Chlapi neplačú?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Chlapi neplačú?

O mužoch, o ich citovom svete a o ich výzvach v dnešnom svete.

Byť mužom nie je vždy jednoduché. Chýbajú nám totiž zdravé vzory. Nie sme si istí sami sebou. Stačí sa pozrieť sa do televízie, aké vzory nám predkladá súdobá popkultúra - muž najčastejšie ako zbabelec, pôžitkár, zvodca alebo násilník. Feminizmus utláča mužov a ženy vrhá do pozícii, ktoré im nie sú vlastné a prirodzené. V tejto nepriaznivej a chaotickej klíme si dnešný muž oprávnene (aj nevedome) kladie základnú otázku kto som ako muž?

V našom spoločensko-kultúrnom povedomí však existuje stále predstava, že skutočný muž by mal byť silný a sebaistý, hrdý a nebojácny. To je v istom zmysle pravda, no tieto dobre myslené nároky vytvorili rozšírený, no klamlivý stereotyp o mužoch - že prejaviť cit a slabosť sa jednoducho nepatrí. Už od raného detstva sú chlapci často konfrontovaní s povzbudeniami ako napríklad „nebuď ako baba“ alebo „nie si predsa padavka.“ Žena však túži po tom, aby jej muž bol nielen oporou, ale aby jej dokázal prejaviť citlivú, nežnú stránku svojho Ja. Na tomto mieste je dobré pripomenúť, že každý muž je v skutočnosti to, čo ja nazývam relatívnou istotou. Vychádzam z presvedčenia, že absolútnou istotou je jedine Boh. Nie je dobré čakať od mužov niečo, čo nedokážu splniť. Každý človek, či sa nám to páči alebo nie, je limitovaný a dáva iba obmedzený prísun lásky. Aj z toho vyvstáva otázka prečo je tak veľa ľudí v dnešnej dobe slobodných. Možno aj preto, že si vytvorili o opačnom pohlaví nesprávne predstavy. 

Jedna z falošných, no rozšírených predstáv o mužoch je tá, že muži jednoducho neplačú. Každý muž však má svoje city. To, že muž neprejavuje svoje city tak ako žena, neznamená, že žiadne nemá. Niekto je viac citlivý a niekto menej. Muži a ženy sú citoví, no každý sa v tejto oblasti prejavuje ináč. Dobrým príkladom je rozvod. Zrejme zovšeobecňujem, no žena sa spravidla vyrozpráva a vyplače, kým muž častokrát prežíva svoju bolesť vo vnútri. Žena sa napokon možno cez bolestnú skúsenosť prenesie skôr ako muž. Navonok sa zdá, že muži tieto veci až tak neriešia. Opak je pravdou, riešia ich, no iným, menej viditeľným spôsobom. Muži však robia chybu, keď chcú všetko riešiť sami v sebe. Je lepšie o problémoch rozprávať ako sa skrývať za pochybnú masku – ja som muž, ja všetko zvládnem. Samozrejme, treba sa vystríhať aj opačného extrému – ani muž plačko nie je príliš príťažlivá existencia.

Každý človek má iné prežívanie a iné vnímanie skutočnosti. City sú dobré, slúžia človeka a netreba sa za nich hanbiť. Muž by sa nemal hanbiť za svoju slabosť, za svoju zraniteľnosť. Slovné spojenie sila muža v nás môže evokovať, to, že muž nebojácne zdoláva prekážky a láme hlavy všetkým (obrazne povedané) drakom naokolo. To všetko môže byť pravda. No ja sa pýtam – nie je prejavom skutočnej sily, odvahy a pokory, keď muž dokáže k druhým vyjsť so svojim zraniteľným Ja?

Titulný obrázok

https://upload.wikimedia.org/wikipedia/en/8/86/Bragolin_Crying_Boy.JPG

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo