Kresťanské hodnoty v politike a pakty s ideovým protivníkom

Viacerí kresťania hovoria o presadzovaní kresťanských hodnôt v politike, bez toho aby ich jasne formulovali a zdôvodnili. Niektorí, vrátane duchovných, ich prakticky a v rozpore s učením pápežov redukujú na boj za zákaz potratov a proti Istanbulskému dohovoru, pričom väčšiu váhu dávajú predvolebným sľubom než predchádzajúcim skutkom politikov. Na základe toho odsudzujú KDH a podporujú Kotlebovu ĽSNS, JUDr. Harabina, Dankovu SNS a Ficov SMER.

Viacerí hovoria, že kresťania by mali voliť kresťanské strany a politikov, a bojovať proti liberálnym. Bývalých komunistov a priaznivcov nacionálneho socializmu už za protikresťanských „nepriateľov“ nepovažujú, alebo ich zavádzajúco označujú za súčasť liberalizmu. Väčšine týchto často silno emotívnych diskusií chýba jasná definícia základných pojmov, ktoré mnohí používajú vo veľmi rozdielnom, neurčitom a nepresnom význame.

Jasnú „teoretickú“ definíciu kresťanskej strany a politiky od nich nedostanete, v praxi, postojoch a vyjadreniach to zväčša redukujú na presadzovanie zákonného zákazu potratov a boj proti Istanbulskému dohovoru a zavádzajúco definovanému liberalizmu. Pritom často predvolebné vyhlásenia proti potratom či Istanbulskému dohovoru hodnotia omnoho vyššie ako mnohoročné skutky proti spravodlivosti.

Hlavné chyby bojovníkov za kresťanské hodnoty

Nerozlišujú hodnoty prirodzene ľudské, kresťansko-náboženské, a špecifiká politiky. Nedostal som odpoveď, či podľa nich Desatoro predstavuje (len) kresťanské hodnoty... (alebo aj nekresťanské či nebodaj liberálne)

Nerozlišujú či hovoríme o osobnom živote kresťana, alebo pôsobení kresťana v športe, biznise, doprave, politike. To sa síce prelína, ale je to rozdiel. Problémy, ktoré treba riešiť hlavne diskusiou, sociálnou službou, aktívnym pôsobením v médiách a kultúre chcú vyriešiť nátlakom na politikov, a podporujú tých, ktorí im to v predvolebnom boji sľúbia.

Nekresťansky, nerozumne a nespravodlivo používajú na rôznych politikov a strany rôzny meter. Pri ich chválení, podpore aj kritike. Pri tom v rozpore so zdravým rozumom a učením Biblie pri niektorých politikoch a témach dávajú viac dôležitosti predvolebným sľubom a vyhláseniam pred mnohoročnými skutkami.

Hovoria v mene Cirkvi a kresťanstva, ale nepoznajú alebo ignorujú sociálnu náuku cirkvi, a učenie pápežov o politike. Ich kritériá na hodnotenie politiky a jej priorít sú značne odlišné od toho čo učia pápeži prinajmenšom od čias 2. svetovej vojny podnes. Silno sa to už 2 roky prejavuje v diskusii o potratoch, genderizme a korupcii.

Cirkev a pápeži o politke

Otázky politiky, štátu a vlády rieši sociálna náuka Katolíckej cirkvi, formulovaná aj v „sociálnych" encyklikách pápežov. „Sociálna náuka Cirkvi používa argumenty vychádzajúce z rozumu a z prirodzeného práva, teda z toho, čo je potvrdením prirodzenosti každého človeka." ( Benedikt XVI., encyklika Deus caritas est) Pápeži od encykliky Rerum novarum (Lev XIII., 1891 https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/c/rerum-novarum ) až po súčasnosť jasne odsudzujú marxistický, komunistický aj nacionálny socializmus.

Komunizmus je „zhubný mor ktorý zasahuje mozog ľudskej spoločnosti a vedie ju do skazy“. (Lev XIII., Pius XI.) V encyklike Mit brennender Sorge Pius XI. odsudzuje nacionálny socializmus, ktorý rasu, národ, štát, štátnu formu, alebo nositeľov štátnej moci „vytrháva z ich hodnotovej stupnice a robí z nich najvyššiu normu všetkých ostatných hodnôt, a modloslužobnícky ich zbožňuje", čím „prevracia Bohom ustanovený poriadok".

„Štát má slúžiť občanom, má sa teda starať o vlastníctvo ľudu a používať ho na všeobecné blaho. Dobrá vláda požaduje presnú kontrolu a úplnú bezúhonnosť všetkých ekonomických a peňažných transakcií. Nemožno dovoliť, aby prostriedky určené na všeobecné blaho, slúžili záujmom súkromného, či dokonca kriminálneho charakteru.” ( Ján Pavol II., Centesimus annus) Vláda Ficovho SMERu robí opak. „Základnou úlohou štátu je zachovávanie spravodlivosti ...Spravodlivosť je cieľom, a teda aj vnútornou mierou každej politiky" (Benedikt XVI., Deus caritas est)

Pápež František: „Čo je koreňom zotročovania, nezamestnanosti, neúcty k spoločnému dobru a k prírode? Korupcia, ten smrtiaci proces, ktorý živí kultúru smrti. Pretože honba za mocou a majetkom nepozná medze. Proti korupcii sa nebojuje mlčaním. Musíme o nej hovoriť, verejne odsúdiť prejavy jej zla, porozumieť, o čo tu ide...“ http://www.facebook.com/iambondosco/videos/1848767078748030

„Dobrá politika je v službe pokoja“ https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/posolstvo-k-svetovemu-dnu-pokoja-2019

Ochrana života a rodiny

Ľudský život je najvyššia prirodzená hodnota a právo na život je najzákladnejšie ľudské právo. „Nezabiješ" nie je špeciálne kresťanská, ale všeobcne ľudská hodnota. Platí nielen pri potratoch alebo krčmovej bitke, ale aj pri riadení auta, práci inštalatéra, alebo projektovaní mosta či zábradlia na 5. poschodí. Nie je to však hlavné pravidlo športu, varenia, šoférovania či architektúry. Rovnako nie je zákonný zákaz potratov najdôležitjšiu úlohou politiky. Pápež František jasne povedal, že potraty nie sú primárna politická ani náboženská téma https://www.postoj.sk/44277/papez-frantisek-potraty-nie-su-nabozenska-ani-hlavna-politicka-tema Rovnako treba chrániť život narodený aj nenarodený, (pápež František) pričom narodenému v súčasnosti najviac škodí korupcia a totalitné diktatúry.

„Tradičnú“ rodinu, jej vzťahy a zdravý rozvoj detí dnes ohrozuje viacero kultúrnych, ekonomických a sociálnych problémov. Jeden z nich je pomýlená Rodová ideológia, v slovníku niektorých našincov „genderizmus“. Aj pápež František opakovane varuje pred „ideologickou kolonializáciou rodiny“. ( https://www.postoj.sk/7184/papez-frantisek-o-slobode-prejavu-a-ideologickej-kolonializacii-rodiny )

Podobne ako jeho predchodcovia aj on hovorí že hlavnou úlohou politiky je úsilie o spravodlivosť, pokoj a obecné dobro, a zdôrazňuje, že najväčšou neresťou politky je korupcia, na ktorú najviac doplácajú chudobní, a ktorá živí kultúru smrti.

Dôležitosť uvedených problémov z hľadiska politky zhodnotil Alberto Lo Presti, politológ a univerzitný profesor histórie politického myslenia, riaditeľ Centra Igina Giordaniho v Ríme, v článku „Najväčší problém kresťanských politikov? Chýbajúce znalosti“: „Ak hľadíme na štát ako na organizmus, problém LGBTI je v tomto smere iba malým nechtom. Korupcia je však rozrastený tumor,“ …. „Boj o ideály sa nesmie stať bojom ideologickým.“  https://www.aktuality.sk/clanok/700171/najvacsi-problem-krestanskych-politikov-chybajuce-znalosti-rozhovor/ )

Niektorí naši bojovníci za život a rodinu prakticky redukujú ochranu života na zákonný zákaz potratov a Istanbulskému dohovoru, pričom kvôli jeho presadeniu priamo či nepriamo podporujú aj strany a politikov, ktorí skutkami v politickej a súdnej funkcii hrubo konali proti životu „už narodenému“, alebo sa hlásia k takému režimu a ideológii. O tých je aktuálna iniciatíva kresťanov proti nenávisti:  https://www.postoj.sk/50843/iniciativa-krestania-proti-nenavisti-varuje-pred-kotlebom-a-harabinom Za jedinú či hlavnú príčinu problému označujú liberalizmus.

Falošná definícia liberalizmu

Pojem „liberalizmus“, ako ho používa napríklad M. Kuffa, V. Oberhauser, A. Chromik a ďalší sa výrazne líši od toho, ako sa už asi 100 rokov používa v politike, ekonomike, sociológii, filozofii. Na to čo ním títo označujú používa (nie len) kresťanská sociológia, psychológia, mravouka výraz „morálny relativizmus“ a „konzumný materializmus“. Pletú dokopy bez rozlíšenia liberálnu stranu, politiku, ekonomiku, ideológiu, morálku, hodnoty. Ich ideologické predefinovanie vytvára chaos v pojmoch, a prakticky pomáha exkomunistom, neomarxistom a extrémistom uctievajúcim nacionálny socializmus. Presne v duchu ideologicko-politického boja, na spôsob Orwellovho „ministerstva pravdy“. Fakticky tým aj zahmlievajú skutočné príčiny problému, a preto ich „riešenia“ sú často kontraproduktívne.

Takýmto spôsobom potom strašia pred „liberálnym zlom prichádzajúcim zo západu“, pričom tým myslia potratovú kultúru, genderizmus a úpadok rodín. Hovoria to napriek tomu, že voľné potraty ako prví zaviedli komunisti v Rusku i u nás, že najviac potratov sa robí v Putinovom Rusku a komunistickej Číne. Že rozbitie „tradičnej“ rodiny propagoval už Marx a potom Leninovi komunisti, napriek agresívne protirodinnej praxi Stalina a vedúcich komunistických papalášov. (viac tu: https://www.postoj.sk/48787/stalinove-zeny-zapadny-liberalizmus-alebo-komunisticky-bordel ) Napriek tomu, že situácia rodín v Rusku nie je o nič lepšia než na Západe. To im umožňuje vo voľbách a verejnej diskusii podporovať nielen exkomunistov, korupčníkov a uctievačov nacizmu, ale aj eurosocialistov, ktorí v europarlamente podporujú agendu dúhových aktivistov a rodovej ideológie. Veď aj Hitler a Stalin bojovali proti liberalizmu....

Boj proti genderizmu a za zdravú rodinu však nevyriešia útoky proti KDH a prezidentke Čaputovej (ktoré pomôžu len Smerákom, korupčníkom a extrémistom), ale kvalitná práca v štandardných médiách a kultúrnej a sociálnej sfére. A reforma justície.

Princípy kresťansko-konzervatívnej politiky

Dôležitých princípov a hodnoôt kresťansko-konzervatívnej politiky je viac, a nemožno z nich jeden absolutizovať za súčasného ignorovania ostatných.

Je to občianska a náboženská sloboda, a rovnosť všetkých pred zákonom. Dodržiavanie ľudských práv, ako ich definovala Všeobecná deklarácia OSN z r. 1948 a následné dokumenty. https://www.postoj.sk/38863/vseobecna-deklaracia-a-zamlciavane-dokumenty-ludskych-prav Z toho logicky vyplýva zásadný odpor ku každej totalitnej diktatúre.

Ochrana života od počatia po prirodzenú smrť a rodina založená na vzťahu muža a ženy.

Trhová ekonomika, ako ju pozitívne ocenil aj Ján Pavol II., v encyklike Centesimus annus. Pri jej príprave spolupracoval s Michaelom Novakom, ktorý bol blízky aj R. Reaganovi a M. Tchatcherovej. Novak napísal, že „Kultúra je dôležitejšia než politika alebo ekonomika“. (https://www.postoj.sk/3340/k-veci-slova-vdaky-pre-michaela-novaka )

Demokratický právny štát, založený na rovnosti občanov, ich spolurozhodovaní, zodpovednosti a „poznaní ich povinností voči druhým.“ (Pavol VI., ako ho citoval aj pápež Frantiek v posolstve k svetovému dňu pokoja 1. 1. 2020.) https://www.postoj.sk/50456/papez-frantisek-a-prezidentka-caputova-o-pokoji-a-spravodlivosti

Skutočne kresťanské hodnoty

Základnou špeciálne kresťanskou hodnotou je krst a ďalšie sviatosti. Nekresťania ich v plnej miere nechápu, a jednotlivé kresťanské cirkvi niektoré z nich chápu a definujú značne rozdielnym spôsobom. V niektorých obdobiach a krajoch sa krst z rôznych dôvodov ako najvyššia hodnota vysluhoval aj násilne, čo dnes väčšina kresťanov považuje za chybu. Rozpory v chápaní cirkvi a sviatostí sa v čase reformácie niekedy riešili aj politicky. Keď sa k tomu primiešali ľudské vášne a mocenské a materiálne záujmy, prišli desaťročia vojen, ktoré priniesli desaťtisíce zničených životov a rodín. (Presadzovanie ateizmu komunistami prinieslo ešte mnohonásobne viac násilia a zla, ale to nie je téma tohto článku)

Aj to dokazuje, aké je nebezpečné a nevhodné náboženské hodnoty vrátane kresťanských presadzovať politicky. Niektorí, čo považujú zákonný zákaz potratov a boj proti Istanbulskému dohovoru za základ a najvyššiu prioritu kresťanskej „hodnotovej“ politiky konajú, píšu a hovoria nie ako svätý František či Tomáš Akvinský, ale ako Savonarola a Veľký inkvizítor, a priniesli medzi kresťanov podobné vášne a rozdelenie ako Mečiar a spol. v mene budovania slovenskej štátnosti

Biblické „minimum“ formuluje „Desatoro“. Biblia ako jednu z hlavných vlastností Stvoriteľa a jeho požiadaviek na človeka menuje spravodlivosť. Ježiš Kristus „kresťanský“ ideál formuloval v Blahoslavenstvách pri kázni na hore. Priniesol pokoj a milosrdenstvo. Ježiš aj apoštol hovorí že viera bez skutkov je mŕtva. Príbeh mýtnika Zacheja a „dobrého“ lotra na kríži ukazuje, že skutočné obrátenie sa prejavuje vo vyznaní viny a zmene správania. Ježiš odsúdil farizejov, ktorí sa pretŕčajú v chráme, aby ich ľudia chválili, ale nekonajú podľa božej vôle. To isté platí pre súčasných politikov, ktorí si robia reklamu kostolnými videami a „kresťanskými“ sľubmi, aby ich ľudia volili, ale skutkami konajú proti spravodlivosti, láske k blížnemu a obecnému dobru.

Pakty o neútočení – pápeži a KDH

„Autentickí“ horlivci často nerozumne alebo demagogicky nerozlišujú medzi paktom o neútočení, koaličnou zmluvou, spoluprácou v parlamente a vládnou koalíciou, a pakty rôznych strán hodnotia diametrálne rozdielne.

V júli 2018 uzavrelo KDH s koalíciou PS/Spolu pakt o neútočení, ku ktorému sa v novembri pridala strana Za ľudí A. Kisku. Odvtedy „autentickí“ kresťania a niektorí pro-life aktivisti tento pakt označujú za ďalší dôkaz zlyhania A. Hlinu a KDH, ktoré sa tým vraj spája s hlavným či jediným ideovým protivníkom kresťanstva. (Tento predvolebný pakt o neútočení KDH a PS nebol žiadne spájanie, ako povedal aj A. Hlina v dobrom rozhovor tu:   https://glob.zoznam.sk/rozhovor-hlina-o-dohode-s-progresivcami-je-to-taktika-je-dobre-pozerat-ideovemu-protivnikovi-na-ruky-zblizka/) Sú to najmä Kuffovci – KDŽP, kresťanskí podporovatelia a voliči Kotlebovej ĽSNS a exkomunistu mečiarovca JUDr. Harabina. Exkomunistov a uctievačov nacizmu zjavne nepovažujú za ideových protivníkov kresťanstva, napriek tomu že tieto režimy a ideológie opakovane odsúdili viacerí pápeži. Napriek tomu, že zdravý rozum aj Biblia jasne hovorí, že skutky sú viac ako slová, týmto antikádehákom stačí aby aby títo extrémisti, exkomuniisti a korupčníci pred voľbami slovne podporili zrušenie Istanbulského dohovoru, a už ich vyhlasujú za hodnotových kresťanských politikov. Napriek tomu, že v politike, justícii a štátnych funkciách roky konali proti spravodlivosti a kresťanským hodnotám.

