanského náboženstva a na jeho základe vzniknutých doktrín a filozofických škôl. Nedajme si toto dedičstvo zobrať. 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo