Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
15. január 2020

Viac ako 100 zranených!

Chodníkova novela v Bratislave? To je jeden z hlavných dôvodov, pre ktorý sa samoprávy rozhodli rapídne zvýšiť daň z nehnuteľnosti.

Samosprávy sa od apríla 2018 museli začať starať o chodníky, ktoré sú v ich vlastníctve. Doteraz sa takmer tridsať rokov starali o tento majetok mesta vlastníci priľahlých nehnuteľností. Ako príklad kde by takáto drzosť nebola možná, je mesto Praha, kde sa o chodníky roky starajú výhradne mestské časti, podľa územia v ktorom sa nachádzajú. A o všetky cesty sa zas stará magistrát. Nikto sa tak nemôže vyhovárať na druhého. V Bratislave? Vec, ako inak, nepredstaviteľná.

Ale k veci. Včerajší deň bol tým, keď si pani Zima dovolila bez súhlasu bratislavskej samosprávy oznámiť, že je tu. Koncom uplynulého roka, ani tento rok ešte nenasnežilo, ale mrholí hmla a chodníky namŕzajú. Odpoveď samosprávy na túto situáciu? Ignorancia! Tak, ako minulý rok. Výsledok je, že za jeden pracovný deň v Bratislave, konkrétne 14.1.2020 od rána 7.00 do 16.00 poobede, hlásili pohotovosti viac ako 100 zranených ľudí na zľadovatených chodníkoch, z toho bolo 11 hospitalizovaných. Prax je taká, že aj keď sa má o chodníky starať samospráva, aj tak sa o mnohé starajú vlastníci nehnuteľností. Vidím to na magistrátnej Štefánikovej ulici, vidím to na Račianskej a Vajnorskej. A tak to bolo aj tento rok, mnohí majiteľia a prenajímatelia nehnuteľností vyšli do ulíc z nakúpenou kuchynskou soľou a solili chodníky. 

Nejde tu ani tak o primátora, starostov, tí nemôžu stáť na každom rohu ulice, v tomtom prípade ide o časté zlyhávanie obecných zastupiteľov, pokútnych firiem, ktoré majú na starosti údržbu. Ale, naozaj sa to nikdy nezmení? 

Inzercia

Odporúčame

Blog
S „downikmi“ nikdy nie si down

S „downikmi“ nikdy nie si down

Tento text vznikol mimo akýkoľvek kontext aktuálnych predvolebných diskusií a je najskôr spontánnou spomienkou na cenných ľudí v núdzi a trápení. Absolvoval som mimoriadne zložité vianočné sviatky s hospitalizovanou manželkou, s dcérou a mojimi švédskymi vnúčatkami, s druhou dcérou a jej synom – vybíjaným metalistom. Matka je v srdci vianočného diania, a keď chýba, bolí to všetkých. Na druhej strane služba trpiacim má charakter liturgickej obety. Aspoň to tak cítim.