 Volebnú koalíciu s Kotlebovou ĽSNS, podporu nespravodlivého sudcu Harabina alebo eurosocialistu Šefčoviča, či Ficovho partnera Danka, a jeho SNS, ktorá prispela k tomu, že v r. 2019 parlament neschválil žiaden zo 4 protipotratových zákonov už naši „autentickí“ nekritizujú.

Okrem toho títo ignorujú fakt, že aj pápeži zvlášť od 2. svetovej vojny uzatvárajú „pakty o neútočení“ s „ideovými protivníkmi“ a „konkurenčnými“ cirkvami, s ktorými rôznym spôsobom bojovali aj niekoľko storočí. Židmi, pravoslávnymi, anglikánmi, evanjelickými cirkvami. Ján Pavol II. dokonca aj s predstaviteľmi nekresťanských náboženstiev pri stretnutí v Assisi, a v r. 2019 pápež František s vysokým predstaviteľom Islamu. V tomto duchu koná dokonca aj liberálna prezidentka Čaputová, ktorej novoročný príhovor a stretnutie s predstaviteľmi cirkví majú k postojom pápeža bližšie než títo antikádehácki antiliberáli. (viac tu: https://www.postoj.sk/50456/papez-frantisek-a-prezidentka-caputova-o-pokoji-a-spravodlivosti )

Pakty antiliberálov s exkomunistami, extrémistami a korupčníkmi?

V prezidentských voľbách 2009 niektorí kresťania v rámci boja proti liberalizmu pomohli exkomunistovi a Mečiarovmu partnerovi Gašparovičovi proti I. Radičovej. Prezident Gašparovič potom akoby člen SMERu nespravil nič pre lepšiu ochranu života a rodiny, ale mnoho pre deštrukciu Justície, v ktorej na najvyšších miestach pôsobil aj Harabin.

Vo voľbách 2016 vypadlo KDH aj zásluhou odídenca Procházku z parlamentu. V NRSR ho aj s pomocou niektorých kňazov nahradila Kotlebova ĽSNS, a Kollárova Rodina, ktorej šéf má ultraliberálne predstavy o rodine. Vznikla tretia vláda Ficovho SMERu s prehlbujúcim sa korupčným rozkrádaním a demoralizovaním Slovenska. V roku 2018 kresťanskí antiliberáli v čase protikorupčných protestov po vražde novinára usilujúceho o spravodlivosť oslabili účinnosť protestov a rozdelili kresťanov tvrdiac, že dôležitetejší je zákon na zákaz potratov. Za 2 roky kampane, pri ktorej občas chválili Fica, Danka a Kotlebu, a útočili na KDH, Kisku a Čaputovú, nedosiahli lepšiu ochranu života a fakticky pomohli tým, čo majú najväčšiu zodpovednosť za náš bezprávny korupčný systém, aj za to že podnes platí komunistický potratový zákon. Vďaka mnohotisícovým protestom odstúpili aspoň premiér Fico a minister Kaliňák, a začalo vyšetrovanie vraždy, ktoré zviditeľnilo obludné deformácie nášho politického a právneho systému, skutočnú rakovinu nášho štátu.

Volebné pakty 2020

Všetko by sa mohlo zmeniť k lepšiemu, keby vo voľbách 2020 aspoň polovica štatistických kresťanov konala podľa učenia pápežov o politike, a spolupracovala s tými, ktorí usilujú o spravodlivosť, pokoj a dialóg namiesto boja proti nepriateľom a paktov so šíriteľmi korupcie a nenávisti. To nerobí dokonale žiadna strana a poltik, ale tak ako pri kúpe auta či dovolenky, aj vo voľbách hľadáme najlepšiu z reálnych možností. K tu uvedeným kritériám sa okrem KDH blíži aj OĽANO/KU a strana „Za ľudí“. SMER-SD a SNS ich roky hrubo porušujú, liberálne sa zásadne líšia v oblásti kultúrno -etickej. Kresťanskú rétoriku silno využívajú Kotlebova ĽSNS a Harabinova „Vlasť“. Na to dobre reaguje aj iniciatíva „Kresťania proti nenávisti“ https://www.postoj.sk/50843/iniciativa-krestania-proti-nenavisti-varuje-pred-kotlebom-a-harabinom  V nadchádzajúcich voľbách je isté len to, že žiadna strana nezostaví sama vládu, a aj niekoľko sto voličov môže rozhodnúť o tom, aké strany získajú funkčnú väčšinu.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo