Bez Boha a práce sa nedá vidiek revitalizovať
Počas minulej soboty za účasti otca biskupa Rusnáka som sa zúčastnil stretnutia ľudí milujúcich vidiek, ktorí spolupracujú s nemeckými kresťanskými aktivistami, ktorých zastupovala Veronika Stich z Bavorska. Na stretnutí sme diskutovali o spôsobe, ako v širšej miere zaangažovať kresťanov na Slovensku do revitalizácie vidieka. Výsledkom bola príprava dokumentov pre založenie hnutia kresťanov na vidieku. Podrobnejšie sa dočítate http://fki.sk/forum-krestanskych-institucii-chysta-zalozenie-vidieckeho-krestanskeho-hnutia/?fbclid=IwAR3fp-8xdEE66CH-Kziu5-pVrP5aD3MGXZAw4lp2ZUhndlyP9tT2ueLuvEY
Na revitalizáciu vidieka sú k dispozícii peniaze Európske únie a Ministerstva pôdohospodárstva, ktoré má aj v názve tvrdenie že je aj ministerstvom „rozvoja vidieka“. Preto je prirodzené, že v tejto oblastí pôsobí množstvo organizácií na čele s Národnou vidieckou platformou. Sú tu samozrejme aj ďalšie mimovládne organizácie rôzneho zamerania a tiež rôzne stavovské a profesijné organizácie.
Čiže na prvý pohľad by sa zdalo, že priestor je plný aktivít a kresťania tu nemajú šancu nič nové a užitočné urobiť. Aká je však realita.
Slovenský vidiek, nakoniec tak ako je to aj v iných krajinách, upadá. Peniaze EÚ a ani štátna podpora nepriniesla žiaden zázrak. Urbanizácia, globalizácia a tiež súčasný ekonomický systém sa podpísali na jeho vyľudňovaní a celkovej zmene, ktorá ničí jeho charakter. Najviac sa to prejavuje v tých častiach nášho štátu, kde nie sú pre ľudí zdroje obživy. Súčasný spôsob organizovania poľnohospodárstva, ktoré v minulosti poskytovalo najviac pracovných príležitostí, veľa ľudí nepotrebuje. Preto na vidieku na mnohých miestach zostali iba starí ľudia a ľudia na sociálnych dávkach.
Dobré to však nie je ani v iných častiach štátu. Časť dedín sa zmenila na prímestské sídliska s činžákmi na ležato. Husto postavené rodinné domy s malými pozemočkami, na ktorých je iba okrasná záhrada a bazén – nie je vidieckym osídlením. Rovnako ak všetci obyvatelia takýchto dedín ráno odídu za prácou do mesta a domov sa vrátia iba vyspať, to tiež vidieku neprospieva. Ešte horšie je, že mnohí z nich odchádzajú za prácou zo svojich domovov na týždňovky, alebo aj na dlhšie a nechávajú svoje rodiny opustené. Takýto spôsob života je významným činiteľom, ktorý spôsobuje postupné zničenie rodinných vzťahov. Odolajú iba tí najsilnejší.
V minulosti slovenské mestá čerpali svoju životaschopnosť zo slovenského vidieka. Nebol iba zásobárňou potravín, ale aj rodinným zázemím, kde sa mal možnosť každý vracať, aby načerpal nové sily do života. Z prostredia betónu, asfaltu a uzavretých priestorov svojich pracovísk a bytov, ale aj zo súperenia a konfliktov pri boji o prežitie, sa takto mal možnosť každý vrátiť do peknej prírody a k priateľským medziľudským vzťahom, nezaťaženým pracovnými a inými konfliktami. O tom, že slovenský vidiek bol aj zdrojom potravín do takej miery, že sme boli sebestačný je zbytočné opakovať, lebo je to všeobecne známe. V súčasnosti je domácich potravín iba 38% a tie dovozové nielenže zaťažujú dopravou životné prostredie, ale aj ich kvalita je často biedna.
Ak preto okamžite nezačneme intenzívne pracovať na skutočnej revitalizácia vidieka (nie iba vytvárania potemkinových dedín), tak ohrozujeme nielen jeho funkčnosť a tým existenciu, ale aj životaschopnosť celej spoločnosti.
Cestu ukazujú príklady otcov Kuffu, Gombitu, Masláka, kňazov a rehoľníkov z rómskych misií, ktorí nápravu pomerov začali tým, že ľuďom doniesli vieru v Boha. Účastníci uvedeného stretnutia to poznajú z vlastných skúseností, nakoľko viacerí z nich sa osobne podieľajú na tejto práci a ostatní to zase poznajú z pobytov v tomto prostredí. Video zo seminára Kresťan na vidieku, ktorý sa uskutočnil u otca Gombitu v Oáze pri Košiciach hovorí o niekoľkých príkladoch zo života (autor Róbert Belohorský) https://drive.google.com/file/
Viera v Boha prináša zázraky a ľudia, ktorých už celá spoločnosť zatratila, sú zrazu schopní pracovať, nekradnú a jednoducho sa správajú podľa Desatora a tým sú znovu schopní začleniť sa do kultúrnej a vyspelej spoločnosti. Zrejme ateista to nepochopí, ale je to tak. Dokonca z pomedzi takých ľudí, ktorí prežili najťažšie životné problémy, sú aj najlepší evanjelizátori. Veď nakoniec to poznáme aj z histórie u mnohých svätcov.
Druhým takým spôsobom, ako meniť situáciu na vidieku, je podpora rodinného spôsobu života. V minulosti tradičná roľnícka rodina bola postavená na spolupatričnosti, vzájomnej pomoci a aj deľbe práce. Boli v nej zakotvené aj medzigeneračné vzťahy, ale aj vzťahy širšej rodiny, sesterníc, bratrancov, strýkov a tiet, krstných a birmovných rodičov. Keď sa stavali domy, ale napríklad aj pri sezónnych prácach, sa všetci zapájali do spolupráce.
Počas predošlého režimu postupne došlo k oslabovaniu najprv širších rodinných väzieb a nakoniec aj tých medzigeneračných. Skoro úplne zaniklo trojgeneračné bývanie, ako bolo pôvodne na vidieku, kde starí rodičia sa starali o svojich vnukov, pokiaľ ich rodičia boli v práci. Neskoršie kedy už starí rodičia boli nevládni, sa zase starali o nich rodinní príslušníci, ktorí boli k dispozícii. V mestách kde väčšina ľudí za prácou odchádzala, na to neboli vytvorené podmienky. Ekonomické stimuly však aspoň stále podporovali klasickú rodinu mladomanželskými pôžičkami, daňovým systémom, detskými prídavkami, bezplatnými školskými potrebami a nízkymi cenami výrobkov pre deti (ošatenie, obuv a pod.).
Po roku 1989 však aj toto zaniklo a nastúpila sa cesta ďalšieho oslabovania rodinných väzieb, teraz už aj na úrovni klasickej rodiny v tom užšom slova zmysle. Najprv sa spochybňovala dôležitosť formalizovania manželských vzťahov pod heslom „na lásku netreba papier“. Liberáli ani nechápali, že manželstvo je sviatosť a že keď Boh posvätí takýto zväzok, tak vstúpi do neho zo svojou pomocou a posvätením ich života. Žiaľ postupne sa tak dali zmanipulovať aj mnohí kresťania.
Z materiálneho hľadiska skončili mladomanželské pôžičky, úľavy na daniach a vek odchodu do dôchodku odvodený od počtu detí, zľavy detských tovarov, atď. Dôsledkom toho je, že deti, ak sa vôbec rodia, tak do neistého prostredia. Pôrodnosť dlhodobo klesala až pod záchovnú hodnotu (pod 2,1 dieťaťa). Teraz sa pohybuje vďaka rómskej pôrodnosti okolo hodnoty 1,4 dieťaťa, ináč by bola na úrovni 0,7. Viac ako 120 tisíc rodín je neúplných s jedným, dvoma a troma deťmi. Dlhodobé odchody za prácou jedného z rodičov sa tiež podpísali na vysokej rozvodovosti aj toho zmenšeného počtu rodín, ktoré manželstvo uzavrú. Takýto stav je nielen v mestách, ale v rovnakej miere aj na vidieku.
Na druhej strane sú tu však aj príklady rodín, ktoré dokázali aj v takýchto podmienkach sa rozvíjať. Obvykle im k tomu pomohla viera a tiež spoločné aktivity, ktoré ich napĺňali. Sú tu roľníci, živnostníci a drobní podnikatelia, ktorí do svojich aktivít zapojili celé svoje rodiny. Iste nájdu sa takí aj medzi ateistami, avšak tí kresťansky založení ľahšie prekonávajú rôzne ťažkosti, ktoré prináša spoločná práca a život. No a netreba podceňovať ani to, že s Božím požehnaním sa ľahšie žije a aj pracuje. Svoje skúsenosti v tomto smere odovzdali pri formovaní hnutia kresťanov na vidieku, či už išlo o farmárov, alebo o tých čo sa angažujú v prímestskej agroturistike, ako je príklad Abelandu v Lozorne. Príklady dobrej praxe sme zverejnili na našej facebookovej stránke https://www.facebook.com/krestanNaVidieku/ .
Uvedené skúsenosti môžu pre niekoho vyzerať tak, že pripravovanému hnutiu ide iba o naplnenie života kresťanov žijúcich na vidieku. To však nie je cieľom hnutia. To chce byť prínosom pre všetkých, bez ohľadu na ich svetonázor. Tí čo sa v ňom budú angažovať to naplnia svojimi výsledkami, ktoré pozitívne budú pôsobiť na celú spoločnosť. Výsledkom pôsobenia takto organizovaného hnutia, by mali byť zdravé potraviny a služby postavené na vľúdnych a priateľských vzťahoch budovaných v súlade s prírodou. Inšpiráciou je v tomto aj encyklika sv. otca Františka LAUDATO SI https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/encyklika-laudato-si .
Medzi ciele hnutia Kresťan na vidieku teda budú patriť:
- Obnova viery ľudovými misiami a získaním mladých ľudí pre život v súlade s Božou prírodou. Spolupráca s Katolíckou cirkvou a ostatnými kresťanskými denomináciami a spoločenstvami s využitím ich potenciálu na podporu revitalizácie vidieka
- Rozvoj rodinného života a jeho obnova, ako v medzigeneračnom, tak aj v širšom ponímaní. Všestranná podpora rodinného podnikania vo všetkých oblastiach, ktoré vidiek ponúka. Formulovanie požiadaviek na vedenie štátu, aby podpora rodinného života bola realizované patričnými ekonomickými stimulmi.
- Produkcia zdravých potravín, iných produktov a služieb v súlade so zdravým životným prostredím. Podpora tvorby lokálneho zásobovania s cieľom potravinovej a energetickej sebestačnosti. Ochrana lesov a vôd, ako nevyhnutných komponentov potrebných pre život.
Viliam Oberhauser, Kresťan na vidieku